Poznámky a námietky k Odvolaniu sa ÚVZ SR z 18.IV.2016 voči priaznivému rozhodnutiu KS PO z 29.II.2016 v žalobe od mamičky neurologicky poškodeného dieťaťa kvôli pokute od RÚVZ PP za neočkovanie

22.11.2017 23:18

TITUL MENO PRIEZVISKO, ULICA ČÍSLO, PSČ MESTO/OBEC

---

 

Krajský súd Prešov
Hlavná 22
08001 PREŠOV

V MESTE/OBCI 16.V.2016

 

Vec: Poznámky a námietky k Odvolaniu ÚVZ SR č. OLP/1482-1/2016 z 18.IV.2016

 

    Ja, dolu podpísaná TITUL MENO PRIEZVISKO, bytom ULICA ČÍSLO, PSČ MESTO/OBEC, k Odvolaniu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ÚVZ SR) č. OLP/1482-1/2016 z 18.IV.2016 (ďalej len Odvolanie ÚVZ SR) poznamenávam a namietam:

 

    k bodu I. Odvolania ÚVZ SR:

    Od začiatku tvrdím a trvám na tom, že som neodmietla žiadne povinné očkovanie, a teda nie je pravda, že by som „nezabezpečila plnenie povinnosti podrobiť sa očkovaniu“ proti akejkoľvek cho­robe. V skutočnosti nezabezpečila očkovanie mojej dcéry MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR (ďalej len DCÉRA), jej bývalá detská lekárka MUDr. MENO PRIEZVISKO, ULICA ČÍSLO, PSČ MESTO/OBEC (ďalej len Dr. DOKTORKA), keďže nedodržala zákonný postup podľa §6 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 576/2004 Z.z.), §13 ods. 2 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len Vyhláška) a §62 ods. 13 Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 362/2011 Z.z.), podľa ktorých je očkovanie postupom, skladajúcim sa z nasledujúcich krokov (ako uvádzam aj v bode 8 môjho Odvolania sa voči Rozhodnutiu č. KK 7251/2014 z 24.IX.2014 zo dňa 13.X.2014):

1. písomné oznámenie termínu povinného očkovania. Iná než písomná forma je prípustná len u mimoriadneho očkovania pri hroziacom nebezpečenstve z omeškania, nie však u povinného pravidelného očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek (§13 ods. 5 Vyhlášky);
2. posúdenie aktuálneho zdravotného stavu dotknutej osoby (§13 ods. 1 Vyhlášky);
3. zhodnotenie možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku (§13 ods. 1 Vyhlášky);
4. poučenie dotknutej osoby (resp. zákonného zástupcu) o charaktere očkovania (§13 ods. 2 Vyhlášky), zahŕňajúce aj predloženie písomnej informácie pre používateľa (príbalového letáku) predmetných vakcín (§62 ods. 13 Zákona č. 362/2011 Z.z.);
5. lekárske vyšetrenie dotknutej osoby (§13 ods. 2 Vyhlášky);
6. samotné očkovanie — v prípade absencie kontraindikácií a zároveň za preukázateľného súhlasu dotknutej osoby resp. zákonného zástupcu (§4 ods. 4 Zákona č. 576/2004 Z.z.);
7. záznam do zdravotnej dokumentácie o (ne)vykonanom očkovaní (§13 ods. 3 Vyhlášky).

    Vzhľadom k tomu, že Dr. DOKTORKA nedodržala všetky zákonné náležitosti body (I.–V.), ktoré majú samotnému (ne)ude­leniu informovaného súhlasu s povinným očkovaním predchádzať, nemôže byť vôbec reč o tom, že by som to bola ja, kto povinné očkovanie DCÉRY nezabezpečil.

    Opakujem, že som bola donútená nedať súhlas s očkovaním DCÉRY práve preto, lebo Dr. DOKTORKA nedodržala zákonný postup, konkrétne: neinformovala ma o predmetných vakcínach, neposkytla mi ich príbalové letáky a podľa všetkého tiež nezohľadnila kontraindikácie očkovania, prinajmenšom som nepostrehla nijaké známky toho, že by tak urobila.

    Na tieto moje námietky (a teda de facto na moje návrhy na vykonanie dôkazu podľa §73 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ďalej len Zákon č. 372/1990 Zb.) reagoval najprv Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade (ďalej len RÚVZ PP) a následne aj ÚVZ SR tým, že si vymýšľal všemožné krkolomné a nezákonné dôvody na to, aby ich neskúmal, čím sa dopustil porušenia §3 ods. 5 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ďalej len Správny poriadok: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.“ Je teda úplne zrejmé, že napriek mojim výslovným výzvam RÚVZ PP (a následne ÚVZ SR) nezistil spoľahlivo stav veci, a teda Krajský súd v Prešove (ďalej len KS PO) správne rozhodol, keď skonštatoval to isté.

    V Odvolaní ÚVZ SR však tento paradoxne chce preniesť vinu za nespoľahlivo zistený stav vecí (presnejšie: za odmietnutie RÚVZ PP a ÚVZ SR spoľahlivo zistiť stav veci) na KS PO, čo je naozaj absurdné, keďže predmetom mojej žaloby nebolo to, či DCÉRA má alebo nemá kontraindikácie očkovania (aj keď si dôvodne myslím, že ich má a RÚVZ PP ani ÚVZ SR zatiaľ neposkytli nič, čo by svedčilo o opaku), ale či bol postup RÚVZ PP a ÚVZ SR v predmetnom správnom konaní (a príslušné Rozhodnutie RÚVZ PP č. KK 7251/2014 z 24.IX.2014 a Rozhodnutie ÚVZ SR č. OLP/8810/2014 z 12.XII.2014) správny a zákonný. A to očividne nebol, takže KS PO rozhodol správne.

    Analogicky by bolo rovnako nezmyselné, keby sa napr. niekto sťažoval na to, že dostal pokutu za parkovanie na mieste pre invalidov, hoci v skutočnosti jeho vozidlo bolo na viditeľnom mieste označené príslušným znakom a hoci disponuje platným oprávnením, pričom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru by sa touto námietkou odmietlo zaoberať a vykonať navrhovaný dôkaz (napr. overenie podľa záznamu z kamery a podľa registra oprávnení), následne by tento neprávom pokutovaný človek podal žalobu voči tomuto zjavne nesprávnemu postupu a KR PZ by po zákonnom rozsudku v prospech neprávom pokutovaného namietalo, že dôkaz, ktorý samo odmietlo vykonať, mal vykonať súd. Je to zjavný nezmysel, pretože súdy tu nie sú od toho, aby plnili úlohu správnych orgánov, keď sa týmto (nech už z akéhokoľvek dôvodu) nechce konať si svoje zákonné povinnosti. Predmetom žaloby bolo nedodržanie zákona zo strany RÚVZ PP a ÚVZ SR, a teda KS PO rozhodol správne, keď toto zjavné nedodržanie zákona potvrdil.

    Stručne zhrnuté: v bode I Odvolania ÚVZ SR v podstate ÚVZ SR hrá úlohu zlodeja, ktorý kričí: „Chyťte zlodeja!“, keďže svoju vlastnú vinu (porušenie zákona) zvaľuje na KS PO.

 

    k bodu II. Odvolania ÚVZ SR:

    ÚVZ SR uvádza, že:

„V prípade tak závažnej skutočnosti, akou by mohla byť existencia kontraindikácie očkovania u maloletej, by vyšetrujúca lekárka MUDr. DOKTORKA NEUROLOGIČKA pravdepodobne skonštatovala a expressis verbis by do záznamu uviedla, že u maloletej sa vyskytujú zdravotné prekážky, ktoré by potvrdili domnienku kontraindikácie očkovania u maloletej.“

    Neurologické vyšetrenie nebolo vykonané za účelom potvrdenia, či vyvrátenia kontraindikácie očkovania, a preto v príslušnej lekárskej správe nie je o očkovaní ani slovo, a to ani v negatívnom (neexistencia kontraindikácie), ani v pozitívnom (existencia kontraindikácie) zmysle.

    Ako zo samotného Odvolania ÚVZ SR vyplýva, ide len a len o špekuláciu ÚVZ SR, keďže sám použil výraz „pravdepodobne“. Lenže „pravdepodobne“ nie je spoľahlivo zistený stav veci. RÚVZ PP ani ÚVZ SR vôbec nič nebránilo priamo sa opýtať Dr. NEUROLOGIČKY alebo požiadať ma o absolvovanie nového neurologického vyšetrenia DCÉRY, ktoré by sa zaoberalo výslovne otázkou (ne)prítomnosti kontraindikácie očkovania. RÚVZ PP ani ÚVZ SR to však neurobili a v predchádzajúcich svojich rozhodnutiach, ako aj v reakcii na moju žalobu sa o tejto lekárskej správe vôbec nezmieňovali, takže som až nadobudla dojem, že chcú poprieť, že som ju RÚVZ PP poslala.

    Ďalej ÚVZ SR namieta:

„Taktiež toto vyšetrenie bolo vykonané takmer mesiac a pol po tom, ako mala byť maloletá dňa 9.V.2014 očkovaná…“

    Poslala som RÚVZ PP toho času najnovšiu správu z neurologického vyšetrenia, keďže som sa domnievala, že najnovšia správa je najrelevantnejšia. RÚVZ PP ma mohol požiadať o zaslanie starších správ z neurologických vyšetrení (spred 9.V.2014), čo by som ochotne urobila, ale nepožiadal, čo len podčiarkuje skutočnosť (potvrdenú aj v rozsudku KS PO), že RÚVZ PP a ÚVZ SR nezistili spoľahlivo stav veci.

    V ďalšom ÚVZ SR argumentuje, že podľa Vyhlášky je ošetrujúci lekár povinný urobiť to-či-ono, avšak ja od začiatku namietam, že Dr. DOKTORKA porušila platné právne predpisy, pričom RÚVZ PP a ÚVZ SR napriek tomu odmietli akokoľvek overovať, či sú moje námietky oprávnené a pravdivé. Naopak: bez akéhokoľvek podkladu či dôkazu predpokladajú (a vychádzajú z predpokladu, že) Dr. DOKTORKA nijak nepochybila, hoci je zjavné, že opak je pravdou, keďže nejestvuje nijaký dôkaz o tom, že by ma Dr. DOKTORKA (podľa v predchádzajúcom bode zmienených právnych predpisov) poučila o očkovaní proti predmetným chorobám, o týchto chorobách a príslušných vakcínach, o tom, že by mi predložila príbalové letáky predmetných vakcín, či o tom, že by vedecky relevantným spôsobom zvážila prípadné kontraindikácie očkovania DCÉRY predmetnými vakcínami. V prípade potreby môže túto skutočnosť dosvedčiť ďalšia osoba, ktorá bola v predmetnom čase (9.V.2014) so mnou prítomná v ambulancii Dr. DOKTORKY.

    Ďalej ÚVZ SR uvádza, že „orgány verejného zdravotníctva nie sú oprávnené skúmať v konaní správnosť postupu ošetrujúceho lekára pri vykonávaní očkovania“ a že „tieto kompetencie má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“ Toto je vrcholným alibizmom RÚVZ PP a ÚVZ SR, keďže podľa §5 ods. 4 písm. w) Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 355/2007 Z.z.):

    „Úrad verejného zdravotníctva vykonáva štátny zdravotný dozor, vydáva pokyny a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru…“

    podľa §6 ods. 3 písm. j) Zákona č. 355/2007 Z.z.:

    „Regionálny úrad verejného zdravotníctva vykonáva štátny zdravotný dozor, vydáva pokyny a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru…“

    a podľa §54 ods. 1 Zákona č. 355/2007 Z.z.:

    „Štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia.“

    Je teda úplne zrejmé, že úlohou RÚVZ PP i ÚVZ SR je vykonávanie dozoru nad dodržiavaním Zákona č. 355/2007 Z.z., ako aj nad dodržiavaním týmto zákonom splnomocnenej Vyhlášky, a teda majú právomoc skúmať, či ošetrujúci lekár dodržal pri výkone povinného očkovania všetky povinnosti, ktoré mu stanovuje Vyhláška. V prípade, že sa v tom-ktorom prípade RÚVZ PP či ÚVZ SR nepovažujú za kompetentného preskúmať správnosť toho-ktorého kroku ošetrujúceho lekára a za kompetentný považuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS), má RÚVZ PP (a v odvolacom konaní ÚVZ SR) v rámci snahy o spoľahlivé zistenie stavu veci požiadať o súčinnosť ÚDZS. Nestalo sa tak, a preto je zjavné, že ide len a len o výhovorku, a teda RÚVZ PP a ÚVZ SR nezistili spoľahlivo stav veci, ako to správne konštatuje aj KS PO.

    ÚVZ SR tiež namieta na strane 6 Odvolania ÚVZ SR, že:

„Ak sa žalobkyňa domnieva, že sa maloletej neposkytla zdravotná starostlivosť správne alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúcej lekárky v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podnetu nevyhovie, potom má právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu.“

    ÚVZ SR sa však pri tomto tvrdení neodvoláva na nijaký konkrétny právny predpis, a tak nie je vôbec zrejmé, z čoho presne usudzuje, že som takto mohla/mala konať. Navyše v Odvolaní ÚVZ SR na strane 5 sám ÚVZ SR uvádza, že:

„Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“

    To sa ale nestalo — RÚVZ PP ma nijak nepoučil o tom, že sa mám obrátiť na ÚDZS, keď namie­tam nesprávnosť postupu Dr. DOKTORKY, a aj keby tak urobil, mal počkať so svojím rozhodnutím do ča­su, kým ÚDZS vec preskúma a rozhodne, a nie dať mi hneď pokutu bez toho, že by sa akokoľvek sám zaoberal oprávnenosťou a pravdivosťou mojich námietok alebo požiadal o preskúmanie ÚDZS, prípadne požiadal mňa, aby som sa do dohodnutého termínu obrátila so svojimi námietkami na ÚDZS. Táto skutočnosť opäť dokladuje, že RÚVZ PP a ÚVZ SR nezistili spoľahlivo stav veci.

    Je zrejmé, že to, či došlo alebo nedošlo z mojej strany k priestupku podľa Zákona č. 355/2007 Z.z., závisí od toho, či Dr. DOKTORKA postupovala správne podľa platných právnych predpisov. Ja však od začiatku tvrdím, že Dr. DOKTORKA nepostupovala správne, ale RÚVZ PP mi bez toho, že by túto moju námietku spoľahlivo preskúmal sám alebo ju dal preskúmať ÚDZS, rovno dal pokutu. Preto je zrejmé, že vo svojom Rozhodnutí č. KK 7251/2014 z 24.IX.2014 nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čím porušil §3 ods. 5 Správneho poriadku.

    Ďalej sa ÚVZ SR opätovne odvoláva na to, že RÚVZ PP mi navrhol „regionálnu poradenskú čin­nosť“, čo som považovala za úradný omyl, a to som aj dala písomne na vedomie RÚVZ PP svojím listom z 29.V.2014. Namiesto toho, aby mi následne RÚVZ PP vysvetlil, že nedošlo k omylu, ale že mi mieni poskytnúť informácie k očkovaniu, ktorých sa mi nedostalo od Dr. DOKTORKY, ktorá jediná bo­la podľa platných právnych predpisov povinná mi ich poskytnúť, mi zaslal rovno pozvánku na pre­jednanie priestupku. Vo svetle tohto faktu vyznieva mimoriadne absurdne následné lživé tvrdenie ÚVZ SR, že RÚVZ PP „nariadil aj ústne pojednávanie, kde sa snažil o zmierne vybavenie veci.“ To nie je vôbec pravda, pretože som (ústami môjho splnomocneného zástupcu) na ústnom pojednávaní žiadala o informácie k očkovaniu, ktoré mi (porušiac tým svoju zákonnú povinnosť) neposkytla Dr. DOKTORKA (čo je aj zdokumentované v zápisnici z tohto ústneho pojednávania z 1.VIII.2014), ale RÚVZ PP túto moju žiadosť o informácie úplne ignoroval a rovno mi naparil pokutu. Takže o akej snahe „o zmierne vybavenie veci“ tu ÚVZ SR hovorí??? Veď to je do-neba-volajúce klamstvo!

    Následné tvrdenie ÚVZ SR, že:

„ustanovenie §14 vyhlášky č. 585/2009 Z.z. sa týka kontroly po vykonanom (dokonanom) očkovaní“

    (pominúc skutočnosť, že ÚVZ SR tu má zjavne na mysli Vyhlášku č. 585/2008 Z.z., keďže právny predpis č. 585/2009 Z.z. nie je vyhláška, ale oznámenie MF SR) je očividne nepravdivé, keďže v rámci kontroly očkovania podľa §14 ods. 1 písm. h) Vyhlášky RÚVZ „sleduje … najmä dodržiavanie kontraindikácií schválených pri registrácií očkovacej látky“ a dodržanie kontraindikácie znamená, že očkovanie sa nevykoná (nedokoná). Preto sa kontrola očkovania týka aj nevykonaného (nedokonaného) očkovania, čo je navyše zrejmé aj z §14 ods. 1 písm. g) Vyhlášky, podľa ktorého RÚVZ pri kontrole očkovania sleduje aj „počet odmietnutí povinného očkovania podľa druhu povinného očkovania“.

    Ďalej ÚVZ SR tvrdí, že:

„takúto kontrolu nemožno nariadiť v rámci priestupkového konania, o čom svedčí demonštratívny výpočet parametrov kontroly vykonávanej regionálnym úradom.“

    V skutočnosti však ani Vyhláška ani žiadny iný platný všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje podmienky, za ktorých možno vykonať/nariadiť kontrolu očkovania, a teda nič nebráni vykonaniu kontroly očkovania aj v rámci priestupkového konania, takže toto tvrdenie ÚVZ SR je len ďalšou zo série jeho špekulatívnych výhovoriek, nepodložených platnými právnymi predpismi.

 

    k bodu III. Odvolania ÚVZ SR:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nemá dôvod pochybovať o systéme schvaľovania očkovacích látok v Slovenskej republike tak, aby boli pre obyvateľov bezpečné.“

    A práve preto by nemal pochybovať ani o tom, že je v poriadku použiť namiesto očkovacej látky Synflorix rovnako dobre aj očkovaciu látku Prevenar 13, taktiež proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam, a podobne aj namiesto očkovacej látky Infanrix Hexa očkovacie látky Engerix B a Infanrix-IPV+Hib a, ktoré sú taktiež schválené pre očkovanie rovnakej vekovej skupiny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovému zápalu pečene typu B, vírusovej detskej obrne a ochoreniam, spôsobeným baktériou Haemophilus influenzae typu b, navyše všetky zmienené očkovacie látky sú nielen schválené Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ďalej len ŠÚKL), ale sú aj na zozname kategorizovaných liekov.

    Preto principiálne nie je možné vyhodnotiť odmietnutie prvých zmienených očkovacích látok (Synflorix resp. Infanrix Hexa) ako odmietnutie povinného očkovania ako takého, keďže očkovanie proti rovnakým chorobám možno rovnako dobre vykonať inými schválenými vakcínami (Prevenar 13 resp. Infanrix-IPV+Hib a Engerix B), ktoré sú dokonca všetky aj na zozname kategorizovaných liekov, hoci ich prípadná neprítomnosť na tomto zozname by nebola právne platným dôvodom na to, aby nesmeli byť použité na výkon povinného očkovania.

    Zmienené alternatívne očkovacie látky (Prevenar 13 resp. Infanrix-IPV+Hib a Engerix B) obsahujú všetky antigény, určené ÚVZ SR, preto ich prípadnému použitiu na výkon povinného očkovania z právneho hľadiska vôbec nič nebráni. Argumentácia ÚVZ SR v tejto veci, uvedená v jeho Vyjadrení č. OLP/3570/2015 z 26.III.2015 (ďalej len Vyjadrenie) na strane 15, je teda úplne chybná a bod III. Odvolania ÚVZ SR na tomto fakte vôbec nič nemení.

    Preto je rozhodnutie KS PO, že nie je „zákonný dôvod, prečo z pomedzi viacerých vakcín registrovaných v Slovenskej republike, zodpovedajúcich vyhláškou stanovenej charakteristike očkovacích látok, nemôže byť vykonané povinné očkovanie jednou z nich bez toho, aby sa povinná osoba dopustila priestupku na úseku verejného zdravotníctva“ úplne správne a námietka ÚVZ SR, že „nemá dôvod pochybovať o systéme schvaľovania očkovacích látok“, je úplne irelevantná.

 

    k bodu IV. Odvolania ÚVZ SR:

    Ako som už uviedla v poznámkach k bodu II. Odvolania ÚVZ SR, ak sa ÚVZ SR považuje za nekompetentného preskúmať akúkoľvek skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre zistenie, či došlo alebo nedošlo z mojej strany k priestupku na úseku verejného zdravotníctva, mal sa obrátiť na ten štátny úrad či toho kompetentného odborníka, ktorý podľa ÚVZ SR je kompetentný danú vec preskúmať, a počkať so svojím rozhodnutím až do preskúmania veci daným úradom/odborníkom. RÚVZ PP ani ÚVZ SR však nič také neurobili, a preto je zrejmé, že porušili §3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého ich rozhodnutie „musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.“

 

    k bodu V. Odvolania ÚVZ SR:

    ÚVZ SR sám cituje §10 ods. 2 Zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 122/2013 Z.z.):

    „Prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Ďalej cituje ustanovenia iných zákonov, z ktorých vyvodzuje, že je oprávnený bez súhlasu dotknutej osoby (v tomto prípade mňa ako zákonnej zástupkyne DCÉRY) spracúvať jej (resp. moje) osobné údaje, avšak žiadne z citovaných ustanovení neobsahuje zoznam osobných údajov, na­vyše ani v jednom citovanom ustanovení nie je reč o osobných údajoch, a preto mám za to, že sa tieto ustanovenia týkajú všetkých údajov okrem osobných údajov. Postup Dr. DOKTORKY a následne RÚVZ PP teda z hľadiska ochrany osobných údajov nebol v súlade so Zákonom č. 122/2013 Z.z., tobôž keď zvážime, že som žiadne povinné očkovanie neodmietla.

    Následne sa ÚVZ SR snaží dokázať, že MUDr. Mária Pompová (na str. 9, riadok 12 Odvolania ÚVZ SR nesprávne menovaná ako „MUDr. Viera Pompová“) je odbornou pracovníčkou „epidemiológie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorá je v zmysle §25 ods. 1 písm. m) zákona č. 576/2004 Z.z. v rozsahu potrebnom na zabezpečenie epidemiologického vyšetrovania legitimovaná na sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie a rovnako je oprávnená žiadať aj výpis zo zdravotnej dokumentácie.“ Proti tomuto konštatovaniu nemám námietky, musím však zároveň podotknúť, že nijaké epidemiologické vyšetrovanie, ktoré by zahŕňalo aj DCÉRU, nebolo ani započaté, ani vykonané. Ako totiž sám ÚVZ SR uvádza, podľa §17 ods. 1 Vyhlášky je účelom epide­miologického vyšetrovania:

    „v súvislosti s prenosným ochorením alebo s podozrením na prenosné ochorenie zistiť dôležité okolnosti na vymedzenie ohniska nákazy, posúdenie príčin a spôsobov šírenia prenosného ochorenia a na vykonanie potrebných opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosného ochorenia.“

    Z toho vyplýva, že musí najprv existovať buď potvrdené prenosné ochorenie alebo podozrenie na prenosné ochorenie, a následne môže príslušný pracovník RÚVZ v rámci zisťovania „dôležitých okolností na vymedzenie ohniska nákazy, posúdenie príčin a spôsobov šírenia prenosného ochorenia a na vykonanie potrebných opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosného ochorenia“ aj bez vedomia dotknutej osoby (resp. jej zákonného zástupcu) nahliadať a robiť si výpisy zo zdra­votnej dokumentácie dotknutej osoby, a aj to len v nevyhnutnom rozsahu. Keďže však DCÉRA ne­bola ani preukázateľne chorá na ľubovoľnú z predmetných 7 chorôb (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusová detská obrna, vírusový zápal pečene typu B, hemofilové invazívne ochorenia typu b resp. pneumokokové invazívne ochorenia), ani nebola v podozrení, že má niektorú z týchto 7 chorôb, ani nebola v kontakte s nikým, kto tieto choroby má alebo je v podozrení, že ich má, neboli naplnené podmienky, za ktorých smie príslušný pracovník RÚVZ bez dovolenia dotknutej osoby (resp. jej zákonného zástupcu) získať údaje z jej zdravotnej dokumentácie.

    V ďalšom ÚVZ SR nepodložene špekuluje, že aj predbežné zisťovanie údajov o očkovaní, sťaby prostriedku na predchádzanie prenosným ochoreniam, predstavuje epidemiologické vyšetrovanie, čo je ale vylúčené, pretože §17 ods. 1 Vyhlášky výslovne a jasne uvádza, že epidemiologické vyšetrovanie sa robí „v súvislosti s prenosným ochorením alebo s podozrením na prenosné ochore­nie“. Keďže však k ochoreniu na žiadnu z predmetných 7 chorôb (ani k podozreniu naň) u DCÉRY nedošlo, je zrejmé, že ÚVZ SR sa tu snaží svojvoľne rozširovať podmienky, za ktorých môžu pra­covníci RÚVZ získať osobné údaje, a to nad rámec vo Vyhláške presne vymedzených podmienok.

    Tento účelový výklad ochrany (či skôr neochrany) osobných údajov je teda očividne chybný a ÚVZ SR sa ním pasuje do postavenia zákonodarcu (resp. orgánu, oprávneného vydávať podzákonné všeobecne záväzné právne predpisy), ktoré mu však neprináleží.

    Na začiatku strany 10 Odvolania ÚVZ SR sa potom ÚVZ SR odvoláva na §19 ods. 2 Zákona č. 576/2004 Z.z. ako na zoznam „údajov zo zdravotnej dokumentácie“, ktoré mu vraj majú byť poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj bez súhlasu dotknutej osoby. Avšak nikde v Zákone č. 355/2007 Z.z. sa neuvádza, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní poskytovať RÚVZ či ÚVZ SR „údaje zo zdravotnej dokumentácie“ či osobné údaje ako také (s výnimkou ochrany zdravia pri práci a registra pacientov s prenosným ochorením, pričom ani jedna z týchto výnimiek sa netýka nášho prípadu) a v Zákone č. 576/2004 Z.z. je toto umožnené len „v rozsahu potrebnom na zabezpečenie epidemiologického vyšetrovania“, ale k žiadnemu epidemiologickému vyšetrovaniu tu nedošlo (viď vyššie).

    Odkaz ÚVZ SR na §79 ods. 1 písm. m) Zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 578/2004 Z.z.) neprináša vôbec nič nové, pretože len potvrdzuje povinnosti lekára podľa §25 Zákona č. 576/2004 Z.z., z ktorého ods. 1 písm. m) je zrejmé, že (ako som už uviedla vyššie), lekár smie sprístupniť údaje zo zdravotnej dokumentácie príslušnému pracovníkovi RÚVZ len „v rozsahu potrebnom na zabezpečenie epidemiologického vy­šetrovania“, ku ktorému ale nedošlo.

    Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie RÚVZ PP proti mojej vôli bolo v tomto prípade protizákonné. Ako uvádzam už v mojich Poznámkach a námietkach k vyjadreniu ÚVZ SR č. OLP/3570/2015 z 26.III.2015 zo dňa 22.II.2016 na spodku strany 19, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky si bolo vedomé nedostatkov tejto právnej úpravy a snažilo sa ich odstrániť navrhovanou novelou Zákona č. 355/2007 Z.z., táto sa však — z mne neznámych dôvodov — nedostala ani do Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže táto novela nebola schválená, platí naďalej legislatíva, ktorú možno považovať za nelogickú či deravú, neslobodno ju však svojvoľne a účelovo porušovať, keď sa to niekomu (ÚVZ SR) práve hodí.

 

    k bodu VI. Odvolania ÚVZ SR:

    ÚVZ SR tu opakuje svoje tvrdenie, že som „nepredložila žiadny právne relevantný dôkaz“ o kontraindikácii očkovania u DCÉRY. Zaslala som však RÚVZ PP lekársku správu z neurológie a poukázala som na kontraindikácie očkovania a varovania, uvedené v súhrne charakteristických vlastností vakcíny Infanrix Hexa. Mám teda za to, že som predložila právne relevantné dôkazy. RÚVZ PP ani ÚVZ SR (a rovnako tak ani Dr. DOKTORKA) sa však (ako sami priznávajú) vôbec nezaoberali tým, či naozaj ide alebo nejde o kontraindikáciu očkovania. ÚVZ SR len uvádza, že Dr. DOKTORKA je spôsobilá a povinná kontraindikácie očkovania zohľadňovať, ale to predsa vôbec nie je zárukou, že tak aj naozaj robí. A ja sa dôvodne domnievam, že v prípade DCÉRY tak neurobila, takže som toto (ne)konanie Dr. DOKTORKY v rámci priestupkového konania napadla a podložila relevantnými dôkazmi, ale RÚVZ PP a neskôr ÚVZ SR to úplne ignorovali a vôbec neoverovali, či je moja námietka pravdivá.

    Pritom ide o rozhodujúcu skutočnosť pre určenie, či som (ne)spáchala priestupok. Pre spoľahlivé zistenie stavu veci je podstatné, aká je skutočnosť, a nie to, čo si myslí či nemyslí Dr. DOKTORKA. Každý človek je omylný (nevynímajúc Dr. DOKTORKU), a preto v záujme ochrany zdravia DCÉRY (a tým vo výsledku aj ochrany verejného zdravia) mala byť správnosť vyhodnotenia (ne)prítomnosti kontraindikácie očkovania Dr. DOKTORKOU preskúmaná kompetentným úradom či odborníkom. RÚVZ PP či ÚVZ SR mohli a mali zistiť, aká je skutočnosť, ale neurobili tak, takže RÚVZ PP a neskôr ÚVZ SR zjavne nezistili spoľahlivo stav veci, čím porušili §3 ods. 5 Správneho poriadku.

    Opakujem, že som (ako uvádzam v bode I.) nemohla dať informovaný súhlas s očkovaním DCÉRY, keď si Dr. DOKTORKA nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladá Vyhláška, Zákon č. 576/2004 Z.z. a Zákon č. 362/2011 Z.z., kvôli čomu som nebola v predmetnom čase (9.V.2014) vôbec informovaná o vakcínach Infanrix Hexa a Synflorix. Bez informácií niet informovaného súhlasu a keďže Dr. DOKTORKA mi hovorila len samé irelevantné údaje, ktoré sa vôbec netýkali vakcín Infanrix Hexa a Synflorix, ani príslušných siedmych ochorení, nemohla som logicky dať informovaný súhlas s očkovaním DCÉRY týmito vakcínami. RÚVZ PP (prípadne ÚVZ SR) by teda po správnosti mali v rámci štátneho zdravotného dozoru riešiť nesprávny postup skutočného vinníka — Dr. DOKTORKY — a nie mo­je údajné a úplne vyfabrikované odmietnutie povinného očkovania, ku ktorému vôbec nedošlo a ani dôjsť nemohlo, prinajmenšom nie pokým si Dr. DOKTORKA nesplní všetky svoje povinnosti, ktorých splnenie musí predchádzať prípadnému (ne)udeleniu informovaného súhlasu s očkovaním.

    Zvyšok Odvolania ÚVZ SR je úplne irelevantný, pretože predmetom tohto súdneho sporu nie je odborná či právna oprávnenosť alebo opodstatnenosť plošného povinného očkovania, ale poruše­nie/nedodržanie relevantných právnych predpisov zo strany RÚVZ PP a ÚVZ SR v rámci proti mne vedeného priestupkového konania a zo strany Dr. DOKTORKY pred jeho začiatkom.

 

    S úctou

….......................................................

TITUL MENO PRIEZVISKO