Príjem hliníka z vakcín vs. z dojčenia

Ing. Marián FILLO

    V materiáloch od propagátorov vakcín sa môžu nezorientovaní rodičia dozvedieť napr., že počas prvých 6 mesiacov života prijme bábätko z vakcín okolo 4 mg hliníka a z materského mlieka za ten istý čas až 10 mg, z náhradného mlieka 40 mg a zo sójového mlieka až 120 mg.^[1] Je to ale naozaj tak?

Pár potrebných vedomostí na úvod

    Hliník sa bežne vylučuje z ľudského tela obličkami a následne močom.^[2] Nie je však zjesť hliník ako zjesť hliník. Veľmi závisí od toho, nakoľko kyslá alebo zásaditá je výživa s obsahom hliníka. Keďže typickou kyslou zložkou potravy je kyselina citrónová a typickou zásadou v potrave hydrogenuhličitan sodný (sóda bikarbóna), vedci skúmali, ako sa mení vylučovanie hliníka z hydroxidu hlinitého (ten je aj vo vakcínach) po podaní hydroxidu hlinitého samostatne, spolu so sódou bikarbóna, spolu s kyselinou citrónovou a po podaní samotnej kyseliny citrónovej bez hydroxidu hlinitého. Škoda, že nezaradili aj piatu skupinu, kde by podávali len samotnú sódu bikarbóna bez hliníka. Výsledky boli také že po podaní samotného hliníka a po podaní hliníka so sódu (zásadou) sa zvýšilo vylučovanie hliníka močom približne rovnako (vyše 5x), avšak po podaní spolu s kyselinou citrónovou to už bolo vyše 9–12x (u jednotlivých účastníkov skúšky boli výsledky rozdielne). Samotná kyselina citrónová (bez pridávania dodatočného hliníka) zvýšila vylučovanie hliníka močom 2–3x, čo znamená, že napomáhala vstrebávaniu hliníka z bežnej potravy.^[3]

    Z tohto hľadiska môžeme konštatovať, že kyslosť (pH) vakcín je približne neutrálna, rovnako tak kyslosť materského mlieka (pH v rozmedzí 7,0 až 7,45, tzn. neutrálne až mierne zásadité).^[4] Možno teda vyvodiť, že pri porovnávaní príjmu hliníka v materskom mlieku vs. vo vakcínach nemusíme uvažovať o extrémnych situáciách, kedy je vstrebávanie hliníka z potravy dramaticky zvýšené kyslosťou tejto potravy, ale u materského mlieka by sme sa mali pozerať skôr na dolnú hranicu vstrebateľnosti hliníka v tráviacom ústrojenstve.

    Porovnávanie hliníka, prijatého nápojmi a potravou, s hliníkom, prijatým injekčne, je často mylné, keď sa nezohľadňuje rozdielna vstrebateľnosť hliníka z tráviaceho ústrojenstva v porovnaní s injekciou do svalu. Zatiaľčo vnútri tela sa ocitne všetok hliník z intramuskulárnej (vnútrosvalovej) injekcie (čo je bežné očkovanie bábätiek v prvom roku života), z potravy to je len malý zlomok. Greger a Baier porovnávali vylučovanie hliníka pri dennom príjme 5 mg s denným príjmom 125 mg (25x viac) počas 20 dní. Pri 5 mg denne vylučovali účastníci skúšky stolicou 74–94% a pri 125 mg hliníka denne 96–100% prijatého hliníka. Časť zvyšného hliníka vylúčili močom (menej než 1%) a časť dovylučovali po skončení vysokohliníkovej 20-dňovej diéty. Po celkovom súčte a spriemerovaní vedci dospeli k záveru, že nedochádza k detekovateľnému zadržiavaniu ústami prijatého hliníka v tele.^[5] Naproti tomu u vakcín k tomu nielenže dochádza, ale aj dochádzať musí, inak by hliník neúčinkoval ako pomocná látka na vybudenie imunitnej odpovede, ktorá musí pôsobiť dlhodobejšie (rádovo týždne, ak nie viac) po vpichnutí.

    Pozoruhodné tiež je, že oligomerický oxid kremičitý znižuje vstrebateľnosť hliníka z potravy o dve tretiny.^[6] Kremík sa pritom vyskytuje aj v materskom mlieku,^[7] nemáme však údaje o kremíku vo vakcínach, takže ho tam zrejme bude len zanedbateľné množstvo, ak vôbec nejaký. Taktiež vápnik znižuje vstrebateľnosť hliníka z potravy,^[8] a toho je v materskom mlieku neúrekom, nie však vo vakcínach. Aj tieto skutočnosti hovoria v prospech nižšej vstrebateľnosti hliníka z materského mlieka oproti bežnej potrave.

    Vstrebateľnosť hliníka z tráviacej sústavy sa podľa rôznych zdrojov pohybuje v rozmedzí 0,1–0,4%,^[9] 0,3-0,4%^[10], menej než 0,3%,^[11] okolo 0,1%,^[12] či 0,18–0,4%.^[13] Naproti tomu vstrebateľnosť hliníka z vakcín je v konečnom dôsledku 100%.^[14] S ohľadom na vyššie uvedené môžeme oprávnene predpokladať, že vstrebateľnosť hliníka z materského mlieka určite nebude vyššia než 0,3%, a teda ak budeme počítať s 0,3%, bude to skreslenie v neprospech materského mlieka (a v prospech vakcín).

Koľko je hliníka vo vakcínach a koľko v materskom mlieku

    Keďže nás zaujímajú vakcíny, podávané dojčatám, tzn. podľa definície deťom do 1. narodenín, budeme uvažovať iba vakcíny, ktoré sú určené pre tento vek, čo z povinného očkovania sú:

1. Infanrix Hexa: 0,82 mg hliníka^[15]
2. Hexacima: 0,6 mg hliníka^[16]
3. Synflorix: 0,5 mg hliníka^[17]
4. Prevenar 13: 0,125 mg hliníka^[18]

    Použije sa pritom vždy jedna z prvých dvoch vakcín a zároveň jedna z druhých dvoch vakcín, pričom spravidla sú podávané súbežne počas 1 návštevy pediatra, jedna do jednej a druhá do druhej nožičky. Minimálne množstvo (za doplatok zo Synflorixu na Prevenar 13 spolu za 3 dávky necelých 38,16 €)^[19] je teda 0,6 + 0,125 = 0,725 mg hliníka na jedno kolo, spolu 3x 0,725 = 2,175 mg hliníka. Maximálne množstvo (bez doplatku a štandardne, tzn. najpravdepodobnejšia kombinácia) je 0,82 + 0,5 = 1,32 mg na jedno kolo, spolu 3x 1,32 = 3,96 mg hliníka v prvom roku života.

    Okrem výrobcom udávaného úmyselne pridaného hliníka môže byť vo vakcíne aj hliník ako neúmyselná kontaminácia, ale tú pre potreby nášho výpočtu (opäť na prospech vakcín a neprospech materského mlieka) zanedbáme, keďže aj tak nevieme o aké množstvá ide.

    V materskom mlieku môže byť koncentrácia hliníka variabilná a tiež nie každé dieťa vypije rovnako veľa, ale pre zjednodušenie počítajme s priemernou spotrebou 1 liter materského mlieka denne počas prvého roka (365 dní) života. Rôzne zdroje udávajú na jeden liter materského mlieka 3–17 (priemerne 10) μg,^[20] 4 μg,^[21] 30 μg,^[22] 5–45 (priemerne 14) μg,^[23] či priemerne 40 μg.^[24] Môžeme teda snáď s čistým svedomím počítať so 40 μg (= 0,04 mg) hliníka na liter materského mlieka.

Výpočet

    Dojča, ktoré v priemere za prvý rok svojho života vypije 1 liter materského mlieka denne s priemerne 40 μg hliníka na liter, prijme pri pravdepodobne nadnesenej vstrebateľnosti hliníka z tráviacej sústavy 0,3% (tzn. 0,003 x 40 = 0,12 μg z jedného litra vypitého materského mlieka) rovnaké množstvo hliníka ako vo vakcíne:

1. Infanrix Hexa za 820 / 0,12 = 6.833 dní = 18,7 roka
2. Hexacima za 600 / 0,12 = 5.000 dní = 13,7 roka
3. Synflorix za 500 / 0,12 = 4.167 dní = 11,4 roka
4. Prevenar 13 za 125 / 0,12 = 1.042 dní = 2,9 roka
5. bežné základné očkovanie (3x Infanrix Hexa + 3x Synflorix) za 3.960 / 0,12 = 33.000 dní = 90,4 roka
6. základné očkovanie s príplatkom s minimálnym obsahom hliníka (3x Hexacima + 3x Prevenar 13) za 2.175 / 0,12 = 18.125 dní = 49,6 roka

    Netreba snáď dodávať, že príjem hliníka z očkovania presahuje u dojčaťa príjem hliníka z dojčenia šialene veľakrát. Pritom ale autori v úvode citovaného výroku navyše vôbec nerátali s úplne zásadným rozdielom medzi akútnou (jednorazovou) a chronickou (dlhodobou toxicitou). Zoberte si napr., že by ste každý týždeň vypili 0,5 dcl tvrdého alkoholu, povedzme vodky 40%. Málokoho z čitateľov tohto článku by to položilo. To by bola chronická (dlhodobo opakovaná po malých množstvách) toxicita. Za 52 týždňov to činí spolu 2,6 litra 40%-nej vodky. Naproti tomu si predstavte, že by ste mali na jedno posedenie (za jeden večer) vypiť menej — iba 2 litre — tej istej 40%-nej vodky. To už by zrejme položilo drvivú väčšinu z čitateľov tohto článku, navyše mnohí by akútne potrebovali vyhľadať lekársku pomoc, aby sa neotrávili. Toto je akútna toxicita. Pri akútnej toxicite teda stačí menšie množstvo toxínu na narobenie oveľa väčšej galiby, než pri chronickej toxicite (v celkovom úhrne) väčšie množstvo. Nuž a hliník v materskom mlieku predstavuje toxicitu chronickú, zatiaľčo hliník vo vakcíne toxicitu akútnu.

    Do toho treba ešte pripočítať, že malé dieťa nemá ani zďaleka tak výkonné obličky, a teda ani schopnosť zbaviť sa vstrebaného hliníka, ako má dospelý.^[25]

Záverom

    Čo si po tom všetkom pomyslíte o autorovi výroku, že vo vakcínach prijme dieťa za pol roka menej hliníka než z dojčenia, nechám na vás. Hliník však každopádne je veľmi nebezpečný pre váš mozog a ešte viac nebezpečný pre mozog vášho bábätka, o čom už píšu dokonca aj slovenské oznamovacie prostriedky hlavného prúdu (mainstreamové médiá),^[26] keďže imunitný systém malého dieťaťa dozrieva až okolo 2. narodenín^[27] a podobne aj mozog a centrálna nervová sústava.^[28]

Odkazy na zdroje

[1]  viď str. 1 vľavo dole: https://media.chop.edu/data/files/pdfs/vaccine-education-center-aluminum.pdf

[2]  Brown RO, Morgan LM, Bhattacharya SK, Johnson PL, Minard G, Dickerson RN: „Potential aluminum exposure from parenteral nutrition in patients with acute kidney injury“, Ann Pharmacother, 2008, 42(10):1410–1415

[3]  Walker JA, Sherman RA, Cody RP: „The effect of oral bases on enteral aluminum absorption“, Arch Intern Med, 1990, 150(10):2037–2039

[4]  Morriss FH Jr, Brewer ED, Spedale SB, Riddle L, Temple DM, Caprioli RM, West MS: „Relationship of human milk pH during course of lactation to concentrations of citrate and fatty acids“, Pediatrics, 1986, 78(3):458–464

[5]  Greger JL, Baier MJ: „Excretion and retention of low or moderate levels of aluminium by human subjects“, Food Chem Toxicol, 1983, 21(4):473–477

[6]  Jugdaohsingh R, Reffitt DM, Oldham C, Day JP, Fifield LK, Thompson RP, Powell JJ: „Oligomeric but not monomeric silica prevents aluminum absorption in humans“, Am J Clin Nutr, 2000, 71(4):944–949

[7]  https://www.mhra.gov.uk/home/groups/comms-ic/documents/websiteresources/con216930.pdf

[8]  Lote CJ, Saunders H: „Aluminium: gastrointestinal absorption and renal excretion“, Clin Sci (Lond), 1991, 81(3):289–295

[9]  https://www.atsdr.cdc.gov/toxprofiles/tp22-c2.pdf

[10]  Stauber JL, Florence TM, Davies CM, Adams MS, Buchanan SJ: „Bioavailability of Al in alum-treated drinking water“, Journal American Water Works Association, 1999, 91(11):84–93

[11]  https://dwi.defra.gov.uk/research/completed-research/reports/dwi0781.pdf

[12]  Jouhanneau P, Raisbeck GM, Yiou F, Lacour B, Banide H, Drüeke TB: „Gastrointestinal absorption, tissue retention, and urinary excretion of dietary aluminum in rats determined by using ²⁶Al“, Clin Chem, 1997, 43(6 Pt 1):1023–1028

[13]  https://cfpub.epa.gov/ncer_abstracts/index.cfm/fuseaction/display.highlight/abstract/5380/report/F

[14]  Yokel RA, McNamara PJ: „Aluminium toxicokinetics: an updated minireview“, Pharmacol Toxicol, 2001, 88(4):159–167

[15]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000296/WC500032505.pdf

[16]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/002702/WC500145808.pdf

[17]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000973/WC500054346.pdf

[18]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/001104/WC500057247.pdf

[19]  https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/prevenar-13-625987.html

[20]  Sedman AB, Klein GL, Merritt RJ, Miller NL, Weber KO, Gill WL, Anand H, Alfrey AC: „Evidence of aluminum loading in infants receiving intravenous therapy“, N Engl J Med, 1985, 312(21):1337–1343

[21]  Freundlich M, Zilleruelo G, Abitbol C, Strauss J, Faugere MC, Malluche HH: „Infant formula as a cause of aluminium toxicity in neonatal uraemia“, Lancet, 1985, 2(8454):527–529

[22]  Weintraub R, Hams G, Meerkin M, Rosenberg AR: „High aluminium content of infant milk formulas“, Arch Dis Child, 1986, 61(9):914–916

[23]  Koo WW, Kaplan LA, Krug-Wispe SK: „Aluminum contamination of infant formulas“, J Parenter Enteral Nutr, 1988, 12(2):170–173

[24]  Keith LS, Jones DE, Chou CH: „Aluminum toxicokinetics regarding infant diet and vaccinations“, Vaccine, 2002, 20(Suppl 3):S13–S17

[25]  Arant BS Jr: „Postnatal development of renal function during the first year of life“, Pediatr Nephrol, 1987, 1(3):308–313

[26]  https://zdravie.aktuality.sk/clanok/2293/hlinik-pomaly-nici-nas-mozog-stoji-za-vznikom-alzheimerovej-choroby/

[27]  Adkins B, Leclerc C, Marshall-Clarke S: „Neonatal adaptive immunity comes of age“, Nat Rev Immunol, 2004, 4(7):553–564

[28]  https://discovery.lifemapsc.com/library/review-of-medical-embryology/appendix-5-physiologic-development-of-the-central-nervous-system