Ing. Marián FILLO

       Trojpísmenkový červený slovenský celoštátny denník, ktorý je už medzi nami dobre známy tým, že obhajuje zo všetkých síl oficiálnu proočkovaciu a profarmaceutickú pavedeckú propagandu (stačí sa začítať do jeho podstránky, venovanej očkovaniu, a zorientovanému človeku to musí byť jasné do niekoľkých minút, ak nie sekúnd) a že v rámci jeho svojského chápania slobody a demokracie absolútne nepripustí nijaký výraznejší prejav iného názoru a už vôbec nie vedy, svedčiacej proti oficiálnej propagande (a ak, tak len jednou vetou a aj to ešte z oponenta urobí debila), priniesol na svojej stránke v pondelok 30.VI.2014 rozhovor so šéfkou Únie materských centier Soňou Holíkovou, v ktorom neobišiel ani tému očkovania.

       Už otázka od redaktora (pod článkom je podpísaný Karol Sudor, tak zrejme jeho otázka) je vyslovene ideologická a nepripúšťa ani v najmenšom inú možnosť, než je tá „ideologicky správna“ (ach jaj, už je to tak dávno, že sme už zabudli, ako to tu chodilo pred rokom 1990?):

„Internet priniesol šialený rozmach konšpirácií a nezmyslov typu očkovanie spôsobuje autizmus, že rakovinu treba liečiť sódou bikarbónou, na Facebooku som čítal status matky, ktorá ťažký zápal ucha dieťaťa riešila kvapkaním nejakej energetickej vodičky miesto toho, aby šla okamžite k lekárovi. Bavia sa o tých témach aj matky v centrách?“

      Takže to, že očkovanie spôsobuje encefalopatiu (poškodenie mozgu) a že autizmus je výsledkom určitého poškodenia (alebo aspoň dočasného narušenia činnosti) mozgu, pričom tá encefalopatia z očkovania je (ak nie priamo v nežiaducich účinkoch, tak aspoň nepriamo v kontraindikáciách) priznaná výrobcami vakcín v príbalových letákoch, je podľa Karola Sudora zrejme konšpiráciou a nezmyslom. Naozaj pozoruhodná úvaha...

       Čo myslíte, aké vysoké IQ treba na to, aby človek dokázal vyvodiť, že keď očkovanie spôsobuje poškodenie (resp. narušenie činnosti) mozgu (bližšie neurčené, potenciálne akékoľvek) a zároveň poškodenie (resp. narušenie činnosti) určitých častí mozgu spôsobuje rôzne psychologické/psychiatrické príznaky, zahrnuté do syndrómu s názvom autizmus (prípadne porucha autistického spektra), tak že z toho vyplýva, že očkovanie môže spôsobiť poruchu autistického spektra (kam spadá aj autizmus), alebo aspoň mať na jej vzniku významný podiel viny?

       Karolovi Sudorovi to totiž buď nedochádza, alebo hovorí niečo z oblasti, o ktorej absolútne nič nevie (ani len základné definície), alebo má dostatočné IQ a je aj zorientovaný, len vedome klame (kto vie s akou motiváciou?). Zas a znovu ma nesmierne udivuje, že ešte vôbec niekto na tomto svete má tú nebetyčnú drzosť sebavedome hovoriť/písať, že očkovanie v žiadnom prípade nespôsobuje autizmus (ba dokonca, že súvislosť očkovania s autizmom je „konšpiráciou a nezmyslom“), keď bol jednoznačne preukázaný (a následne aj tučnou sumou odškodnený) autizmus z očkovania u amerického dievčaťa Hannah Polling, nehovoriac o mnohých ďalších súdom uznaných odškodných za autizmus spôsobený očkovaním.

       Zápal ucha liečiť olejom z oregána (pamajorán resp. dobromyseľ) či cesnaku (podľa Karola Sudora „nejakou vodičkou“) mi tiež vôbec nepripadá uletené. U našej dcérky to zabralo Z VEČERA DO RÁNA. Jedno aj druhé sú silné prírodné antibiotiká, ktoré na rozdiel od syntetických antibiotík majú tú výhodu, že si na ne baktérie nevedia vytvoriť odolnosť. U lekárky sme vtedy neboli — nebol najmenší dôvod. Vieme totiž veľmi dobre, že by nám predpísala nejaké syntetické antibiotiká, ktoré by mala dcérka brať týždeň a ktoré by jej úplne zdevastovali črevnú mikroflóru, čo by sme zase museli riešiť neviem-akou-dlhou kúrou probiotikami, a kým by sa jej črevná mikroflóra neobnovila, tak by bola výrazne náchylnejšia na x rôznych chorôb či zdravotných problémov. Nemôžem si pomôcť, ale pri dnešnom stave ľudského poznania sa z prírodných antibiotík (ako napr. olej z divokého oregána (lat.: Origanum vulgare, cz: Dobromysl obecná, sk: Pamajorán obyčajný) alebo čerstvo vylisovaný cesnakový olej) môže vysmievať leda tak úplný ignorant, ktorý o súčasnej lekárskej vede nemá najmenšieho poňatia. A takýmito vyjadreniami akurát sám zo seba robí hlupáka.

       Ale dosť bolo Karola Sudora! Pozrime sa na odpoveď na jeho otázku. Soňa Holíková naozaj nesklamala (redakciu červeného denníka), lebo keby áno, tak by ten rozhovor buď vôbec nevyšiel, alebo by to z neho bolo v rámci štandardnej ideologickej cenzúry vystrihnuté:

„Samozrejme. Paradoxne, keby ste im zavolali na prednášku lekárku, ktorá by o očkovaní dokázala rozprávať fundovane, mamy by skôr neprišli ako prišli. Ak sa však ohlási niekto, kto hovorí o škodlivosti očkovania, centrum je plné. Jednoducho stačí, že niekto hlása alternatívu a automaticky je o to väčší záujem.“

       Nuž, toto je naozaj pravda, len nechápem, prečo to pani Holíková označila za „paradoxné“. Ľudia naozaj majú záujem o fakty, vysvetlenia a skúsenosti, ktoré im lekársky mainstream (= hlavný prúd, rozumej: oficiálna pro-očkovacia propaganda, mimoriadne prospešná výrobcom vakcín) neservíruje, pretože z cudzích i vlastných skúseností (rozpor medzi pozorovanou skutočnosťou a propagandou) na sebe či svojich deťoch je týmto rodičom jasné, že oficiálna pro-očkovacia propaganda klame, klame a ešte raz klame.

       Áno, pani Holíková, v tomto máte pravdu, ale nie je na tom nič paradoxné, keď drvivá väčšina uvedomelejších mamičiek (tie menej uvedomelé totiž do materských centier spravidla nechodia, aj keď nájdu sa i výnimky) radšej príde na podujatie, kde sa dozvedia pravdu o očkovaní, než na podujatie, kde sú takmer všetky nežiaduce účinky očkovania popierané a bagatelizované — vrátane tých, ktoré (mimoriadne neochotne, ale predsa) uvádza výrobca vakcíny v príbalovom letáku. Naopak — je úplne logické, že väčšina uvedomelejších mamičiek dáva prednosť ne-mainstreamu, a ja naozaj nevidím ani ten najmenší dôvod na údiv. A som veľmi rád, že je na Slovensku toľko (a čím ďalej, tým viac) uvedomelých mamičiek, a to obzvlášť v Bratislave — v (ak nie súčasnom, tak prinajmenšom minulom) bydlisku Soni Holíkovej.

      V ďalšom odstavci sa však Soňa Holíková dopúšťa už vyslovenej demagógie:

(článok pokračuje pod červeným rámčekom)

„Niektoré mamy tvrdia, že očkovanie spôsobilo ich deťom cukrovku. A že to tak musí byť, lebo predtým ju nemali a problém určite vznikol až po injekcii. Keď sa však spýtate, ako vedia, že dieťa nemalo cukrovku už skôr, či mu naozaj niekto hladinu cukru dlhodobo meral aj pred očkovaním, odpoveď nepoznajú. Napriek tomu si to nedajú logicky vysvetliť a ovplyvňujú tým aj ostatné mamy.“

       Tým zrejme chce čitateľom podsunúť zamlčaný predpoklad, že všetky deti, ktorým niekoľko týždňov až mesiacov od očkovania bola diagnostikovaná cukrovka 1. typu (detská, autoimunitná), mali už pred očkovaním zvýšenú hladinu cukru, čo naznačuje zdravotný problém, smerujúci k cukrovke. Lenže pani Holíková to, či to takto v tom-ktorom prípade bolo alebo nebolo, nevie rovnako tak, ako to nevedia mamičky poškodených detí. Soňa Holíková iba ticho predpokladá opak toho, čo predpokladajú mamičky detí, ktoré sa krátko po očkovaní stali cukrovkármi, závislými na inzulíne, tzn. ticho predpokladá, že tie deti boli cukrovkármi (resp. mali silný nábeh na cukrovku) už pred očkovaním. Tým sa však dopúšťa presne tej istej chyby, ktorú na týchto mamičkách kritizuje. Nehovoriac o tom, že aj keby, tak prípadný predchádzajúci nábeh na cukrovku mohol byť spôsobený predchádzajúcim očkovaním. Málokedy sa totiž nejaké dieťa stane cukrovkárom po hneď prvom očkovaní. Aspoň ja osobne taký prípad nepoznám, hoci niečo také na druhú stranu ani nemôžem vylúčiť.

       Ale nielen to! Ako už na sklonku roku 2009 zistili a publikovali japonskí vedci Ken Cumijama, Jumi Mijazaki a Šuniči Šiozava (v angl. prepise: Ken Tsumiyama, Yumi Miyazaki, Shunichi Shiozawa), vznik autoimunitnej choroby nie je predurčený iba genetikou, ale aj počtom vykonaných očkovaní a ich hustotou. To, či dostanete alebo nedostanete autoimunitnú chorobu, teda nie je len otázkou Vašej DNA, ale aj množstva Vami absolvovaných očkovaní. Čím viac vykonaných očkovaní, tým väčšia pravdepodobnosť vzniku autoimunitnej choroby — gény-negény. Hoci priamy dôkaz súvislosti očkovania so vznikom práve cukrovky 1. typu zatiaľ — nakoľko viem — vo vedeckej lekárskej literatúre publikovaný nebol (čo neznamená, že nejestvuje), z nepriamych dôkazov vyplýva, že v skutočnosti je oveľa pravdepodobnejšie (keďže detská cukrovka je autoimunitná a očkovanie preukázateľne spôsobuje autoimunitné ochorenia, čím viac očkovaní a čím hustejšie, s tým vyššou pravdepodobnosťou), že očkovanie má významný podiel na náraste výskytu cukrovky 1. typu v ostatných desaťročiach, než že žiadny podiel na tom nemá.

       Neviem teda, čo Soňa Holíková ostatným mamičkám vysvetľuje, každopádne však platí, že absencia dôkazu nie je dôkazom absencie (v tomto prípade nedostatok dôkazov o tom, že očkovanie spôsobuje cukrovku 1. typu, nie je dôkazom, že ju očkovanie nespôsobuje, ani sa nijak na nej nepodieľa), pričom tie dôkazy, ktoré máme, síce zatiaľ nedokazujú nado všetku pochybnosť významný podiel očkovania na vzniku cukrovky 1. typu, aj tak však hovoria skôr v prospech hypotézy spomínaných mamičiek než v prospech toho, čo sa im snaží vysvetliť Soňa Holíková.

       V ďalšom rozhovore sa to ešte viac stupňuje. Na otázku redaktora „Čím to je?“ odpovedá Soňa Holíková:

„Zrejme je to móda. Alternatíva je in bez ohľadu na dôkazy. Dokonca občas počúvam aj také nezmysly, že už dávno existujú lieky na rakovinu, tajomstvo spočíva v dažďových pralesoch, ale farmaceutické firmy ich nechcú pustiť na trh.“

       Síce neviem o žiadnom tajomstve dažďových pralesov, viem však naisto, že chemoterapia a rádioterapia účinne zabíjajú nielen rakovinové bunky, ale aj bunky zdravé (a teda zabíjajú človeka, ktorého akože „liečia“), a že napr. očkovanie významnou mierou k vzniku rakoviny prispieva, keďže silným podnecovaním protilátkovej špecifickej imunity potláča bunkovú špecifickú imunitu, ktorá je za včasné odhaľovanie a likvidáciu rakovinových buniek zodpovedná, nehovoriac o rakovinotvornom víruse SV40, ktorý bol medzi ľudí zavlečený z opíc pomocou očkovania proti detskej obrne. O rôznych prírodných metódach liečby rakoviny a množstve vyliečených pacientov, ktorých chemo- a rádio-terapeuti poslali domov zomrieť, som už čítal, počul a videl toľko (a niektorých prírodne z rakoviny vyliečených aj osobne poznám), že by som veľmi rád vedel, ako Soňa Holíková dospela k názoru, že to je nezmysel. Pravda je nezmysel? Fakty sú nezmysel? Osobné skúsenosti sú nezmysel?

       A áno, farmaceutické firmy robia všetko preto, aby nebola na trhu dostupná prírodná (a teda nepatentovateľná) konkurencia, na ktorej sa nedá zarobiť ani zďaleka tak ako na v prírode neprítomných, syntetických a mimoriadne jedovatých patentovaných molekulách. Soni Holíkovej očividne zlyháva základná logika, konkrétne napr. detektívna otázka č. 1: „Cui bono?“ („Komu na prospech?“). Zákaz lacných, prírodných, účinných a nepatentovateľných metód liečby rakoviny znamená úplne logicky prospech pre drahé, neprírodné, mizivo účinné a patentované metódy liečby, ktoré pravdepodobne (aspoň tak to vyzerá z mojej súkromnej štatistiky známych, čo mali rakovinu) viac ľudí otrávia (teda zabijú) než vyliečia. Takže v čom je nezmysel, pani Holíková??? Jediný nezmysel, aký tu vidím, je to, že niečo, čo dokonale dáva zmysel, označujete za nezmysel.

       Pritom je nepopierateľným faktom, že Európska únia ZAKÁZALA napr. na bylinkových čajoch uvádzať, pri akých zdravotných problémoch pomáhajú, tzn. uvádzať ich liečivé účinky. Aby to nebolo málo — a to už je ozaj vrchol debility, nemôžem si pomôcť — EÚ zakázala uvádzať na minerálnych a stolových vodách, že pitie vody zabraňuje dehydratácii (teda chorobnému nedostatku vody v tele). Tým sa samozrejme zvýši (a už sa reálne zvýšil) predaj vysoko škodlivých a v prírode neodbúrateľných (či ťažko odbúrateľných) farmaceutických výrobkov oproti prírodným a 100% ľahko odbúrateľným liečivám. EÚ je vskutku nádherný vynález pre nadnárodné farmaceutické mega-korporácie, lebo miesto podplatenia (prípadne vymytia mozgu) 28 národným úradom (resp. úradníkom z týchto úradov) to stačí urobiť len raz — v Bruseli.

       Dokonca farmaceutická firma GlaxoSmithKline (GSK) — dvorný-to dodávateľ vakcín pre povinné očkovanie detí na Slovensku — udala Úradu verejného zdravotníctva, ktorý je zodpovedný za buzerovanie a pokutovanie výrobcov/dovozcov bylinných liečivých prípravkov, ktoré by mali na obale uvedené liečivé účinky, aj dovozcu výživových doplnkov, ktorý kedysi v rámci svojej platenej inzercie podporil aj našu Petíciu za slobodnú voľbu v očkovaní. A to nehovorím o permanentných problémoch, ktoré výrobcom/dovozcom výživových doplnkov spôsobujú očkovanie (a tým de facto aj firmu GlaxoSmithKline) silno podporujúce štátne úrady, konkrétne ŠÚKL (Štátny úrad pre kontrolu liečiv) a miesto-príslušný RÚVZ (Regionálny úrad verejného zdravotníctva).

       Spýtajte sa ľubovoľného výrobcu/dovozcu čohokoľvek liečivého bylinkového/rastlinného, čo po novom nesmie mať na obale uvedený liečivý účinok, že akým smerom a o koľko percent sa mu zmenil obrat za posledných pár rokov. Strata tretiny či ešte väčšej časti obratu nebude ničím výnimočným. Nezmysel? Nie, vážení čitatelia, to sú holé fakty, ktoré si môžete ľahko overiť aj sami. Sme tu svedkami hrubo amorálnych praktík zo strany štátnych úradov (našich i európskych), verne slúžiacich farmaceutickému priemyslu, i zo strany samotného farmaceutického priemyslu, ktoré sa až príliš podobajú na praktiky mafie či fašistických/nacistických diktatúr. A kľudne ma žalujte, páni a dámy od GSK, neviem sa dočkať príležitosti dokázať vaše (veľmi mierne povedané) priešľapy pred súdom! :-)

       Nuž a pani Holíková svojimi (mimochodom: ničím nepodloženými) hanlivými vyjadreniami na adresu nechemo- a nerádio-terapeutickej liečby rakoviny (a na adresu všeličoho iného, čo jednotne a bez dôkazu označuje za nezmysel) tieto praktiky (či už chtiac alebo nechtiac) podporuje. Je len brutálne neinformovaná (či dezinformovaná), alebo postráda aj tú najzákladnejšiu logiku, alebo dokonca vedome klame? Neviem veru, ale rád jej odpovede na moje otázky (a prípadný ďalší komentár) zverejním pod týmto článkom, keď mi ich pošle písomne e-mailom.

„Ja som pritom rada, že sa o očkovaní debatuje, ľudia musia mať čo najviac informácií, aby sa mohli správne rozhodnúť, ale čo môžete robiť proti argumentu, že v zahraničí je očkovanie dobrovoľné?“

       Je to jednoduché jak facka: Plne zdobrovoľniť očkovanie aj na Slovensku!

„Kritici totiž hovoria len A a zamlčiavajú B, teda že v zahraničí je 90-percentná zaočkovanosť a ľudia naň chodia dobrovoľne, lebo to považujú za dôležité.“

       Neviem, o ktorých kritikoch je reč, ja však žiadne „B“ nezamlčiavam, však okrem tabuľky, kde sú aké očkovania povinné, máme na stránke aj odkaz na prehľad zaočkovanosti v štátoch celého sveta. Nikdy som to pred nikým nezamlčiaval a pravdivo som odpovedal na k tejto veci položené otázky. A veľmi rád by som vedel, či si pani Holíková robila osobný prieskum dôvodov, prečo väčšina rodičov v (čo sa očkovania týka) slobodnejších krajinách dáva svoje deti očkovať. Osobne by som to tipoval skôr na obdobný pro-farmaceutický výplach mozgov, aký je skutočnosťou aj na Slovensku, než na zrelý informovaný zodpovedný súhlas s očkovaním či vedomie výhod očkovania a ich prevahy nad rizikami očkovania.

       Každopádne, Soni Holíkovej uniká podstata sporu: pokiaľ sa na základe dostupných informácií rodičia slobodne a zodpovedne rozhodnú dať svoje dieťa očkovať, osobne nemám vôbec nič proti tomu, ale mám veľa proti tomu, keď sú k niečomu takému nútení pod hrozbou pokuty (a prípadnej následnej exekúcie, či pod akoukoľvek inou hrozbou) proti svojej vôli a proti svojmu svedomiu, tobôž navzdory aktuálnym vedeckým poznatkom o rizikách a (ne)účinnosti očkovania. Také niečo u mňa známkou absencie slobody a naopak — známkou ideologickej diktatúry, nezlučiteľnej so základnými ľudskými právami a slobodami, zakotvenými okrem iného aj v Ústave Slovenskej republiky, ideologickej diktatúry, plne vyhovujúcej obrím farmaceutickým firmám (aj — ale nielen — tej vyššie menovanej).

„A mlčia aj o C, že v mnohých krajinách nezaočkované dieťa nesmie ísť do štátnej škôlky.“

       Tak to by som veľmi rád vedel, ktoré krajiny (okrem Českej republiky, kde to je tiež sporné a dá sa to obísť) to podľa Soni Holíkovej sú. Možno by sme nakoniec (krajinu po krajine) došli na to, že to sú len výmysly a „zbožné“ priania našich vakci-celebrít.

       A čo je toto — prepánajána — za argument? To, že v nejakej inej krajine majú ešte debilnejšiu právnu úpravu očkovania, než máme na Slovensku, má byť argumentom za nútené diktátorské (de facto nacistické) povinné očkovanie na Slovensku??? Absent-minded, brain-dead! Ospravedlňujem sa milovníkom slovenského jazyka za dva anglické výrazy, ale nenašiel som, žiaľ, napochytre nič rovnako úderné a rovnako príhodné v slovenčine.

P.S.:

       Vážim si prácu Soni Holíkovej pre iné mamičky na materskej dovolenke a s viacerými jej odpoveďami na iné otázky v spomínanom rozhovore pre červený denník nemôžem nesúhlasiť. Každopádne však pasáž, venovaná očkovaniu, mi nedala nereagovať. Mnohé z postojov Soni Holíkovej k očkovaniu sú zrejme dané školami, ktoré absolvovala, a prostredím, v ktorom pracovala:

• stredná zdravotnícka škola
• Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
• farmaceutická laborantka v detskej nemocnici
• súkromná lekáreň

       Hoci situácie neznalý človek by si snáď pomyslel, že práve preto by o očkovaní mohla vedieť viac (aj o negatívnych dopadoch očkovania) než bežný občan-nezdravotník, opak je pravdou práve kvôli systematickému výplachu mozgov v našom zdravotníckom školstve (čo sa očkovania týka) a tiež kvôli prudko nedostatočnej hodinovej dotácii na štúdium očkovania a vecí s ním súvisiacich. Naopak — spravidla len človek, ktorý takýto systematický pro-očkovací výplach mozgov nepodstúpil, je schopný pozrieť sa na očkovanie nezaujato a neideologicky. Jestvujú však výnimky aj medzi študovanými zdravotníkmi, tí však spravidla dodržiavajú prísnu autocenzúru, inak by im hrozili v našom (nielen čo sa očkovania týka) prudko zideologizovanom zdravotníctve vážne pracovné (v niektorých prípadoch aj právne) problémy. Medzi zdravotníkmi teda panuje atmosféra strachu vyjadriť verejne svoj skutočný názor na očkovanie, ak sa tento odlišuje od toho, čo tlačí oficiálna pro-očkovacia propaganda. Sám poznám rádovo desiatky slovenských lekárov, ktorí sa boja otvorene (a do médií ani pomyslieť) povedať, čo si o očkovaní naozaj myslia.

       V skutočnosti teda je oveľa väčšia šanca, že o očkovaní sa fundovanejšie vyjadrí nezdravotník, čo štúdiom rôznych zdrojov k očkovaniu strávil stovky až tisícky hodín, než typický zdravotník s (čo sa očkovania týka) dokonale vypláchnutým mozgom počas svojho zdravotníckeho štúdia, ktorý si problematiku očkovania ďalej samostatne neštuduje (nanajvýš tak absolvuje nejaké „školenie“ — rozumej: ďalší výplach — sponzorované, či dokonca priamo usporiadané výrobcom vakcín), a už vôbec ho nenapadne pozrieť sa aj do nemainstreamových zdrojov, úplne nezávislých od výrobcov vakcín. To len na margo Soňou Holíkovou spomínaného „fundovaného rozprávania lekárky“.

       Aj keď teda sú na Slovensku i lekári, čo o očkovaní  vedia naozaj veľa — nielen toho pozitívneho, ale aj toho negatívneho, — len drvivá väčšina z nich sa, žiaľ, bojí o tom na verejnosti čo len ceknúť, nie to ešte prednášať. Inak by mali do činenia so slovenskou pro-očkovacou úderkou (ak chcete: pro-očkovacím GeStaPo-m alebo pro-očkovacou ŠtB) — nebudem menovať jej členskú základňu, lebo by som si isto nespomenul na všetkých a o mnohých ani neviem — tak veľa ich je, že je nimi prelezené celé slovenské zdravotníctvo, ako kedysi bola celá spoločnosť prelezená eštébákmi a ich spolupracovníkmi.

       S poľutovaním teda musím zas a znovu skonštatovať, že agresívne ideologické diktatúry v našich končinách neskončili ani v máji 1945, ani v novembri 1989, ale prežívajú dodnes, ba dokonca v poslednom čase — zdá sa — zažívajú opätovný rozkvet (viď napr. Ukrajina), a to preto, lebo diktatúra nie je daná len vonkajším spoločenským zriadením, diktatúra je zakotvená v prvom rade v mysliach a srdciach jednotlivých občanov — či už tých, ktorí diktatúre aktívne slúžia, alebo tých, ktorí si nechali diktatúrou vypláchnuť mozog, ako aj tých, ktorí sa diktatúry boja, hoci vedia, čo je ona zač.

       Ale ak chceme túto diktatúru zvrhnúť, nesmieme sa dať zlákať na scestie tým, že treba len bojovať proti jednotlivým ľuďom (iba útočiť na jednotlivé osoby) z pro-očkovacieho tábora, ktorí nám chcú uprieť právo slobodne sa rozhodovať o tom, aký druh zdravotnej starostlivosti si zvolíme pre seba či svoje neplnoleté deti. Nie, priatelia, tu bojujeme proti démonom, ktorí strašia v hlavách i srdciach tých (pomýlených, zvedených, oklamaných, v ojedinelých prípadoch aj z duše zlých) ľudí, ktorí sa k nám správajú nepriateľsky, ktorí nám chcú uprieť naše základné práva a slobody. Náš boj je v prvom rade bojom o dušu človeka, bojom o ľudskú slobodu, bojom skrz-na-skrz duchovným. Slovami sv. Pavla-apoštola (Ef 6:10−17):

„Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a nadzemským duchom zla. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať a tým, že všetko prekonáte, obstáť. Stojte teda! Bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si na nohy pohotovosť na ohlasovanie dobrého posolstva pokoja. Nadovšetko uchopte štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy toho Zlého. Vezmite si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo“

Poznámka:

       Karol Sudor i Soňa Holíková boli e-mailom upozornení na tento komentár a možnosť zverejniť ich odpoveď pod týmto článkom alebo v samostatnom článku (ako si povedia).