Pôvodné otázky časopisu Mamina k právnej stránke očkovania + odpovede na ne
Dáša Balogová + Ing. Marián Fillo
Akú má rodič možnosť brániť sa, ak ho na základe odmietnutia očkovania, lekár "nahlási" RÚVZ?
V prvom rade je dobré urobiť všetko pre to, aby k tomu nahláseniu nedošlo. Napr. môžete položiť lekárovi pár otázok, čo v zásade nemá šancu zodpovedať, aj keď ide o úplne legitímne otázky. Obzvlášť v prípade alergického dieťaťa je dobré vedieť kompletné chemické zloženie vakcíny, tzn. aké všetky chemické prvky a zlúčeniny obsahuje, a to nie len tak hocijakého kusu, ale kusu z tej výrobnej dávky (šarže), z ktorej je práve tá vakcína, ktorú sa lekár chystá podať. Ony sa totiž výrobné dávky môžu jedna od druhej aj dosť výrazne odlišovať a bolo by predsa krajne nezodpovedné podať dieťaťu niečo, čo ani nevieme, z čoho presne sa to vlastne skladá. Presné zloženie totiž nie je ani v príbalovom letáku. Tam sú len prídavné látky a aj to nie všetky, pričom väčšinou je uvedený len názov ale nie množstvo.
Otázka zloženia je naozaj vážna, pretože európska legislatíva nepožaduje od výrobcov uvádzanie chemikálií, ktoré sú v tzv. zvyškových množstvách. Takže austrálsky príbalový leták k vakcíne Infanrix Hexa (najpoužívanejšia povinná vakcína na Slovensku) uvádza o 10 zložiek viac než európsky príbalový leták k tej istej vakcíne. Dôležitosť kompletných chemických analýz vakcín podčiarkuje skutočnosť, že austrálski vedci objavili vo vakcíne Infanrix Hexa ortuť - napriek tomu, že nielen v európskom, ale ani v austrálskom príbalovom letáku nie je ako zložka uvedená a výrobca dokonca tvrdí, že ortuť sa v tejto vakcíne vôbec nenachádza. Na údaje výrobcu teda zjavne nie je spoľah, a preto treba trvať na kompletnej chemickej analýze vakcíny.
Rozhodne si treba pýtať príbalový leták a keď lekár povie, že ho nemá, tak sa ho treba opýtať, že na základe čoho potom posudzuje možné kontraindikácie očkovania, keď jeho zákonnou povinnosťou je posudzovať ich na základe príbalového letáku. Takým tvrdením sa totiž de facto priznáva k tomu, že porušuje zákon.
Ďalej si treba pýtať štúdie, ktoré potvrdili bezpečnosť a účinnosť danej vakcíny v kontexte aktuálneho očkovacieho kalendára, platného na Slovensku. Jestvujú totiž aj javy ako synergická toxicita a kumulovanie jedovatých látok z vakcín, čiže v určitom očkovacom kalendári môže byť daná vakcína pomerne bezpečná, v inom nie. Ak by reakciou bolo niečo ako "vakcínu schválil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), a ten by niečo nebezpečné určite neschválil", treba dodať, že ten istý ŠÚKL schválil aj vakcíny, ktoré dnes už nepoužívame práve preto, že sú neúnosne nebezpečné, napr. orálnu (lyžičkovú) vakcínu proti detskej obrne alebo celobunkové vakcíny proti čiernemu kašľu.
Rovnaké požiadavky na informácie možno zopakovať aj na RÚVZ, ale často sa stáva, že RÚVZ vyhlási: "informovanie o očkovaní je povinnosťou lekára a nie povinnosťou RÚVZ". Účinnejšie teda je zamedziť udaniu, alebo ho aspoň odďaľovať tak dlho, ako sa len dá - najlepšie do vypršania premlčacej doby, ktorá je 2 roky od uplynutia vyhláškou stanovenej lehoty na to-ktoré očkovanie.
Tiež možno odporučiť nepodpisovať akékoľvek lekárom predložené odmietnutie očkovania ani poučenie, pretože tie zvyčajne obsahujú aj niečo ako priznanie viny. Stačí odmietnuť očkovanie ústne. Pred prípadným odmietnutím očkovania však vrelo odporúčam klásť detskému lekárovi vyčerpávajúce otázky o danej vakcíne i o chorobách, proti ktorým má chrániť, a konečné rozhodnutie o (ne)očkovaní podmieňovať zodpovedaním týchto otázok. Pacient má na informácie zákonné právo a prípadná námietka, že ide o verejné zdravie, na veci absolútne nič nemení.
Je informovanie RÚVZ lekárom o odmietnutí očkovania dieťaťa rodičmi s ich osobnými údajmi zákonné?
Za súčasnej právnej úpravy to je v podstate protizákonné, ale Úrad verejného zdravotníctva sa dohodol s Úradom na ochranu osobných údajov, že lekári, udávajúci neočkujúcich rodičov, nebudú postihovaní, takže aj keď porušujú zákon, žiadna pokuta im nehrozí.
Je podpis rodiča na formulári o odmietnutí očkovania vymáhateľný? Môže rodič súhlas s poskytnutím jeho osobných údajov (ak tam vôbec také niečo je) odmietnuť podpísať a s akými dôsledkami?
V demokratickom a právnom štáte (za aký je Slovenská republika prehlásená v úvode Ústavy SR) nesmie byť nikto nútený podpísať niečo, čo podpísať nechce. Tzn. čokoľvek môžete odmietnuť podpísať. Lekár potom buď neurobí nič, alebo pošle udanie bez podpisu s dodatkom, že rodičia odmietli formulár podpísať.
Je pre rodiča povinnosť zúčastniť sa konania na RÚVZ po odmietnutí očkovania dieťaťa zákonná?
Povinné to nie je, ale rodič potom riskuje, že bude rozhodnuté o ňom bez neho. Ak sa však rodičia nechcú púšťať do súdneho sporu a radšej bez boja zaplatia pokutu, tak na niektoré RÚVZ (napr. Trnava) je skutočne zbytočné vôbec ísť, pretože aj keby tam človek predostrel tristotisíc logických argumentov a vedeckých štúdií, na výsledku to absolútne nič nemení - dostane pokutu v rovnakej výške, ako keby tam vôbec nešiel. Iné RÚVZ (napr. Bratislava) však sú náchylné k určitým kompromisom, takže účasť na konaní tam niekedy aj má zmysel (a niekedy aj nie).
Je pre rodiča povinnosť zaplatiť pokutu za neočkovanie dieťaťa zákonná?
Je zákonná (zakotvená v zákone) a zároveň protiústavná (v rozpore s Ústavou SR) a tiež v rozpore s Dohovorom Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne, ako aj s niekoľkými ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktoré sú pre Slovensko záväzné a ktoré sú nadradené vnútroštátnym zákonom a vyhláškam.
Je povinnosť lekára nahlásiť RÚVZ rodiča, ktorý odmietne očkovanie, zákonná?
Lekár má od 1.I.2012 povinnosť hlásiť každé odmietnutie povinného očkovania, nikde sa však nepíše, že má hlásiť aj nejaké osobné údaje, a už vôbec nie je nikde napísané, aké osobné údaje to majú byť. Navyše sa nikde nepíše, v akej lehote to má lekár urobiť, takže môže napr. hlásiť "Mamička odmietla povinné očkovanie proti pneumokokom" dva roky po tom, čo sa tak stalo, tzn. po uplynutí premlčacej lehoty, a bez akéhokoľvek upresnenia, o ktorú mamičku to vlastne ide.
Môže byť začaté trestné (priestupkové) konanie voči rodičovi, ktorý odmietne očkovanie a následne jeho dieťa na chorobu, voči ktorej malo byť očkované, ochorie?
Trestné konanie sa riadi Trestným zákonom, v tomto prípade § 163 a § 164 - Šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Týkajú sa len prípadov, kedy niekto "úmyselne alebo z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby".
Pod nebezpečnou prenosnou chorobou sa rozumejú choroby, uvedené v prílohe vyhlášky č. 105/1987 Zb., kde spomedzi chorôb, proti ktorým sa povinne očkuje, sú uvedené: tetanus, záškrt, čierny kašeľ, detská obrna a nákazlivá žltačka (vírusový zápal pečene) typu B. Zvyšných 5 povinne očkovaných chorôb tam uvedených nie je: osýpky, príušnice (mumps), ružienka, pneumokoky a hemofily typu B. Čiže za šírenie tejto druhej päťky ani len teoreticky nemôže byť začaté trestné konanie. To isté možno povedať trebárs o chrípke či ovčích kiahňach.
Druhá vec je, či je vôbec možné dokázať úmysel alebo nedbalosť. Ak napr. dieťa dostane čierny kašeľ a ako správny rodič ho nepustíte do škôlky, avšak cestou k lekárovi alebo od lekára nakazí niekoho v MHD (lebo nemáte auto a taxík je mimo vaše finančné možnosti), očividne nejde o nedbalosť. Navyše spomedzi chorých na čierny kašeľ bolo vyše 80% plne zaočkovaných a ďalších vyše 10% zaočkovaných čiastočne. Je teda namieste otázka, či by prípadné očkovanie vôbec ochránilo Vaše dieťa pred čiernym kašľom. Táto vakcína sa ukazuje byť veľmi málo účinná a tak rozhodnutie neočkovať po zvážení príliš malého prínosu v porovnaní s príliš vysokým rizikom očkovania rozhodne nemôže byť považované za nedbalosť, ale naopak za uvážené rozhodnutie, ktorého motívom nebolo úmyselné šírenie čierneho kašľa, ale ochrana zdravia Vášho dieťaťa.
V tomto zmysle nie je prípadná, povinným očkovaním preventabilná choroba (ak neposielate očividne choré dieťa do školy alebo škôlky) trestným činom, a teda nie je trestne stíhateľná. A netýka sa to len čierneho kašľa, pretože ani u ostatných štyroch chorôb nemožno povedať, že by riziko choroby prevážilo riziko očkovania, a preto nemôže byť považované za nedbalosť. Záškrt sa tu nevyskytuje od roku 1980, takže riziko očkovania je nepochybne vyššie než riziko choroby. Tetanus nie je prenosný z človeka na človeka, takže je nezmyslom obviniť niekoho z šírenia tetanu. Hemofilových invazívnych ochorení je tak málo, že vážnych nežiaducich účinkov očkovania bude zaručene viac (i keď nie sú hlásené). Nakoniec, nákazlivá žltačka typu B je choroba, prenosná pohlavne a krvou, takže u predpubertálnych detí je jej šírenie prakticky vylúčené (teda ak si dieťa nepichá drogy). Obľúbený argument napichnutím sa dieťaťa na injekčnú ihlu, ktorú nejaký narkoman voľne pohodil na detskom ihrisku, je v skutočnosti úplne virtuálny, keďže ročne dôjde k rádovo stovkám takýchto incidentov, ale ani v jednom prípade nedôjde k nákaze žltačkou typu B.
To, že možnosť trestného stíhania v prípade ochorenia na povinným očkovaním preventabilnú chorobu je čisto fiktívna, dokazuje aj fakt, že v zozname nákazlivých chorôb sú aj choroby proti ktorým jestvuje nepovinné očkovanie: besnota, cholera, meningokoky, týfus, nákazlivá žltačka typu A a žltá zimnica. Ak by bola pravda, že odmietnutie povinného očkovania je nedbalosťou, rovnako by muselo byť nedbalosťou napr. aj neočkovanie proti žltačke typu A či meningokokom, hoci toto očkovanie nie je povinné. A to by samozrejme bolo úplne absurdné. Trestný zákon pritom nijak nerozlišuje medzi chorobami, proti ktorým sa povinne očkuje, chorobami proti ktorým sa očkuje dobrovoľne, a chorobami, proti ktorým nie je dostupná nijaká vakcína, čo znamená, že šírenie všetkých týchto chorôb musí byť posudzované rovnako - bez ohľadu na (ne)povinnosť očkovania.
Mimo Trestného zákona neviem o tom, že by bol v nejakom zákone ustanovený priestupok "šírenie povinným očkovaním preventabilného ochorenia".
Pýtala sa Dáša Balogová z časopisu Mamina, odpovedal Ing. Marián Fillo, www.slobodaVockovani.sk.
Prípadné ďalšie otázky k právnej stránke očkovania môžete položiť v tomto diskusnom fóre:
Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi vyše 3 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
