Predbežné stanovisko k rozhodnutiu Ústavného súdu SR vo veci povinného očkovania
Ing. Marián Fillo
Včera zverejnil Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) na svojej stránke veľmi stručnú tlačovú správu, v ktorej konštatuje akurát to, že ÚS SR zamietol podanie Krajského súdu v Nitre, ktoré spochybňovalo ústavnosť povinného očkovania na Slovensku (resp. pokutovania za jeho odmietnutie). Chytila sa toho Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) i Slovenská informačná tlačová agentúra (SITA) a prevzalo ju niekoľko denníkov (napr. Plus 1 deň, Pravda, topky.sk či SME.sk). Zo všetkých periodík do tejto chvíle, nakoľko viem, len jediné prejavilo záujem o názor druhej strany, a to bol Plus 1 deň, čo vypovedá vcelku jasnou rečou o úrovni súčasnej slovenskej novinárčiny. Plus 1 deň má samozrejme za túto svoju odlišnosť od všetkých ostatných slovenských médií plus 1 bodík. :-)
Z televízií sa mi ozvala TV Markíza, tak uvidíme, či bude niečo vo večernom spravodajstve.
Horšie však je, že z môjho 4-odstavcového vyjadrenia nakoniec bolo vo výslednom článku (neviem ako v tlačených novinách, ale na webe rozhodne) uvedené len malé torzo. Rozhodol som sa preto zverejniť na tomto mieste plný text predbežného stanoviska, ktorý som redakcii Plus 1 deň poslal včera večer:
Zatiaľ nemáme k dispozícii text rozhodnutia, a teda ani jeho odôvodnenie, takže naše prípadné podrobnejšie stanovisko by v túto chvíľu bolo predčasné. Každopádne však takého rozhodnutie Ústavného súdu je pre nás sklamaním, aj keď nie prekvapením.
Slovenská legislatíva ohľadne očkovania je veľmi vágna, napr. v Zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nie je nikde presne definovaný samotný pojem "očkovanie" či "povinné očkovanie", čo poskytuje priestor pre veľké množstvo rôznych (aj navzájom protichodných) výkladov toho istého právneho predpisu. Okrem toho sú právne ustanovenia okolo povinného očkovania v očividnom rozpore s hneď niekoľkými zákonmi, okrem istých článkov ústavy napr. aj so Zákonom na ochranu osobných údajov alebo Zákonom o rodine.
V rozpore s ústavou je, že konkrétne povinné očkovania sú určené až vo vykonávacej vyhláške Ministerstva zdravotníctva, tzn. ich schvaľovanie neprechádza demokratickým procesom (Národnou radou SR), ale len medzirezortným pripomienkovým konaním, pričom MZ SR môže všetky pripomienky ignorovať, ako to už viackrát urobilo. MZ SR tak môže zavádzať nové povinné očkovania úplne svojvoľne, snáď jediným limitom je ich financovanie. Podľa ústavy však má byť každá povinnosť ustanovená zákonom alebo na základe zákona, v medziach zákona a za dodržania základných ľudských práv i slobôd, čo sa nedeje, pretože v nijakom zákone nie sú stanovené medze povinného očkovania a táto povinnosť tiež porušuje niekoľko ústavou zaručených základných ľudských práv a slobôd.
Domnievame sa teda, že rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je správne, ale neprekvapuje nás, pretože viaceré štátne orgány v otázke povinného očkovania porušujú platné právne predpisy prakticky na dennom poriadku (o čom máme početné písomné dôkazy). Podozrivé je aj to, že posúdenie tejto veci trvalo ÚS SR až zhruba rok a pol, hoci ostatné podania vybavuje spravidla do 3-6 mesiacov. Máme preto podozrenie, že ÚS SR v tejto veci nesledoval zásady ústavnosti a právneho štátu, ani obhajobu základných ľudských práv a slobôd, ani dobro veľkej väčšiny občanov Slovenskej republiky, ale postranné záujmy určitých kruhov, ktoré majú na povinnom očkovaní mimoriadny záujem. Otázkou je, či ÚS SR nevychádzal z poradenstva osôb, ktoré sú v príkrom konflikte záujmov.
Porovnajte si to s tým, čo nakoniec vyšlo, a zvážte významnosť toho, čo bolo vynechané:
Marián Fillo z občianskej iniciatívy Sloboda v očkovaní nechcel zatiaľ rozhodnutie súdu podrobne komentovať, pretože ho ešte nevidel. „V každom prípade je pre nás sklamaním, aj keď nie prekvapením,“ povedal pre Plus JEDEN DEŇ.
„Slovenská legislatíva je veľmi vágna, zákon nikde nedefinuje samotný pojem ‚očkovanie‘ či ‚povinné očkovanie‘, čo poskytuje priestor pre veľké množstvo často protichodných výkladov právneho predpisu. Okrem toho sú právne ustanovenia okolo povinného očkovania v očividnom rozpore nielen s niektorými článkami ústavy, ale hneď s niekoľkými zákonmi, napríklad so zákonom na ochranu osobných údajov alebo zákonom o rodine. Domnievame sa, že rozhodnutie Ústavného súdu nie je správne, ale neprekvapuje nás, pretože viaceré štátne orgány v otázke povinného očkovania porušujú platné právne predpisy prakticky na dennom poriadku.“ Podozrivé je podľa Filla aj to, že posúdenie tejto veci trvalo Ústavnému súdu zhruba až rok a pol.
Ešte k spomenutým radcom s konfliktami záujmov: napr. doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, ktorej všetky „odborné“ „vzdelávacie“ podujatia sponzorujú výrobcovia vakcín, napísala Ústavnému súdu takúto srdcervúcu prosbu:
„Vážení členovia Ústavného súdu SR,
zrušiť povinnosť očkovania na Slovensku je veľmi jednoduché a rýchle. Každý, kto sa o to pričiní, by si však mal zobrať na svedomie všetky poškodenia zdravia a úmrtia, ku ktorým príde, pretože ochorenia, ktoré dnes vďaka očkovaniu nepoznáme, sa vrátia. Dosiahnuť opäť takú výbornú situáciu v ich výskyte, aká je dnes, už nebude možné. Verím, že sa rozhodnete múdro a zodpovedne k budúcim generáciám. Z odborného hľadiska nie je dôvod na zrušenie povinného očkovania.“
