Prasacia chrípka a ľudská chrípka - otázky a odpovede

Dr. Rath Foundation - 1.V.2009

       Pôvodný článok "Swine Flu and Human Influenza – Questions and Answers"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

       Pozn. prekl.: Článok bol napísaný na začiatku mediálnej bubliny okolo prasacej chrípky. Určité faktické údaje preto už stratili platnosť.

       Už sú to tri roky od hystérie okolo vtáčej chrípky, šesť rokov od prepuknutia SARS, a teraz sú titulky novín v USA, Mexiku a iných krajinách (vrátane Európy, kam nákaza ešte nedorazila) plné varovaní o možnej pandémii prasacej chrípky.

       Mnohí z nás si pamätajú, ako poplašné správy o vtáčej chrípke a SARS znenazdajky prišli, i ako rýchlo odzneli, zhodou okolností krátko po tom, ako boli v hlavných médiách (viď našu verejnú informáciu v New York Times z 23.III.2006 na https://www4.dr-rath-foundation.org/open_letters/open_letter_overview.htm) zverejnené výsledky nášho výskumu, ktoré ukazujú, že stopové prvky môžu riadiť kľúčové biochemické procesy pri šírení týchto vírusov. V posledných rokoch sme pokračovali vo výskume rôznych stránok chrípkového vírusu, vrátane štúdií vypracovaných v spolupráci s virológmi a výskumnými pracovníkmi v iných krajinách. Plné znenia našich publikácií na tieto témy nájdete na stránke nášho výskumného ústavu (www.drrathresearch.org). Poskytnú Vám podrobné informácie o tom, ako vybrané stopové prvky pôsobiace v biologickej synergii môžu potlačiť množenie vírusov a ich šírenie.

       Nanešťastie, pri prepuknutí epidémie prasacej chrípky, ktoré práve prežívame, sa ako verejné informácie, tak i rady rôznych odborníkov zväčša obmedzujú na použitie farmaceutických liečiv a očkovacích látok, čoby primárnu stratégiu prevencie a liečby. K súčasnej situácii už existuje precedens. V roku 1976 bolo vydané varovanie pred hroziacou pandémiou po zistení nákazy vírusom prasacej chrípky medzi vojenským personálom pracujúcim vo Fort Dix v New Jersey. Vláda i zdravotnícki predstavitelia odpovedali tým, že prišli s očkovacou látkou na dobrovoľné očkovanie verejnosti. Ako sa ukázalo, táto očkovacia látka mala vážne nežiadúce účinky (ochorenie paralyzujúce nervovú sústavu, zvané Guilloin-Barrého syndróm). Očkovacia kampaň bola následne odvolaná a predpovedaná pandémia sa neuskutočnila.

       Zatiaľčo sú zdôrazňované medikamenty a vakcíny, sú zároveň zväčša ignorované klinické výhody výživových doplnkov a optimálnej výživy čoby základ imunity a rozšírenej odolnosti voči nákazám. Už dlhý čas sa však uznáva, že dobre sa stravujúci ľudia si poradia s rôznymi nákazami bez akéhokoľvek farmakologického zásahu. Dnes už o tom vieme oveľa viac.

Otázky a odpovede

• Čo je to prasacia chrípka?
• Je chrípka nebezpečným ochorením?
• Ako sa chrípkové vírusy šíria?
• Aké medikamenty sa používajú na liečbu prasacej chrípky u ľudí?
• Jestvujú prírodné (prirodzené) spôsoby boja s chrípkou?
• Je vitamín C účinný proti chrípke?
• Ktoré stopové prvky sú dôležité pri zvládaní chrípkových nákaz?
• Aké sú výhody užívania synergicky skombinovaných stopových prvkov oproti náhodnej kombinácii alebo užívaniu jediného stopového prvku?
• Sú výhody synergie stopových prvkov nejak vedecky potvrdené?
• Čo znamená chrípka typu A(H₁N₁)?
• Aký je význam širokej palety vírusov?
• Je vírus prasacej chrípky H₁N₁ totožný s ľudským H₁N₁?
• Ako vírusy nakazia bunky?

Čo je to prasacia chrípka?

       Je to respiračné ochorenie (ochorenie dýchacích ciest), ktoré sa pravidelne objavuje u prasiat. Klasický vírus prasacej chrípky typu A(H₁N₁) sa objavil v roku 1918 zároveň u ľudí i u prasiat. Tento vírus bol prvý krát izolovaný u prasiat v roku 1930 a u ľudí v roku 1933. V tom čase analýza antigénov nezistila žiadne rozdiely medzi prasacím a ľudským vírusom.

Je chrípka nebezpečným ochorením?

       Všetci poznáme chrípku a zažili sme ju v živote viackrát. Chrípka je ochorením dýchacích ciest, ktoré je sprevádzané horúčkami, kašľom a bolesťami svalov. Zvyčajne trvá niekoľko málo dní. Zatiaľčo samotná choroba je obvykle neškodná, nesie v sebe riziko vírusového alebo bakteriálneho zápalu pľúc, ktorý môže skončiť smrťou, obzvlášť u veľmi mladých a u starších ľudí, ako aj u ľudí chronicky chorých. CDC (Centers for Disease Control and Prevention = stredisko na kontrolu a prevenciu chorôb; niečo ako náš Úrad verejného zdravotníctva - pozn. prekl.) so sídlom v Atlante, štát Georgia, USA, odhaduje, že počas 90. rokov zomrelo v USA v priemere 36.000 ľudí ročne na príčiny spojené s chrípkou. Pre porovnanie: vtáčia chrípka v rokoch 2007 až 2009 spôsobila celkovo okolo 100 úmrtí. Počet úmrtí na prasaciu chrípku prekročil v Mexiku 100 a prvé úmrtie v USA bolo zaznamenané 29.IV.2009 (23-mesačné dieťa).

Ako sa chrípkové vírusy šíria?

       Ľudský chrípkový vírus je na vzduchu stály (nerozpadá sa) a prenáša sa kašľaním, kýchaním a dotýkaním sa úst alebo nosa kontaminovanými rukami. Preto je potrebné často si umývať ruky, lebo je možné, že ste sa predtým dotkli vírusom nakazeného predmetu.

       Vírusy prasacej chrípky sa šíria blízkym kontaktom so zvieratami a tiež kontaminovanými predmetmi. Môžu sa preniesť z prasiat na ľudí i opačne. Posledný vírus prasacej chrípky sa môže šíriť prenosom z človeka na človeka. Jestvuje podozrenie, že súčasný kmeň prasacej chrípky vznikol vo veľkochovoch, ktoré sú rozšírené v zaľudnených krajinách, ktoré chovajú a vyvážajú dobytok.

       Ľudia nemôžu dostať prasaciu chrípku jedením mäsa z nakazených prasiat. Varenie jedla na teplotu vyše 70 °C zabíja baktérie i vírusy, vrátanie vírusu prasacej chrípky.

Aké medikamenty sa používajú na liečbu prasacej chrípky u ľudí?

       V súšasnosti sú na liečbu a prevenciu chrípky povolené dva typy liekov: adamantány (Amantadine a z neho odvodený Rimantadine) a novšie neuraminidázové (NA) inhibítory, ako napr. Oseltamivir a Zanamivir. Adamantány interferujú s vírusovým procesom vo vnútri bunky a sú spojené s vážnymi toxickými nežiadúcimi účinkami a vyvinutím odolnosti vírusu voči liekom. Najnovšie vírusy prasacej chrípky izolované z ľudí sú odolné voči Adamantine i Rimantadine.

       Neuraminidázové inhibítory sú zamerané na blokovanie enzymatickej funkcie neuraminidázy, čím bránia vypusteniu vírusu z nakazenej hostiteľskej bunky. NA inhibítory musia byť podané veľmi skoro, pretože replikácia chrípkového vírusu v dýchacom ústrojenstve vtcholí po 24 až 72 hodinách od nákazy. Výhody použitia týchto liekov však nie sú nijak výrazné. Napr. Tamiflu (oseltamivir) môže skrátiť chorobu iba o deň-dva. Naproti tomu však môže spôsobiť nežiadúce účinky ako nevoľnosť, vracanie a bolesti brucha u približne 5% pacientov. Navyše, Tamiflu nezabráni vzniku chrípky - môže len mierne skrátiť jej dĺžku a závažnosť symptómov. Avšak nedávne správy z Japonska, kde sa Tamiflu predpisuje 10x častejšie než v USA, hovoria o zvláštnych psychiatrických problémoch u detí, ktoré dokonca vedú k smrti. Nedávno navrhol FDA (US Food and Drug Administration; úrad na kontrolu potravín a liečiv v USA - pozn. prekl.) nové varovanie o možných psychiatrických nežiadúcich účinkoch Tamiflu a Relenzy. Počas chrípkovej sezóny 2007-2008 bolo hlásených okolo 11% prípadov chrípky odolnej voči Tamiflu. Výrazne vyššia odolnosť voči Tamiflu bola hlásená túto jeseň u najčastejšie obiehajúceho kmeňa vírusu spôsobujúceho chrípku.

       Nanešťastie, kvôli syntetickej povahe antivirotík, je veľmi ťažké nájsť nejaké, ktoré by zabránilo množeniu vírusu a zároveň by nepoškodilo bunku. Kvôli tomu medikamenty vždy nesú aj riziko nežiadúcich účinkov, obzvlášť u pacientov s namáhanou imunitou, hlavne veľmi mladých i starých, ktorí trpia inými chorobami a užívajú zároveň iné medikamenty.

       Antibiotiká sú voči chrípke a iným vírusovým ochoreniam neúčinné. Častokrát sú však predpisované proti druhotným bakteriálnym nákazám. Nadbytočné užívanie antibiotík vedie k vývinu odolnosti voči antibiotikám u baktérií, čím sa stávajú neúčinnými proti mnohým druhom chorôb.

       Očkovacie látky, ktoré vyvolávajú tvorbu protilátok bez spôsobenia choroby, sú zvyčajne účinnejšie, avšak kvôli častým genetickým zmenám chrípkového vírusu, sú na tento účel prakticky nepoužiteľné.

Jestvujú prírodné (prirodzené) spôsoby boja s chrípkou?

       Prístup bunkovej medicíny k vírusovým nákazám a iným zdravotným ťažkostiam sa zakladá na podávaní prírodných prvkov známych telu, aby sa tým podporili určité biologické funkcie kľúčové pre zvládanie choroby.

       Keďže niektoré vírusy sa v tele šíria podobným mechanizmom ako rakovinové bunky, skúmali sme, či použitie zmesi stopových prvkov, ktorá bráni šíreniu rakoviny, ovplyvní schopnosť vírusov množiť sa a šíriť sa. Naše štúdie vypracované na vírusoch vtáčej chrípky (H₅N₁ a H₉N₂) a ľudskom víruse A(H₁N₁) ukázali výhody tejto zmesi pri viacerých stránkach vírusových nákaz. Napr. aplikácia zmesi stopových prvkov pri výžive vtákov viedla k úplnej absencii príznakov toxicity z nákazy vírusom vtáčej chrípky. Ukázali sa aj iné výhody použitia tejto zmesi, vrátane ochrany buniek dýchacieho ústrojenstva pred patologickými zmenami vyvolanými vírusom, ako aj znížená nákazlivosť vírusu.

       Tieto prínosy stopových prvkov, ktoré sme pozorovali naživo, boli neskôr potvrdené, keď sme skúmali mechanizmy, akými stopové prvky pracujú na úrovni buniek. Tieto štúdie ukázali, že stopové prvky môžu chrániť bunky pred vírusovou nákazou, potlačiť množenie vírusu a zastaviť šírenie vírusu do iných buniek. Naše štúdie s vírusom A(H₁N₁) ukázali, že za prítomnosti stopových prvkov je výroba nukleoproteínu (antigénu) výrazne potlačená, čím sa vírusy stanú menej účinnými.

Je vitamín C účinný proti chrípke?

       Dôležitosť vitamínu C proti bežným nachladnutiam bola spopularizovaná neskoršími prácami Dr. Linusa Paulinga. Vitamín C je dôležitý pre fungovanie nášho imunitného systému a ukázalo sa, že potláča množenie HIV. Keďže HIV je vírus, ktorý obsahuje RNA (ribonukleovú kyselinu) ako svoj genetický materiál, je možné, že aj iné RNA vírusy (ako napr. chrípkové vírusy) budú na vitamín C reagovať.

       Naše ďalšie výskumy však ukázali, že účinky vitamínu C proti rôznym stránkam vírusových ochorení môžu byť rozšírené, ak sa skombinuje s ďalšími prvkami. Nedávne štúdie zverejnené vo vedeckom časopise BioFactors Dr. Raxitom Jariwallom, ako aj ďalšími výskumníkmi z nášho výskumného ústavu, ukázali, že činnosť kľúčového enzýmu zodpovedného za nákazlivosť vírusu ľudskej chrípky, ktorým je neuraminidáza, môže byť účinne potlačená kombináciou stopových prvkov, zatiaľčo samotný vitamín C mal len minimálny účinok.

Ktoré stopové prvky sú dôležité pri zvládaní chrípkových nákaz?

       Je ich niekoľko. Kľúčovým je vitamín C, ktorý podľa našich výskumov môže znížiť množenie vírusu na 50%. Ľudia nakazení vírusovým ochorením majú zvyčajne nedostatok vitamínu C. Tento vitamín tiež vo zvýšenej miere spotrebúvajú biele krvinky, keď sú stimulované pôvodcami nákazy.

       Vitamín C spolupracuje s aminokyselinami lyzínom a prolínom na zvýšení odolnosti spojivového tkaniva voči enzymatickému tráveniu, čo je dôležité na zastavenie šírenia vírusov. Na dôležitosť udržiavania integrity a sily spojivového tkaniva pri zastavení šírenia rakoviny a vírusov prvý krát poukázal Dr. Rath. Extrakt zo zeleného čaju, bohatý na polyfenoly ako napr. EGCG, je schopným potlačovateľom bunkového množenia sa vírusov a ich prieniku do buniek. Aj mnohé ďalšie stopové prvky prispievajú k prirodzenej kontrole šírenia vírusov v tkanive. Ide o N-acetylcysteín, meď, mangán, selén a ďalšie. N-acetylcysteín je tiež známy znížením úmrtnosti myší nakazených chrípkou, a nedostatok selénu sa spája so zvýšenou patogenitou tohto vírusu. Aj keď všetky tieto stopové prvky sú prínosom pri samostatnom užívaní, ich kombinácia má znateľne širšie a komplexnejšie prínosy pre zdravie.

Aké sú výhody užívania synergicky skombinovaných stopových prvkov oproti náhodnej kombinácii alebo užívaniu jediného stopového prvku?

       Skombinovať vybrané stopové prvky v správnom pomere je dôležité na dosiahnutie biologického synergického účinku. To znamená väčší prínos pre zdravie než sa dá dosiahnuť používaním jednotlivých stopových prvkov alebo vitamínov. Boli sme priekopníkmi biologicko-synergického prístupu a dnes ho už v čoraz väčšej miere používajú aj iní. Dokonca aj multivitamíny značky "Centrum" sú teraz inzerované ako "pracujúce synergickým spôsobom".

       Kľúčové prínosy používania synergie stopových prvkov:

• Môže byť ovplyvnených niekoľko bunkových procesov zároveň, napr.: znížená nákazlivosť vírusu spolu s menším množením a šírením v tkanive, ako aj ďalšie ťažkosti sprevádzajúce nákazu.
• Cieľový účinok na zdravie sa dá dosiahnuť s nižšími dávkami jednotlivých prvkov.
• Môže byť zachovaná rovnováha bunkového metabolizmu. Keď človek užije vysokú dávku toho-ktorého stopového prvku, môže vzniknúť riziko odhalenia skorších nedostatkov stopových prvkov, čo vyvolá nerovnováhu bunkového metabolizmu a s tým súvisiace nežiadúce účinky. 

Sú výhody synergie stopových prvkov nejak vedecky potvrdené?

       Áno, účinnosť synergicky pôsobiacich kombinácií stopových prvkov má pri vírusových ochoreniach, ako aj pri iných chorobách, silnú vedeckú podporu. Výsledky týchto štúdií, vrátane klinických štúdií synergie stopových prvkov, boli publikované v početných vedeckých a lekárskych časopisoch. Všetky tieto publikácie sú k dispozícii na stránke nášho výskumného ústavu: www.drrathresearch.org.

Čo znamená chrípka typu A(H₁N₁)?

       Sú tri typy chrípkových vírusov: typ A, ktorý zvyčajne spôsobuje epidémie, typ B, ktorý je spojený so sporadickými prípadmi, a typ C, ktorý len veľmi zriedkavo spôsobuje chorobu.

       Aby sme pochopili, čo znamenajú písmená N a H, potrebujeme sa najskôr pozrieť na štruktúru vírusovej častice. Chrípkový vírus vypadá ako gulička s priemerom zhruba 100 nm. Povrch vírusu pozostáva z tukovej vrstvy vzatej z plazmatickej membrány infikovanej bunky. Vo svojom strede má okolo 3000 maticových bielkovín, ktoré sa líšia v závislosti od typu chrípky, a sadu RNA génov. Povrchová membrána vírusu je prepichnutá dvomi typmi bielkovinových molekúl: hemaglutinín (označený písmenom H) a neuraminidáza (označená písmenom N). Hemaglutinínové molekuly sa používajú na spojenie vírusu s bunkou a vstreknutie jeho obsahu do nej. Neuraminidáza je špeciálny enzým potrebný pre nákazlivosť vírusu a používa sa na narušenie infikovanej bunky, aby vypúšťala nové vírusy, ktoré by rozšírili nákazu do ďalších buniek.

       Chrípkový vírus má schopnosť meniť svoje H a N molekuly, čo je fenomén zvaný antigénový posun. Napr. vírus prasacej chrípky, ktorý sa objavil v roku 1918 bol H₁N₁, zatiaľčo u neskoršieho kmeňa chrípky sa zistilo, že zmenil svoje hemaglutinínové molekuly a bol nazvaný H₂N₁. U ešte neskoršieho chrípkového vírusu sa zistilo, že zmenil obe svoje povrchové molekuly (dvojitý antigénový posun) a bol nazvaný H₂N₂. Tieto zmeny sú výsledkom výmeny genetického materiálu medzi chrípkovými vírusmi pochádzajúcimi z rôznych zdrojov. Napr. ak sa vírus prasacej chrípky zmieša s vírusom ľudskej chrípky, môže z toho vzniknúť nový kmeň, ktorý má hemaglutinín z prasacieho vírusu a neuraminidázu z ľudského vírusu. V súčasnosti jestvujú štyri hlavné typy vírusov prasacej chrípky: H₁N₁, H₁N₂, H₃N₂ a H₃N₁. Naposledy z prasiat izolované vírusy sú typu H₁N₁, ktorý bol pôvodcom pandémie v roku 1918. Nový chrípkový vírus je kombináciou prasacieho, vtáčieho a ľudského vírusu, voči ktorému ľudia nemusia mať prirodzenú imunitu.

Aký je význam širokej palety vírusov?

       Navyše k výmene genetického materiálu medzi vírusmi rôzneho pôvodu (napr. ľudským a zvieracím), dejú sa v RNA vírusu časté mutácie a iné zmeny, ktoré vytvárajú širokú paletu kmeňov chrípkových vírusov. Takéto obmeny v dedičnej výbave chrípkového vírusu zvyčajne nastávajú, keď si obyvateľstvo vytvorilo dostatočnú imunitu na staršie kmene. Takéto časté genetické zmeny vírusu sťažujú vytvorenie účinnej vakcíny, ktorá by bránila proti mnohým druhom chrípky. To je dôvod prečo vakcína z určitého roku je v nasledujúcej chrípkovej sezóne častokrát neúčinná.

Je vírus prasacej chrípky H₁N₁ totožný s ľudským H₁N₁?

       Nie, ľudský imunitný systém ich rozoznáva ako rôzne. To znamená, že vakcíny proti ľudskému vírusu H₁N₁ nechránia prasatá proti prasaciemu vírusu H₁N₁.

Ako vírusy nakazia bunky?

       Vírusy vstúpia do dýchacieho ústrojenstva a naviažu sa na bunky pozdĺž dýchacích ciest. Po vstupe do bunky vírus použije svoj genetický materiál vo forme RNA na zmenu ústrojenstva hostiteľskej bunky, aby začala vyrábať nové kópie génov vírusu. Tieto vírusy sa skombinujú s novými vírusovými bielkovinami vyrobenými v hostiteľskej bunke a vyrazia von z bunky ako čerstvé vírusy.

       Tieto nové vírusy sa šíria ďalej do susedných buniek pľúcneho tkaniva šíriac tak nákazu. Na to, aby sa mohli šíriť, vyrábajú enzýmy, ktoré ničia kolagén a ďalšie zložky spojivového tkaniva, ktoré obklopuje všetky bunky. Zastavenie tvorby týchto enzýmov, ktoré je možné vitamínom C, lyzínom a ďalšími zložkami "synergie stopových prvkov", je veľmi dôležité pre zamedzenie šírenia akejkoľvek vírusovej nákazy v tele.