Povinné plošné očkovanie a koncentrácia moci (Zem a vek 6/2013)

Ing. Marián Fillo

       Boli časy - a trvali pomerne dlho, - kedy si očkovaciu látku (vtedy sa očkovalo len proti jednej jedinej chorobe - proti pravým kiahňam) mohol vyrobiť skoro každý sedliak, čo mal kravu. Stačilo túto kravu nakaziť kravskými kiahňami, po nejakom čase - keď sa jej vytvorili pľuzgiere, - vytlačiť z nich hnis a vakcína bola hotová. Očkovalo sa potom tak, že sa človeku narezala alebo naškrabala pokožka a do vzniknutej rany sa votrel tento hnis. V tom hnise, samozrejme, plávalo všeličo - ani zďaleka nie iba vírus kravských kiahní (vaccinia), ale častokrát aj rôzne ďalšie vírusy, baktérie či jedovaté látky.

       Mimochodom: od údajného začiatku éry očkovania v roku 1796, kedy bolo "vynájdené" očkovanie proti pravým kiahňam, až do objavenia pôvodcu choroby (vírusu pravých kiahní) v roku 1906 uplynulo dlhých 110 rokov. Viac než polovicu oficiálnych dejín očkovania teda očkujúci lekári vlastne vôbec netušili, čo robia - netušili, čo vlastne vpravujú do škrabancov očkovaných ľudí. Možno máte pocit, že ani dnes lekári nevedia čo robia, keď očkujú... Nuž, niet sa čomu diviť - je to doslova stáročná tradícia.

       Výroba ďalších očkovacích látok však už nebola taká jednoduchá. Napr. na výrobu záškrtového (difterického) toxoidu (upraveného bakteriálneho jedu) v roku 1923 bolo treba namnožiť baktérie Corynebacterium diphtheriae, usmrtiť ich, vyfiltrovať ich jed (toxín), detoxikovať ho formaldehydom... A to už bežný sedliak nezvládne - na to treba biochemické laboratórium.

       Vývojom očkovacích látok sa v 19. a 20. storočí zaoberalo viacero výskumníkov, ich laboratórií, žiakov a spolupracovníkov, ako aj čerstvo vzniknutých farmaceutických spoločností. Jedným z prvých bol Institut Pasteur, založený v roku 1887 známym plagiátorom a podvodníkom Louisom Pasteurom - príznačnou-to ikonou modernej vakcinológie (tiež prekypujúcej podvodmi a pavedou). Pasteurovi napr. často býva pripisovaný vynález vakcíny proti antraxu (sneti slezinovej), ktorú v skutočnosti vynašiel Jean Joseph Henri Toussaint, alebo vakcíny proti besnote, ktorú v skutočnosti vynašiel Pasteurov spolupracovník Pierre Paul Émile Roux.

       Bývalý Pasteurov pomocník Marcel Mérieux založil v Lyone Institut Mérieux. V roku 1968 kúpila väčšinový podiel v Institut Mérieux chemická firma Rhône-Poulenc. Keď sa Institut Pasteur dostal v 70. rokoch 20. storočia do finančných problémov, kúpil ho v roku 1985 Institut Mérieux, čím vznikol podnik Pasteur Vaccins. V roku 1989 Institut Mérieux kúpil kanadský podnik na výrobu vakcín Connaught Laboratories a vznikol Pasteur Mérieux Connaught. V roku 1999 sa jeho majiteľ - Rhône-Poulenc - spojil s Hoechst AG (ktorý kúpil aj Biotiku v Slovenskej Ľupči), čím vznikol Aventis a z divízie Pasteur Mérieux Connaught sa stal Aventis Pasteur. V roku 2004 sa Aventis spojil so Sanofi-Synthélabo, čím vznikol Sanofi-Aventis a z Aventis Pasteur sa stal dnešný Sanofi Pasteur. Členom skupiny Sanofi je aj Zentiva, ktorá v roku 2003 kúpila Slovakofarmu Hlohovec.

       V roku 1880 americkí lekárnici Henry Wellcome a Silas Burroughs založili Burroughs, Wellcome & Company. V roku 1904 bola na Novom Zélande založená firma Glaxo na výrobu umelého mlieka pre bábätká. Burroughs Wellcome a Glaxo sa v roku 1995 spojili do GlaxoWellcome.

       V roku 1830 si John K. Smith otvoril vo Philadelphii lekáreň. V roku 1865 sa k nemu pripojil Mahlon Kline, čím vznikol Smith, Kline & Co. V roku 1891 sa spojili s French, Richard and Company, čím vznikol Smith, Kline & French Laboratories. V roku 1963 kúpili belgický podnik na výrobu vakcín Recherche et Industrie Thérapeutiques. V roku 1982 sa Smith, Kline & French spojil s Beckman Inc., čím vznikol SmithKline Beckman. V roku 1843 založil chemik Thomas Beecham farmaceutickú firmu Beecham Group, ktorá sa v roku 1989 spojila so SmithKline Beckman, aby vznikol SmithKline Beecham. V roku 2000 sa SmithKline Beecham spojil s GlaxoWellcome do dnešného výrobcu vakcín GlaxoSmithKline (GSK), ktorý dodáva všetky plne hradené vakcíny pre povinné očkovanie detí (nielen) na Slovensku.

       V roku 1860 si lekárnici John a Frank Wyethovci otvorili vo Philadelphii lekáreň. V roku 1883 začal Wyeth s výrobou vakcín. Počas II. svetovej vojny dodával Wyeth americkej armáde vakcínu proti týfusu a rôzne liečivá, za čo dostal neskôr štátne vyznamenanie. V 50. rokoch sa Wyeth stal popredným výrobcom vakcín vďaka dodávkam Salkovej inaktivovanej vakcíny proti detskej obrne. V roku 1967 Wyeth vyvinul pre potreby očkovacej kampane proti pravým kiahňam tzv. rozštiepenú ihlu ako nový, jednoduchší a účinnejší spôsob očkovania proti pravým kiahňam. V roku 1994 kúpil Wyeth výrobcu vakcín Lederle Laboratoires. V roku 1995 Wyeth kúpil od Solvay Pharma divíziu farmaceutík pre zvieratá, čo zahŕňalo aj zvieracie vakcíny. V roku 1998 chcel SmithKline Beecham kúpiť Wyeth, pokus však zmarili britské regulačné úrady, a tak si 2 roky na to SmithKline Beecham našiel inú nevestu - GlaxoWellcome. V roku 1999 sa o kúpu Wyethu a jeho materskej firmy American Home Products neúspešne pokúsil Monsanto - najsilnejší hráč na trhu s geneticky modifikovanými semenami a herbicídmi/pesticídmi. U nás sa Wyeth preslávil hlavne vakcínou proti pneumokokom Prevenar. V roku 2009 bol Wyeth kúpený Pfizerom, vďaka čomu sa Pfizer stal najväčšou farmaceutickou firmou sveta.

       Hoci GSK konkuruje Pfizeru vakcínou proti pneumokokom Synflorix, predsa má s Pfizerom spoločný podnik, ktorého úlohou je hlavne hľadanie riešení epidémie HIV/AIDS.

       Solvay Pharmu, na Slovensku známu vakcínou proti chrípke InfluVac, v roku 2010 kúpili Abbott Laboratories.

       Firma Merck & Co., u nás známa ako Merck, Sharp & Dohme (MSD), bola založená čoby americká pobočka nemeckej firmy Merck KGaA v roku 1891. História nemeckého materského podniku siaha až do roku 1668, kedy Friedrich Jacob Merck kúpil lekáreň v nemeckom Darmstadte. Počas I. svetovej vojny bol americký Merck skonfiškovaný a založený ako samostatná spoločnosť, nezávislá od nemeckej Merck KGaA. Alpheus Phineas Sharp a Carl Friedrich Louis Dohme v roku 1845 založili Sharp & Dohme Inc. V roku 1953 sa táto firma spojila s Merckom, čím vznikol Merck, Sharp & Dohme (MSD).

       V roku 1851 založil Nemec Ernst Christian Friedrich Schering farmaceutickú firmu Schering AG. Američan Abe Plough v roku 1908 založil firmu Plough. Tieto dve firmy sa v roku 1971 spojili do Schering-Plough. V roku 2009 došlo k zlúčeniu MSD a Schering-Plough. Merck je na poli vakcín veľký kamarát so Sanofi, čoho dôkazom je spoločný podnik Sanofi Pasteur MSD. Merck sa tiež kamaráti s austrálskym výrobcom vakcín CSL.

       Firmu Baxter, zameranú v prvom rade na vnútrožilovo aplikované roztoky, založil roku 1931 lekár Donald Baxter. Koncom minulého storočia sa Baxter preslávil krvnými produktami, nakazenými vírusom HIV. V roku 2002 Baxter kúpil český výrobný závod firmy Sevac, pôvodného československého výrobcu vakcín. V roku 2009 zažalovala Baxter rakúska novinárka Jane Bürgermeister za úmyselné šírenie život ohrozujúceho vírusu vtáčej chrípky skrz kontaminovaný materiál na výrobu sezónnych chrípkových vakcín. Minulú chrípkovú sezónu zase Baxter sťahoval vakcíny proti chrípke Preflucel, vyrobené na opičích bunkách, ktoré mali byť vhodné aj pre ľudí, alergických na vajíčka, keďže bežné chrípkové vakcíny sa vyrábajú na kuracích vajciach. V skutočnosti však vakcína vyvolávala ešte viac alergických reakcií než bežné chrípkové vakcíny. Na Slovensko Baxter dodáva len vakcíny proti meningokokom typu C a proti kliešťovej encefalitíde.

       V roku 1859 založil Alexander Clavel továreň na výrobu farieb v Bazileji. Tú predal v roku 1873 firme Bindschedler und Busch, ktorá sa v roku 1884 premenovala na Chemische Industrie BAsel (CIBA). V roku 1758 začal Johann Rudolf Geigy-Gemuseus v Bazileji obchodovať s chemikáliami, farbami a liekmi. Od roku 1914 sa spoločnosť volala J. R. Geigy. V roku 1971 sa CIBA a Geigy spojili do firmy Ciba-Geigy. V roku 1886 Alfred Kern a Edouard Sandoz založili Chemiefirma Kern und Sandoz. Tá sa preslávila v roku 1986 požiarom, pri ktorom došlo k obrovskému úniku pesticídov do rieky Rýn. V roku 1995 sa od Sandozu oddelila divízia špeciálnych chemikálií, ktorú vzápätí kúpil Hoechst AG. V roku 1996 sa Sandoz a Ciba-Geigy spojili a vznikol Novartis.

       Firma Chiron bola v roku 1981 založená akademikmi z Kalifornskej univerzity. Spolu s Ciba-Geigy vytvorila spoločný podnik Biocine na využitie génového inžinierstva pri vývoji vakcín. S Merck & Co. spolupracoval Chiron na vylepšení jestvujúcej vakcíny proti nákazlivej žltačke typu B. V roku 1998 Chiron kúpil nemeckého výrobcu vakcín Behring a talianskeho výrobcu vakcín Sclavo. V roku 2003 Chiron kúpil britského výrobcu vakcín PowderJect. V roku 2004 britské úrady pozastavili výrobu chrípkovej vakcíny vo výrobnom závode Chironu v Liverpoole. Chiron bol kúpený Novartisom v roku 2006.

       V roku 1883 bol založený Institut Vaccinal Suisse. V roku 1895 založená firma Häfliger, Vogt & Cie. sa s ním spojila v roku 1898, čim vznikol Schweizerische Serum- und Impfinstitut Bern (Švajčiarsky výskumný ústav sér a očkovania v Berne). Ten bol v roku 2001 premenovaný na Berna Biotech AG. V roku 1908 bol vo Švédsku založený Štátny výskumný ústav lekársky. Ten bol v roku 1918 premenovaný na Štátne biologické laboratórium (SBL). V roku 2001 kúpila SBL firma PowderJect, ktorú 2 roky nato kúpil Chiron. Chiron v roku 2004 predal SBL investičným fondom, čím vznikla firma SBL Vaccin AB, ktorá aj na Slovensko dodáva vakcínu proti cholere Dukoral. V roku 1993 bola v Holandsku založená firma IntroGene, ktorá vyvinula bunkovú kultúru PER.C6, pochádzajúcu z účelovo (za účelom vývoja a výroby očkovacích látok) umelo potrateného bábätka. Táto firma sa v roku 2000 spojila s firmou U-BiSys, založenou v roku 1996, z čoho vznikol Crucell. V roku 2006 Crucell kúpil Bernu Biotech AG i SBL Vaccin AB. V roku 2011 bol Crucell kúpený firmou Johnson & Johnson - jednou z dvoch najväčších farmaceutických firiem na svete, ktorá sa na prvom mieste rebríčka strieda s Pfizerom.

       Aby to nebolo málo, významné podiely v niekoľkých výrobcoch vakcín vlastní priamo či nepriamo Bill Gates, zakladateľ (pôvodne) softwarovej firmy Microsoft (výrobcu operačného systému MS Windows a kancelárskeho balíka MS Office). Bill Gates je dnes známy hlavne ako propagátor depopulácie (radikálneho zníženia počtu obyvateľov zemegule) a ako milovník vakcín i "služieb reprodukčného zdravia" (rozumej: antikoncepcie a potratov). Bill Gates pôsobí na poli očkovania skrz svoju nadáciu Bill & Melinda Gates Foundation, ktorá hojne sponzoruje Svetovú zdravotnícku organizáciu (World Health Organization = WHO).

       Na WHO sa pred pár rokmi zniesla vlna kritiky kvôli nesmierne prepísknutej hystérii okolo takmer neškodnej prasacej chrípky. Neskôr sa zistilo, že niektorí členovia výboru, čo rozhodoval o vyhlásení pandémie, mali finančné väzby na farmaceutický priemysel, napr. na GlaxoSmithKline. Verejným tajomstvom tiež je, že na pozíciách riaditeľov jednotlivých oddelení WHO sa pravidelne objavujú bývalí riaditelia farmaceutických firiem a opačne - papaláši z WHO dostávajú fleky vo vedení týchto firiem.

       WHO je však sponzorovaná nielen nadáciou Billa Gatesa, ale aj najmenej desiatkou výrobcov vakcín alebo chemikálií pre výrobu vakcín: firmami CSL, Eli Lilly & Co., GlaxoSmithKline, Johnson & Johnson, MedImmune (divízia výroby vakcín materskej firmy AstraZeneca), Merck, Novartis, Pfizer, Sanofi Pasteur a dánskou štátnou firmou Statens Serum Institut. Firmu Eli Lilly & Co. možno poznáte z knihy Dr. Johna Virapena: "Nežiaduci účinok: SMRŤ". Kedysi vyrábala vakcíny, dnes vyrába (popri iných medikamentoch a chemikáliách) kontroverzný prudko jedovatý neurotoxický konzervant thiomersal, ktorý je takmer z polovice tvorený ortuťou a ktorý sa používa vo viacdávkových liekovkách s vakcínami pre 10, 20 či 50 ľudí. Dá sa teda povedať, že WHO je v obrovskom konflikte záujmov, akonáhle hocikomu odporúča akékoľvek očkovanie.

       Pritom menované firmy nie sú žiadne "béčka". Pri pohľade na rebríček 10 najväčších farmaceutických firiem (nielen výrobcov vakcín, ale farmaceutických firiem všeobecne) zistíme, že 8 z nich sú výrobcovia vakcín: 1. Johnson & Johnson, 2. Pfizer, 3. Novartis, 5. Merck, 6. Sanofi, 7. GlaxoSmithKline, 8. Abbott, 9. AstraZeneca. Baxter nájdeme v prvej 20-ke a CSL v prvej 40-ke najväčších farmaceutických firiem sveta. Pritom príjmy prvých 15 najväčších farmaceutických firiem (každej zvlášť) sú väčšie než príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Môžete si potom živo predstaviť, z akej pozície asi tak jedná zástupca GSK (cca 3x väčší obrat než príjem ŠR SR) so zástupcom MZ SR.

       A načo ten siahodlhý a možno aj únavný historický prehľad fúzií a akvizícií výrobcov vakcín? Vidno z neho totiž, že výrobcovia vakcín sa spájajú a kupujú jeden druhého, že počet nezávislých firiem, vyrábajúcich vakcíny, čoraz viac klesá, ťažisko výroby očkovacích látok spočíva na pleciach čoraz menšieho počtu firiem a čoraz menej výkonných riaditeľov má kontrolu nad čoraz väčším podielom na trhu - moc sa koncentruje do čoraz menšieho počtu rúk. A tieto firmy sa ani v najmenšom neštítia zvyšovať svoj obrat navrhovaním nových povinných očkovaní a lobovaním za ne u úradníkov a odborníkov s príslušnými rozhodovacími právomocami. Niet divu, pretože niet nad povinné plošné očkovanie - niet nad pravidelné štátne zákazky v ráde státisícov kusov ročne (čisto na Slovensku).

       Takto bolo u nás schválené napr. aj povinné očkovanie proti pneumokokom s účinnosťou od 1.I.2009 - čisto na základe údajov, dodaných výrobcom, bez akejkoľvek verejnej diskusie a verejnej kontroly, bez najmenšieho náznaku demokracie. Pritom na žiadosť o poskytnutie podkladov, ktoré viedli k tomuto novému povinnému očkovaniu, odpovedalo Ministerstvo zdravotníctva SR tým, že údaje sú vlastníctvom firmy Pfizer, a tá ich zverejnenie odmietla. MZ SR teda rozhodlo o novom povinnom očkovaní na základe niečoho, čo nie je zverejnené, ba ani len zverejniteľné, a teda ani verejne kontrolovateľné. Neskôr obaja výrobcovia vakcín proti HPV, ktoré sú nesprávne označované ako vakcíny proti rakovine krčka maternice (hoci ich účinnosť proti tomuto druhu rakoviny doposiaľ nebola dokázaná), lobovali za očkovanie vo veľkom svojimi vakcínami na Slovensku, pričom Merck (MSD) chcel presadiť povinné očkovanie slovenských dievčat na prahu puberty svojím Silgardom/Gardasilom a GlaxoSmithKline (GSK) bol o niečo skromnejší - žiadal MZ SR "len" o plnú úhradu svojho Cervarixu zdravotnými poisťovňami. Asi jediné, čo nás pred touto katastrofou zachránilo, je hlboká hospodárska kríza. Aspoň na niečo je tá kríza dobrá...

       A hoci sa diktatúra týchto firiem na poli zdravotníctva javí ako nezvratná a nezlomná, predsa len máme ako občania prostriedok na jej rozloženie: systematický plošný bojkot všetkých (alebo aspoň drvivej väčšiny) výrobkov týchto firiem. Skoro všetky ich výrobky sú totiž buď zbytočné, alebo dokonca vyslovene kontraproduktívne, alebo dobre nahraditeľné primeranou zmenou stravy a/alebo prirodnými liečivami (vitamínmi, stopovými prvkami, bylinkami...). Nie fraška, zvaná "voľby do NR SR" a reprízovaná raz za 4 roky (niekedy aj častejšie), ale to, na čo denno-denne vynakladáme svoje peniaze, je naša najväčšia - a vskutku demokratická - moc i slabosť zároveň. Zvolíme si zdravý rozum a Prírodu, z ktorej sme vzišli, alebo farmakokraciu - vládu farmaceutického priemyslu, (až na drobné výnimky) šíriaceho utrpenie a smrť, kamkoľvek vstúpi? Budeme sa samostatne, vedome a intenzívne zaujímať o svoje zdravie a zdravie svojich detí, vezmeme zodpovednosť zaň plne do svojich rúk, alebo odovzdáme svoj život a životy našich ratolestí do rúk všetkého schopných "odborníkov", ktorých hlavná odbornosť spočíva (česť výnimkám) v zarábaní, hrabaní a šklbaní - bez ohľadu na skutočné potreby pacienta?

Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi vyše 6 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.