Otvorený list predsedníčke vlády SR Ivete Radičovej

predsedníčka vlády
prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD.
Úrad vlády Slovenskej republiky
Námestie slobody 1
81370 BRATISLAVA
 
V Bratislave 30.I.2011

Vážená pani Radičová,

 
       nesmierne ma potešilo, že ste otvorene položili otázku ministrovi zdravotníctva, p. Uhliarikovi o tom, či je naozaj nutné očkovanie proti pneumokokom (https://ekonomika.sme.sk/c/5739398/vlada-nevie-preco-je-ockovanie-povinne.html). Ako občan Slovenskej republiky a hlavne ako matka dieťaťa, ktoré „musí“ byť očkované, pretože jej to prikazuje štát, bez ohľadu na individualitu dieťaťa, sa na Vás obraciam s viacerými otázkami a podnetmi, ktoré sa týkajú celej „očkovacej mašinérie“.

       Keď sa mi narodil syn, vôbec som nespochybňovala očkovanie, slepo som verila čomukoľvek, čo lekári povedali a dokonca som chcela hradiť nepovinné očkovanie proti pneumokokom, aby bolo moje dieťa čo najlepšie chránené. Avšak po tom, ako v mojom blízkom okolí ochorelo dieťa po očkovaní vakcínou proti mumpsu, rubeole a osýpkam na cukrovku I. typu (Samozrejme doktori odmietli akúkoľvek súvislosť medzi očkovaním a vznikom cukrovky, hoci príbalový leták vakcíny v USA uvádza cukrovku ako jeden z možných vedľajších účinkov, avšak príbalový leták vakcíny v SR takúto informáciu nemá, rovnako ako takmer polovicu iných vedľajších účinkov, ktoré sú v letáku vakcíny z USA uvedené.), ako inému dieťaťu museli nasilu čistiť ranu po očkovaní proti TBC na pľúcnom oddelení (s komentárom ošetrujúceho lekára, že „môžu byť radi, že nemuseli vyoperovať lymfatické uzliny, ako sa to stáva iným deťom“), ako ďalšie dieťa malo „iba“ vysoké horúčky nad 39 stupňov, kŕče a hodiny kričalo... rozhodla som sa, že si sama naštudujem informácie okolo celého očkovania.

       Po viac ako roku samo-štúdia sa stále považujem za laika, avšak v porovnaní so všeobecnými lekármi, či pediatrami, si dovoľujem tvrdiť, že moje vedomosti sú ďaleko väčšie ako ich. Samotní lekári nevedia (až na výnimky), aké môžu byť kontraindikácie očkovania, aké môžu byť vedľajšie účinky, kedy je potrebné očkovanie odložiť a pod., hoci tieto skutočnosti sú uvedené v príbalových letákoch jednotlivých vakcín a každý rodič by ich mal preštudovať pred samotným očkovaním.

       Ja osobne vnímam očkovanie v štyroch základných rovinách; zdravotníckej, ekonomickej, právnej a etickej.

       Zdravotnícka rovina je tá, kde sme neustále presviedčaní o tom, že jedine očkovanie nás ochráni pred infekciami, že očkovanie je na 100 % účinné (hoci samotní výrobcovia uvádzajú iné informácie, viď. príbalový leták k vakcíne Cervarix, bod. 4.4: „Pretože žiadna očkovacia látka nie je 100 % účinná a Cervarix neposkytuje ochranu pred každým HPV typom, alebo pred už existujúcimi HPV infekciami ...“, či príbalový leták vakcíny Prevenar 13: „Podobne ako akákoľvek iná vakcína, ani Prevenar 13 neochráni 100% tých, ktorí ju dostanú.“) a že očkovanie nemá žiadne vedľajšie účinky (napriek tomu, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv zbiera hlásenia nežiaducich účinkov, okrem iného, aj vakcín - https://www.sukl.sk/sk/bezpecnost-liekov/hlasenie-o-neziaducich-ucinkoch).

       Ekonomická rovina je tá, kde vidím, ako sú „investované“ státisíce, až milióny EUR na očkovania proti chorobám, ktoré sa už na Slovensku nevyskytujú desiatky rokov (ako napríklad detská obrna, ktorej posledný výskyt bol v r. 1960, či záškrt – r. 1980), alebo sa vyskytujú tzv. kusovo (osýpky, posledný prípad r. 2004 2 prípady, odvtedy neboli hlásené žiadne) a pod. (zdroj https://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-45230?prefixFile=m_), či na očkovanie vakcínou proti tuberkulóze, ktorá viac škodí, ako pomáha. Veď samotná Všeobecná zdravotná poisťovňa namietala zavedenie povinného preočkovania proti čiernemu kašľu v 13.roku života v pripomienkovom konaní v roku 2010 pri novele vyhlášky, ktorá upravuje očkovanie v SR (citujem: „Dôvodová správa uvádza zmenu v epidemiologickej situácii v náraste výskytu chorobnosti na čierny kašeľ. VšZP nie je kompetentná spochybňovať riziká pre verejné zdravie, ale je prinajmenšom diskutabilné, či celková chorobnosť na čierny kašeľ - 289 ochorení za rok 2009 je dôvodom na povinné zaradenie booster dávky v 13. roku života. Podľa dát vykázaných vo VšZP v roku 2009 boli náklady na liečbu čierneho kašľa vo výške 1500 € na lieky. Náklady na hospitalizáciu, špecializovanú ambulantnú starostlivosť a SVaLZ-y neboli vykázané. Napriek tomu, že je potrebné rátať s určitou chybou pri vykazovaní nákladov na liečbu ochorenia podľa diagnózy, odhadované náklady na celoplošnú vakcináciu populácie vo výške 360 tis. € (poistenci VšZP), vychádzajú z tohto pohľadu pre poisťovne nepriaznivo a dôvodovú správu požadujeme doplniť o farmakoekonomický rozbor.“), jej argumenty boli zamietnuté. Vy sama ste veľmi správne položili otázku, či je vôbec potrebné mať povinné očkovanie proti pneumokokom, môj názor je, že nie, pretože SR má jeden z najnižších výskytov pneumokokových ochorení z krajín EU (zdroj https://www.cdc.gov/vaccines/vpd-vac/pneumo/downloads/euro-vac-policy.pdf) a žiadna (!) európska krajina nemá toto očkovanie ako povinné, iba SR!

       Legálna rovina je tá, že očkovanie je na Slovensku povinné, nie sú rešpektované práva dieťaťa ani rodiča. Pritom väčšina západoeurópskych krajín nemá očkovanie povinné, resp. niektoré krajiny majú povinné očkovanie deti 1, či najviac 4 vakcínami pred nástupom do škôlok (ide napr. o 1 povinné očkovanie v Belgicku, 3 očkovania v prípade Francúzska a 4 vakcíny v niektorých regiónoch Talianska), čo je obrovský nepomer v porovnaní s bývalými „komunistickými“ krajinami (Maďarsko, Lotyšsko, Česká republika, Poľsko atď.), kam patrí, žiaľ, aj SR.

       Etická rovina spočíva v tom, že rodičia, ktorí namietnu z akéhokoľvek dôvodu (z dôvodu choroby dieťaťa, rodinnej anamnézy, náboženského presvedčenia a pod.) očkovanie a odmietnu ho, prípadne odložia do vyššieho veku dieťaťa, sú zastrašovaní a sankcionovaní zo strany príslušných RUVZ, či UVZ. Dostávajú od odborníkov uvedených inštitúcií a lekárov svojich detí manipulatívne vyjadrenia a vyhrážky (napr., že v prípade ochorenia na chorobu, proti ktorej malo byť dieťa očkované, bude rodič hradiť náklady na liečbu, že dieťa nebude prijaté do štátnej škôlky a školy, že dieťa bude rodičom odňaté, pretože sa oň nedostatočne starajú a pod.). Taktiež môže byť z náboženského a etického hľadiska neprijateľné pre niektorých rodičov používanie vakcín, na výrobu ktorých boli použité bunky z umelo potratených ľudských plodov (v prípade zložky rubeola vo vakcíne MMR), či priamo boli vytvorené genetickou manipuláciou (vakcína Gardasil). Súčasne ma tiež trápi konflikt záujmov členov Pracovnej skupiny pre imunizáciu (a určite to nebudú iba oni), ale aj (ako bolo poukázané v médiách) konflikt samotného ministra zdravotníctva (pri schvaľovaní výnimky pre farmaceutickú firmu) a iné.

       Vážená pani premiérka, verím, že čoskoro budeme mať slobodnú voľbu v očkovaní a žiaden občan nebude trestaný za to, ak sa rozhodne proti očkovaniu alebo preň. Som presvedčená, že je viac ako potrebná celospoločenská diskusia o všetkých rovinách očkovania, a že nemôžeme žiť s tým, že budeme naďalej manipulovaní vybranými jednotlivcami, ktorí sa vyhlásia za odborníkov v oblasti epidemiológie a tí budú (v spolupráci s farmaceutickými firmami) rozhodovať za nás a najmä o našich deťoch.

       S pozdravom

Ing. Kristína Lipovská

Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová doposiaľ na tento otvorený list neodpovedala, odpovedal naň však minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, viď: "Odpoveď ministra zdravotníctva na prvý otvorený list predsedníčke vlády".