Plošné očkovanie nie je potrebné (rozhovor s prof. dr hab. Mariou Dorotou Majewskou)
Dzieci są ważne — 18.XI.2014 — prof. dr hab. Maria Dorota Majewska
Pôvodný článok „Masowe szczepienia nie są potrzebne. Rozmowa z prof. Marią Dorotą Majewską“
z poľštiny preložila Mgr. Agnieszka Palus
a preklad upravil Ing. Marián Fillo.
Rozhovor s prof. Mariou Dorotou Majewskou — neurobiologičkou, ktorá sa zaoberá štúdiom vplyvu očkovania na centrálnu nervovú sústavu.
Čo sa stalo, že ste sa začala vedecky zaujímať o tému očkovania?
Autizmus je dnes najbežnejšou neurovývinovou poruchou, ktorá postihuje v USA asi 1 z 50 detí (chlapci až 1 z 30). Hovorí sa, že to je už epidémia. Téma komplikácií po očkovaní (postvakcinačných komplikácií), najmä vzťah autizmu k očkovaniu, ma začala zaujímať po prečítaní niekoľkých článkov, ktoré sa objavili po zverejnení priekopníckej práce vynikajúceho britského detského gastroenterológa, Dr. Andrewa J. Wakefielda. V roku 1998 spolu s kolegami publikoval v časopise The Lancet prácu, popisujúcu zápal a vredy v črevách detí, ktoré — podľa správ rodičov — mali ochorieť na regresívny autizmus krátko po očkovaní MMR vakcínou (proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke). Vedci zistili očkovací kmeň vírusu osýpok v črevách chorých deti.
Táto práca vzbudila v spoločnosti veľký rozruch, pretože od polovice 80. rokov 20. storočia sa dramaticky zvýšil počet detí s autizmom a nikto dovtedy neponúkol žiadne vysvetlenie tohto javu, neobjavili sa dokonca ani hypotézy. Nakoniec začali rodičia spájať výskyt autizmu s očkovaním a mnoho z nich odstúpilo od ďalšieho očkovania. To znížilo príjmy výrobcov vakcín a podnietilo brutálnu kampaň farmaceutických spoločností, korporátnych oznamovacích prostriedkov (médií) a zdravotníckych zariadení proti Dr. Wakefieldovi. V dôsledku toho prišiel o prácu a o povolenie vykonávať lekárske povolanie vo Veľkej Británii a bol doslova vyhnaný zo svojej vlasti. V súčasnosti žije v Texase v USA, kde vedecky pracuje, vydáva knihy a zaoberá sa vzdelávaním verejnosti. Ako za trest (bez závažných dôkazov) vydavateľ po rokoch stiahol zmienený článok z roku 1998 z časopisu The Lancet, hoci zostáva vo verejných zoznamoch. Spoluautor tohto diela, prof. John A. Walker-Smith, ktorý bol tiež napadnutý a zbavený povolenia na výkon lekárskeho povolania, žaloval britskú Všeobecnú lekársku radu (angl. General Medical Council = GMC) a uspel so svojou žalobou za krivé obvinenie. Dokázal, že obvinenia proti nemu boli vykonštruované, s cieľom zdiskreditovania prelomového objavu vzťahu autizmu s očkovaním. Zistenie nezávislých vedcov a skúsenosti tisícov rodičov potvrdili prítomnosť zápalového ochorenia čriev u podstatnej časti detí s autizmom.
Dodatočným podnetom, aby som sa zaoberala témou očkovania, bolo pre mňa vyjadrenie Roberta Kennedyho Jr., ktorým odhalil sprisahanie zdravotníctva s výrobcami očkovacích látok v roku 2000. Cieľom sprisahania bolo falšovanie a ukrývanie výsledkov štúdií pred verejnosťou, ktoré dokazujú, že očkovacie látky, obsahujúce ortuť, spôsobujú autizmus a iné neurologické poruchy. Informácie o postvakcinačných komplikáciách mi tiež umožnili pochopiť neblahé skúsenosti s očkovaním v mojej rodine.
Vykonávala ste v rámci grantu od Európskej komisie vlastný výskumný program o vplyve očkovania na neurologické poruchy, vrátane autizmu. Povedzte nám, prosím, o tejto práci a o jej výsledkoch.
V roku 2006 som vyhrala európsku súťaž pre výskum a vzdelávanie a získala som grant katedry Marie Curie (EÚ) na výskum biológie autizmu. Spolupracovala som na tom s kolegami z Katedry farmakológie a Oddelenia detskej a dorastovej psychiatrie na Výskumnom ústave psychiatrie a neurológie vo Varšave. Urobili sme prieskum, zaoberajúci sa úlohou ortuti v thiomersale (thimerosale), pridávanom do vakcín ako konzervant, v etiológii (zapríčiňovaní) autizmu a ďalších vývinových porúch mozgu. Vykonali sme klinické skúšky u detí a predklinické skúšky na zvieratách. Injekčné podanie rôznych dávok thiomersalu (z ktorých jedna zodpovedala dávkam, ktoré sa používajú v detskom očkovaní) novonarodeným potkanom spôsobilo mnoho neurovývinových anomálií: poruchy pohybového ústrojenstva , poškodenú citlivosť na bolesť, závažnú úzkostnú poruchu, zhoršenie sociálnych interakcií a takisto významné biochemické a neuropatologické zmeny v mozgu. Poškodenia mozgu u potkanov sa podobajú zmenám, pozorovaným u detí s autizmom. Niektoré z nich boli spôsobené aj dávkami, používanými vo vakcínach. Vzhľadom k tomu, že potkany sú na väčšinu toxínov menej citlivé než človek, znamená to, že thiomersal spôsobuje väčšie poškodenia u ľudských detí než v mozgu mláďat potkanov.
Štúdie, vykonané u autistických detí, nepriamo naznačili, že nemajú účinné prostriedky na odstránenie ortuti z tkaniva, takže tento jedovatý (toxický) kov zotrváva v ich telách dlhšie a otravuje ich silnejšie než zdravé deti. Podobné boli aj pozorovania iných výskumníkov. Náš výskum tiež ukázal, že autistické deti majú silne narušenú endokrinnú sústavu a vyrábajú nadmerné množstvá steroidných hormónov — androgénov, ktoré môžu byť výsledkom otravy ortuťou z vakcíny. Vysoká hladina androgénov prispieva k mnohým poruchám správania u detí s autizmom.
S odkazom na rôzne štúdie naznačujete vo svojich prejavoch vplyv očkovania pri rozvoji autizmu u detí. Aké sú vaše argumenty?
Najspoľahlivejšie štúdie (niekoľko desiatok), vykonávané vedcami, nezávislými od farmaceutických spoločností, v rôznych krajinách ukázali súvis očkovania alebo niektorých zložiek vakcín so vznikom autizmu. Jedine niekoľko publikácií, sponzorovaných výrobcami vakcín, a teda zaťažených konfliktom záujmov, tento súvis poprelo. Časom došlo k odhaleniu falšovania týchto vedeckých publikácií a dnes vieme, že boli napísané na objednávku farmaceutického priemyslu a zdravotníckej mašinérie s cieľom zabezpečiť mnoho-miliardové zisky z predaja vakcín, ako aj ochranu úradníkov, ktorí vytvárali a presadzovali očkovacie programy.
Dôležitým zdrojom informácií o vplyve očkovania na vznik autizmu sú tiež údaje, zhromaždené v americkej databáze VAERS (Vaccine Adverse Event Reporting System = Systém na hlásenie nežiaducich udalostí po očkovaní), spravovanej vládnym úradom CDC (Centers for Disease Control and prevention = Stredisko pre potláčanie a predchádzanie ochoreniam), do ktorej lekári aj rodičia dobrovoľne hlásia nežiaduce účinky očkovania (NÚO). Z odhadov FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA) je známe, že hlásených je nanajvýš 5% všetkých komplikácií, čo znamená, že počet hlásených prípadov by sme mali vynásobiť cca 20x, aby sme získali odhad celkového počtu pravdepodobných nežiaducich reakcií na očkovanie. Od roku 1990 bolo do VAERS hlásených 2.432 prípadov autizmu (x20 = najmenej 48.640) a 1.857 (x20 = najmenej 37.140) prípadov encefalitídy a encefalopatie. Autizmus je formou chronickej encefalopatie.
Taktiež analýza častosti výskytu detí s autizmom naznačuje spojitosť s počtom vykonaných očkovaní. Od roku 1975 do roku 2012 bolo do očkovacieho kalendára dojčiat v USA zavedenýc najmenej 10 nových vakcín a v tom čase sa výskyt autizmu zvýšil 100x. V roku 1975 ochorelo na autizmus 1 dieťa z 5.000, no v roku 2012 už 1 z 50.
Avšak najdôležitejšie informácie pochádzajú od rodičov. Tisíce rodičov po celom svete hlásia cez internet, že ich normálne sa vyvíjajúce deti upadli vo vývine a ochoreli na autizmus či encefalopatiu krátko po nejakom očkovaní. Často sú pozorované tieto zmeny po očkovaní DTP (proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu) a MMR (proti osýpkam/spalničkám, príušniciam/mumpsu a ružienke/zarděnkám) vakcínami. Vieme z výskumu, že ostatné očkovania (predovšetkým proti hepatitíde typu B) môžu tiež spôsobiť autizmus. Z vyjadrení rodičov a lekárov tiež vieme, že autizmus sa nevyskytuje u neočkovaných detí (jednou z takýchto neočkovaných populácií je náboženská komunita Amišov v USA). Vzťah autizmu a mnohých ďalších chronických detských chorôb s vakcínami ukazuje aj nemecký prieskum, vykonaný na niekoľkých tisícoch detí.
Niet dôkazov o tom, že by akýkoľvek iný činiteľ rovnako silno ako očkovanie koreloval s epidémiou autizmu. Popieranie týchto faktov farmaceutickou a lekárskou mašinériou vypovedá buď o ich nevedomosti a arogancii, alebo o zámernom mrzačení detí za účelom zisku a ochrany svojho postavenia. Jedno aj druhé je — tvárou v tvár miliónom očkovaním zmrzačených alebo usmrtených detí — neospravedlniteľné. Očkovacia mašinéria neprávom popiera spojitosť autizmu s očkovaním, ale odmieta sama vykonať nezávislé a spoľahlivé štúdie, porovnávajúce zdravie očkovaných a neočkovaných detí, a dokonca bráni v takýchto výskumoch iným. Ukazuje sa, že sa boja výsledkov, pretože sú si vedomí toho, že sa nakoniec zistí, že toxické a nadbytočné očkovanie je zodpovedné za epidémiu autizmu, ktorá sa stane ich obžalobou.
Autizmus môžu spôsobiť samostatné očkovacie látky, ako aj ich kombinácie. Čím početnejšie očkovanie v čím nižšom veku, tým vyššie je riziko. Podľa údajov VAERS neexistujú žiadne úplne bezpečné očkovacie látky — každá môže spôsobiť nežiaduce účinky očkovania a úmrtia, hoci niektoré sú obzvlášť jedovaté. Preto americký najvyšší súd rozhodol, že „Očkovanie je nevyhnutne nebezpečné.“
Oponenti Vás obviňujú z nespoľahlivých, mätúcich hypotéz bez dôkazov apod. Ako hodnotíte tieto výpovede? Niekto Vás už vzal na skutočnú diskusiu alebo sa to skončilo len pri nadávkach?
Začnime otázkou: Kto sú tí oponenti? Sú to vakcinológovia, výrobcovia vakcín a lobisti, ktorí žijú z reklamy a obchodovania s vakcínami. Po celom svete sú títo ľudia štedro zaplatení farmaceutickou mašinériou za pro-očkovaciu propagandu. Žiadny z nich nie je schopný poskytnúť dôkaz alebo rozumnú argumentáciu, ktorá by vyvrátila údaje o nežiaducich účinkoch očkovania, pretože tie sú dobre doložené, pochádzajú z vládnych databáz a štatistík, dôveryhodných vedeckých publikácií a svedectiev tisícok rodičov. A tak títo oponenti používajú len nadávky. Rovnako ako ja sú napadnutí všetci vedci a lekári na celom svete, ktorí spochybňujú bezpečnosť očkovania.
Pokiaľ ide o skúsenosti a spoľahlivosť vedy, som si istá, že žiadny z týchto oponentov sa nemôže rovnať s mojim vedeckým úspechom v podobe odhalení a publikácií v biomedicínskych vedách, ktoré majú mnoho tisíc citácií vo svetovej literatúre a boli dôvodom pre dvojitú nomináciu mojej kandidatúry na Nobelovu cenu západnými učencami. Obviňovať ma, že nepoznám rozdiel medzi hypotézou a dôkazom, je jednoducho smiešne a dokazuje to, že moji kritici nemajú ani poňatia o tom, čo je to veda a ako overiť hypotézu. O hypotéze vzťahu očkovania s autizmom by sa dalo hovoriť pred 20 rokmi, kedy sa objavila na túto tému prvá publikácia (počínajúc prácou Wakefielda a kol.). V súčasnosti je táto hypotéza potvrdená niekoľkými spôsobmi: početnými nezávislými výskumami, testami a vedeckými publikáciami, vyše 20-ročnými skúsenosťami, svedectvami tisícov rodičov a lekárov, rozsiahlymi databázami nežiaducich účinkov očkovania, pozorovaniami a výskumami populácií detí neočkovaných, u ktorých sa autizmus nevyskytuje, a rozhodnutiami súdov. Len v samotných USA vyplatili vyše 3 miliardy dolárov ako odškodnenia za nežiaduce účinky očkovania, vrátane post-vakcinačnej encefalopatie a autizmu. Zaradenie dôkazov, spájajúcich autizmus s očkovaním, do kategórie trvalých hypotéz je úmyselným falšovaním lobistov. Veda sa neustále vyvíja a ako sa s novými obavami menia naše názory, tak dnes už neexistujú presvedčivejšie a početnejšie dôkazy, vysvetľujúce príčiny autizmu inak než post-vakcinačným poškodením mozgu u detí.
Prečo sa očkovacia loby bojí pravdy o nežiaducich účinkoch očkovania a skrýva tieto informácie pred verejnosťou? Prečo hanlivo nálepkuje a napáda lekárov, vedcov, novinárov a rodičov, ktorí šíria tieto poznatky? Myslím, že si každý môže ľahko odpovedať na tieto otázky, stačí len sledovať stopu peňazí.
Posielala ste listy do rôznych poľských ustanovizní a úradov. Niekto na ne aj odpovedal?
Keď predsedníčka vlády Ewa Kopacz bola ministerkou zdravotníctva, bola som pozvaná na ministerstvo zdravotníctva na prednášku o nežiaducich účinkoch očkovania. Mám dojem, že potom sa niečo zmenilo priaznivým smerom a bol sľúbený zákaz vakcín s ortuťou v Poľsku. Obávam sa však, že sú stále v obehu, pretože Svetová zdravotnícka organizácia potvrdila ich použitie v chudobných krajinách, a Národný zdravotný ústav schválil používanie ortuti vo vakcínach v Poľsku. Ministerstvo zdravotníctva so mnou konzultovalo aj toxické vakcíny proti vymyslenej „pandémii“ prasacej chrípky v roku 2009. Možno práve moje názory pomohli predsedníčke vlády Ewe Kopacz prijať správne rozhodnutie a odmietnuť ich nákup, ktorý uchránil Poliakov od závažných komplikácií a úmrtí následkom očkovania. Predvídavosťou a odvahou postaviť sa proti farmaceutickému tlaku si Ewa Kopacz získala celosvetové uznanie.
Sledujete a opisujete diskusiu okolo očkovania, prebiehajúcu v anglosaských krajinách a v USA. Čo sú najdôležitejšie sporné body medzi zástancami plošného očkovania a jeho odporcami ?
V USA verejná diskusia o plošnom očkovaní otvára niekoľko kľúčových otázok. Prvá sa týka neoprávneného nútenia do očkovania. V USA je očkovanie dobrovoľné, ale firmy korumpujú pediatrov, federálnych a štátnych úradníkov a nútia rodičov, aby svoje deti očkovali, vyhrážajúc sa, že deti nebudú vpustené do verejných škôl, pokiaľ nie sú očkované. Uvedomelí a vzdelaní rodičia, ktorí chcú chrániť svoje deti pred nežiaducimi účinkami očkovania, a teda ich neočkujú, preto často musia zvádzať boj so skorumpovanými úradmi. Rodičia sa domáhajú plných rodičovských a občianskych práv pri rozhodovaní o očkovaní.
Druhou témou diskusie je požadovanie spoľahlivých údajov o nežiaducich účinkoch očkovania od zdravotníckych úradov, farmaceutického priemyslu a oznamovacích prostriedkov (médií). Tieto údaje sú v USA (i v Poľsku) skrývané pred spoločnosťou a prezentované tak, aby vytvorili dojem, že očkovanie je bezpečné. Rodičia musia sami získavať údaje a zdielať ich, ale stretávajú sa so zastrašovaním a hrozbami od lekárskej komory a predajcov vakcín.
Rodiča, lekári a vedci, ktorí poukazujú na dôkazy mrzačenia detí očkovaním, požadujú, aby tí, ktorí sú zodpovední za očkovacie programy a schvaľovanie vakcín, sa zodpovedali za svoje chyby. To zjednoduší rodičom žiadanie o odškodnenie, potrebné na starostlivosť o postihnuté deti. Požadujú zrušenie skorumpovaných zákonov, ktoré poskytujú imunitu výrobcom vakcín napriek sťažnostiam na ich škodlivosť.
Diskutuje sa tiež o (ne)rozumnosti plošného očkovania. Jeho priaznivci používajú chybnú teóriu z počiatku 20. storočia, tzv. kolektívnu imunitu, ktorá predpokladá, že keď sa bude očkovať 95% obyvateľstva, nedôjde k prenosným ochoreniam. Táto teória falošne vysvetľuje pokles chorobnosti a úmrtnosti na prenosné choroby v druhej polovici 20. storočia. Demografické údaje v mnohých krajinách ukázali, že ochorenia a úmrtia v dôsledku týchto chorôb neustále klesali už od začiatku 20. storočia a že zavedenie plošného očkovania na to nemalo prakticky žiaden vplyv. Rozhodujúcu úlohu pritom zohralo: zlepšenie zdravia a životných podmienok, rozšírene kanalizácii a prístupu k čistej vode, zlepšenie výživy, vzdelávanie verejnosti a výroba antibiotík.
Zástancovia plošného očkovania strašia tým, že deti budú bežne umierať, pokiaľ nebudú očkované. To má ďaleko od pravdy. Historické štatistiky odhalili, že v mestách v Anglicku, kde sa presadzovalo očkovanie proti pravým kiahňam, zomrelo počas epidémii viac ľudí ako v Leicesteri, kde od očkovania upustili. V USA i v Poľsku v rokoch 1950–1960, po zavedení plošného očkovania proti detskej obrne vakcínou, obsahujúcou živé vírusy, ochrnuli tisíce detí. Súčasné štatistiky z Nemecka, Holandska a ďalších krajín západnej Európy, kde sa používa 2x–3x menej vakcín ako v USA alebo v Poľsku a kde je očkovanie dobrovoľné (významné percento rodičov neočkuje), ukazujú, že miera detskej úmrtnosti je tam aspoň 2x nižšia ako v krajinách, kde sa intenzívne očkuje. Okrem toho, štúdie ukazujú, že neočkované deti menej trpia rôznymi chronickými, neurologickými a neurovývinovými ochoreniami než deti očkované. Aj očkované deti niekedy podľahnú prenosným ochoreniam, proti ktorým sú očkované. Podobne v Poľsku — napriek tomu, že viac ako 98% detí je očkovaných, — tisíce z nich každý rok stále trpia týmito ochoreniami, ale žiadne z nich dnes neumiera. V súčasnosti sú tieto choroby mierne a ľahko liečiteľné.
Historické i súčasné štúdie a pozorovania ukázali, že v 21. storočí pri dobrej zdravotnej starostlivosti už plošné očkovanie nie je potrebné, pretože prináša viac škody než úžitku. Aj v chudobných krajinách Afriky niektoré vakcíny nielenže nechránia proti chorobe, ale zvyšujú detskú úmrtnosť.
Popisujete všetky druhy podvodov a lží, ktoré sa stali bežnou praxou farmaceutických spoločností, bojujúcich o trh s vakcínami. Popíšte našim čitateľom niekoľko príkladov.
Informácie o systémovej korupcii farmaceutických firiem sú stále prítomné vo svetových médiách. Odhaduje sa, že asi 20% firemných zločinov všetkých odvetví sú zločiny farmaceutických spoločností. Máme do činenia s falšovaním výsledkov výskumov, publikovaním vymyslených, lživých článkov — často zo štúdií, ktoré neboli vôbec vykonané, — s klamaním úradov na kontrolu liečiv, lekárov a pacientov o bezpečnosti a účinnosti liekov, so skrývaním dôkazov o ich škodlivosti, rozdávaním úplatkov lekárom a úradníkom na obhajovanie a predpisovanie konkrétnych liekov, s podvádzaním poisťovní, podplácaním a ničením výrobcov lacnejších liekov, so zastrašovaním lekárov, vedcov, či novinárov, ktorí sa odvážia kritizovať tieto praktiky, atď.
Wikipedia zverejňuje zoznam najdôležitejších súdnych sporov a odškodnení/pokút, ktoré farmaceutické spoločnosti museli zaplatiť v rokoch 2004–2012. Ich celková suma presiahla 17 miliárd amerických dolárov, čo predstavuje len zlomok nákladov na spôsobené škody. Jedným z najznámejších príkladov korupcie bol škandál okolo lieku Vioxx na reumatické ochorenia. Jeho výrobca (Merck) mal dôkazy zo svojho vlastného výskumu, že liek je kardiotoxický a spôsobuje infarkt a mŕtvicu, ale túto informáciu zatajil pred úradom na kontrolu liečiv. Vioxx bol uvedený na trh v roku 1999. Ale v roku 2004 bol stiahnutý po tom, čo zabil vyše 60.000 ľudí. Spoločnosť zaplatila takmer 6 miliárd amerických dolárov na odškodneniach a za právnikov za to, že spôsobila zmrzačenie a smrť, napriek tomu ale stále ešte mala čistý zisk z predaja tohto lieku vo výške vyše 1 miliardy dolárov. Žiadny z riaditeľov tejto spoločnosti nešiel do väzenia za tento zločin, ktorý sa firme stále ešte vyplatil.
Dr. Diane Harper, ktorá viedla klinické testy vakcíny proti HPV (Human Papilloma Virus = ľudský papilómový vírus), odhalila korupčný škandál okolo uvedenia tejto vakcíny na trh s agresívnym presadzovaním jej použitia u dievčat. Od roku 2007 do októbra 2014 bolo do VAERS hlásených 171 úmrtí, 1.188 trvalých zdravotných postihnutí, 11.885 návštev na pohotovosti a asi 100 prípadov rakoviny krčka maternice u dievčat a mladých žien po očkovaní proti HPV (tieto údaje by mali byť vynásobené cca 20x pre reálny odhad celkového počtu pravdepodobných nežiaducich účinkov očkovania). Dr. Diane Harper zdôrazňuje, že podávanie týchto vakcín dievčatám je škodlivé a absurdné, pretože neexistuje žiadny dôkaz, že chránia pred rakovinou, ani že sú účinnou a bezpečnou ochranou pred ňou. V ostatnom čase bola spoločnosť GlaxoSmithKline (GSK) odsúdená v Číne na zaplatenie 297 miliónov libier pokuty za podplácanie lekárskych úradníkov. Podobné súdne spory s farmaceutickými spoločnosťami prebiehajú aj v iných krajinách.
Stojí za to citovať slová pápeža Františka na tému systémovej korupcie, ktorá je typická pre moderný kapitalizmus:
„Korupcia je väčším zlom než hriech. Nedá sa proti nej bojovať odpustením. Toto zlo musí byť vyliečené… Korupcia sa stala prirodzeným spôsobom jednania s vládnymi úradmi, osobným i celospoločenským zvykom, bežne praktikovaným v obchodných a finančných transakciách, verejných obstarávaniach, rokovaniach s vládnymi úradmi. … Mnoho medzinárodných dohovorov a zmlúv sa venuje tejto problematike …, ale nie sú zamerané na ochranu občanov, ktorí sú konečnými obeťami korupcie — obzvlášť tých najviac postihnutých — ale len na to, aby chránili záujmy trhových subjektov a finančných spoločností.“
Niet pochýb o tom, že korupcia v medicíne škodí najviac, pretože ide o priame ohrozenie zdravia a života celých národov, ba dokonca o samotné prežitie nášho druhu.
Celá očkovacia propaganda je teda predovšetkým o zisku korporácií?
„Sleduj stopu peňazí!“, hovorí právnická zásada. Rovnako ako u akejkoľvek reklamy alebo propagandy, ide predovšetkým o zisk. Bez vysokej finančnej odmeny od korporácií pre lobistov by nikto tak agresívne a falošne neinzeroval očkovanie v médiách, ani by Sanepid (poľský úrad verejného zdravotníctva) neterorizoval rodičov, odmietajúcich očkovanie. Obvinenia voči neočkovaným, že údajne ohrozujú zdravie očkovaných skrz šírenie prenosných ochorení, sú nelogické a nepravdivé. V prípade, že očkovanie má akúkoľvek hodnotu a chráni pred ochorením (na čo inak nejestvuje žiadny dôkaz), očkovaní by sa predsa nemali báť, že sa môžu nakaziť. Ak majú strach, preukazujú, že neveria v účinnosť očkovania. Na čo sa očkovať v takom prípade? Štatistiky a štúdie ukazujú, že očkovaní rovnako ako neočkovaní často (a niekedy aj častejšie) ochorejú na prenosné choroby a že protilátky, vyrobené na podnet očkovania, pretrvávajú v tele nanajvýš niekoľko rokov. Očkovanie nezanecháva dlhodobú imunitu, takže viera v ochranný účinok očkovania je iluzórna.
Zdá sa, že USA sú jednou z mála krajín, ktoré majú spoľahlivé databázy nežiaducich účinkov očkovania. Ako sa zmenili tieto údaje v ostatných rokoch?
Na žiadosť amerického Kongresu vytvorili databázu VAERS, ktorá registruje nežiaduce účinky očkovania od roku 1990. Lekársky doložené prípady môžu byť hlásené pacientmi i lekármi. Databáza je verejne prístupná na internete a slúži pacientom, lekárom, vedcom, zdravotníckym úradom a právnikom na posúdenie škodlivosti rôznych vakcín. Ako som už spomenula, hlási sa nanajvýš 5% komplikácií po očkovaní, takže počet registrovaných nežiaducich účinkov očkovania treba násobiť cca 20x, aby sme získali približný celkový počet pravdepodobných nežiaducich účinkov.
Všeobecný pohľad na údaje VAERS ukazuje skutočný masaker, spôsobený očkovaním. Od roku 1990 bolo hlásených 471.242 nežiaducich účinkov očkovania, čo znamená, že celkovo ich bolo (x20) pravdepodobne vyše 9 miliónov; 5.723 úmrtí (x20 = najmenej 114.460); 10.800 trvalých zdravotných postihnutí (x20 = najmenej 216.000); 50.029 hospitalizácií (x20 = najmenej 1.000.580); 162.182 návštev v pohotovosti (x20 = najmenej 3.243.640). Najviac úmrtí po očkovaní bolo zaznamenaných u dojčiat do 6 mesiacov života a u osôb nad 65 rokov. Tieto čísla sú desivé, najmä v porovnaní s malým počtom úmrtí alebo žiadnymi úmrtiami (napriek ochoreniam) v dôsledku prenosných chorôb, proti ktorým sa očkuje. Ak k tomu pridáme chronické ochorenia (vrátane rakoviny), spôsobené očkovaním, celkový obraz sa stáva ešte tragickejším. Dnes v USA cca 60% detí trpí nejakým chronickým ochorením, a cca 20% malo alebo bolo diagnostikovaných s ochorením mozgu. Počet chorých a zmrzačených detí narastá a inteligencia týchto detí klesá. Nie je ťažké si predstaviť budúcnosť krajiny, kde väčšina ľudí bude narušená, pričom všetko k tomu smeruje. Hoci nemožno celú vinu za tento obrovský úpadok spoločnosti zvaliť iba na očkovanie, nepochybne hrá prvé husle, keďže sa ním vstrekujú dojčiatkam prvé jedy.
Ako v USA vyzerá odškodňovanie osôb, poškodených následkom očkovania?
Systémová korupcia v zákonodarstve sa prejavuje napr. aj tým, že bohaté korporácie si píšu svoje vlastné zákony, ktoré Kongres odsúhlasí. Jeden z nich sa týka imunity výrobcov vakcín pred hmotnou zodpovednosťou za spôsobené škody. Bez ohľadu na to, koľko miliónov ľudí vakcína zabije alebo zmrzačí, nenesú za to žiadnu zodpovednosť. Aby upokojili verejnosť, v roku 1986 vytvorili Federálny očkovací súd, ktorý sa zaoberá prerokúvaním žalôb o odškodné a priznávaním odškodnenia za nežiaduce účinky očkovania. Tento súd je veľmi reštriktívny a len malému percentu žiadostí o odškodnenie vyhovie, ale už priznal odškodné vo výške vyše 3 miliárd amerických dolárov. Peniaze pochádzajú z verejných zdrojov a výrobcovia škodlivých očkovacích látok zostávajú nepotrestaní, a preto nemajú žiadnu motiváciu vyrábať bezpečné výrobky. Rodičia očkovaním zmrzačených detí požadujú, aby im tento súd umožnil priamo žalovať korporácie.
Navrhli ste zmeny v poľskom očkovacom kalendári, aby bol zmysluplnejší. Aké sú hlavné nedostatky súčasného očkovacieho kalendára? Na čo by ste chceli upozorniť poľských rodičov?
Poľsko je členom Európskej únie (EÚ) a v mnohých ohľadoch prijalo právo EÚ. Tak prečo sa pri očkovaní uplatňujú aj naďalej v našej spoločnosti totalitné povinnosti alebo nútenie do očkovania? V západnej Európe, rovnako ako v Litve a Estónsku, sú očkovania iba dobrovoľné a malo by to byť vzorom pre Poľsko. Očkovacia povinnosť pretrváva len v niektorých najchudobnejších post-socialistických krajinách. Nepochybujem o tom, že je spojená s prebujnenou korupciou. Ako ukazujú skúsenosti zo západných krajín, sloboda rodičov rozhodovať o očkovaní svojich detí neprináša nič také ako masové úmrtia a ochorenia, práve naopak. Detská úmrtnosť je tam 2x–3x nižšia ako v Poľsku a deti sú všeobecne zdravšie. Štúdie taktiež ukazujú, že v krajinách, kde je zaočkovanosť nižšia, je nižšia aj detská úmrtnosť. Na Západe jedna skupina rodičov (najmä vzdelaných) úplne odmieta očkovanie, iní očkujú výberovo jednou či viac vakcínami v danom období života. Ak im aj dieťa ochorie, tak sa jednoducho vylieči. A v žiadnej západnej krajine sa neočkujú novorodenci, s výnimkou detí matiek, ktoré sú nositeľkami vírusu hepatitídy typu B. Väčšina rodičov dáva prednosť starostlivosti o choré dieťa po dobu niekoľkých dní namiesto bremena celoživotnej starostlivosti o očkovaním dokaličené dieťa.
Hrozivým prvkom poľského očkovacieho kalendára je tiež používanie starých nebezpečných vakcín, ako je celobunková vakcína proti čiernemu kašľu a orálna (ústna) vakcína proti detskej obrne (OPV), obsahujúca živé vírusy. Tie sa už nepoužívajú nikde v EÚ. Celobunková vakcína proti čiernemu kašľu (DTwP) často obsahuje aktívne baktérie a spôsobuje čierny kašeľ u zaočkovaných detí a ich rodín. Pravdepodobne je zodpovedná za tisícky prípadov tohto ochorenia v Poľsku, rovnako ako za mnohé náhle úmrtia dojčiat. OPV spôsobila stovky tisíc ochrnutí po celom svete. Koľko z nich bolo v Poľsku? Nevie sa, pretože tieto údaje sú utajované. OPV sú nebezpečné nielen pre očkované deti, ale aj pre ich okolie, pretože po očkovaní ešte mnoho dní šíria vírusy detskej obrny. Obe vakcíny by mali byť v Poľsku zakázané (na Slovensku i v Česku už zakázané sú — pozn. red.). Predpokladám, že ich používanie je dané predovšetkým obchodným záujmom konkrétnych výrobcov.
Domnievam sa, že riziko závažných komplikácií alebo smrti vinou očkovania je teraz oveľa väčšie než riziko nákazy niektorými z miernych a ľahko liečiteľných ochorení. Preto, by som ničím neočkovala vlastné dieťa, nanajvýš tak vakcínou proti hepatitíde typu B pred nástupom do školy. Nedávam rodičom radu, či majú očkovať alebo nie. Tieto rozhodnutia musia patriť výhradne im a musia byť dobre premyslené, založené na samostatnom vzdelávaní o nežiaducich účinkoch očkovania a prenosných chorobách. Niektorí sa rozhodnú pre očkovanie, niektorí očkovanie odmietnu, a tieto rozhodnutia by mali byť akceptované, pretože iba rodičia sú zodpovední za svoje deti. Pre tých, ktorí sa rozhodnú očkovať, odporúčam zvážiť odklad očkovania a použiť bezpečnejšie vakcíny (bez ortuti a prípadne aj bez adjuvantu, tzn. posilňovača imunitnej odpovede).
Nikto by nemal súhlasiť s očkovaním skôr, než si prečíta celý príbalový leták, zloženie vakcíny a jej možné nežiaduce účinky. Žiadny úrad nemá právo nútiť rodičov do lekárskych zákrokov, ktoré môžu trvale poškodiť alebo zabiť ich deti. Pred týmto chráni poľských občanov Ústava. V Poľsku sa už aj tak rodí príliš málo detí, takže každé má cenu zlata nielen pre rodičov, ale aj pre celú spoločnosť. Ak by sa znížením nežiaducich účinkov očkovania podarilo znížiť dojčenskú úmrtnosť pod 3 na 1.000 živo narodených detí, tak by sa podarilo zachrániť od 1.000 do 1.500 poľských detí ročne.
