Úmrtia po očkovaní proti chrípke: Komu ide o pravdu? Žiadosť AsSIS adresovaná Ministerstvu zdravotníctva Talianska a AIFA

Associazione di Studi e Informazione sulla Salute — 1.XII.2014 — Dr. Eugenio Serravalle

       Pôvodný článok „Vaccino antinfluenzale: a chi importa la verità? Le richieste di AsSIS a Ministero e ad AIFA“
       z taliančiny preložila Mgr. Anna Piva a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

       Nie je nutné, aby zoznam mŕtvych rástol každý deň. Dúfali sme, že úrady, ústavy, zväzy lekárov a zdravotníkov sa konečne rozhodnú zistiť bez predsudkov to, čo sa naozaj deje po podaní nielen tejto očkovacej látky, ale aj ostatných očkovacích látok. Namiesto toho vidíme zjavnú snahu obhajovať očkovanie, ktoré očividne „musí“ kvôli vyšším záujmom (nie v záujme verejného zdravia) pokračovať za každú cenu.

       Komu naozaj záleží na pravde? AIFA (Agenzia Italiana del Farmaco = taliansky štátny ústav pre kontrolu liečiv) ubezpečuje, že boli  preventívne stiahnuté iba dve výrobné dávky (šarže). FIMMG (Federazione Italiana Medici di Medicina Generale = Zväz talianskych všeobecných lekárov) zdôraznil, že:

„Toto je určite niečo, čo v ľuďoch vzbudzuje strach a ohrozuje to očkovaciu kampaň, ktorá práve prebieha, ale to si nemôžeme dovoliť.“

       Treba zachrániť očkovaciu kampaň alebo pravdu, na ktorej závisí zdravie ľudí? Ak sa nedostavia očakávané výsledky očkovania, je lepšie túto skutočnosť ignorovať, len aby nebolo treba meniť plány, alebo je vhodnejšie preskúmať to do hĺbky, aby sa overilo, či tieto plány zmeniť treba? Lekári a úrady sa už tisícorakými spôsobmi snažili povedať, dokonca ešte pred akýmkoľvek rozborom problému, že sa určite nepotvrdí žiadna súvislosť medzi očkovaním proti chrípke a úmrtiami. Sú to proroci s krištáľovou guľou alebo sa iba snažia obhajovať status quo, ktorý bráni akémukoľvek pokroku v medicíne?

       Zdravie je prvoradou potrebou človeka. Ochrana zdravia je úlohou spomínaných úradov, ale každý občan má aj právo prispieť k tomuto cieľu osobnými rozhodnutiami a vlastnou voľbou. Iba pravdivé údaje zabezpečia slobodu v rozhodovaní a my sa pýtame, ako je možné, že len 20% zdravotníckov sa dáva pravidelne očkovať proti sezónnej chrípke.

       Žiadame ministerku zdravotníctva a AIFA o tri veci:

1. Prečo boli stiahnuté iba dve výrobné dávky? Určite preto, lebo vážne nežiadúce účinky nastali po podaní očkovacích látok z týchto dvoch výrobných dávok, ale prečo sa preventívne nestiahli všetky výrobné dávky?
2. Aké pokyny dostali lekári od ministerstva zdravotníctva ohľadne správania sa k pacientom, očkovaným očkovacími látkami zo stiahnutých výrobných dávok? Čo znamená „uvažovať o očkovacej alternatíve“? Znamená to, že lekár má navrhnúť iný druh očkovacej látky? Znamená to, že jestvujú pochybnosti aj o účinnosti očkovacej látky, nielen o jej bezpečnosti?
3. Nebolo by vhodné, keby AIFA a ministerstvo zdravotníctva vytvorili systém na sledovanie zdravotného stavu všetkých jedincov, ktorí boli zaočkovaní dotknutými očkovacími látkami?

       Keďže v posledných rokoch sa veľmi veľa občanov vo veku nad 65 rokov dáva očkovať proti chrípke a toto očkovanie sa odporúča často aj deťom, bolo by vhodné:

1. Vytvoriť program aktívneho sledovania nežiaducich udalostí po očkovaní na početnej vzorke obyvateľstva.
2. Vykonať výskum, ktorý by porovnal zdravotný stav proti chrípke neočkovaných a očkovaných detí i starších ľudí a zároveň by zhodnotil ich všeobecný zdravotný stav i prípadné zhoršenie chronických ochorení, ktorými títo jedinci trpia, keďže spomínaná očkovacia látka je určená predovšetkým rizkovým skupinám.
3. Vykonať výskum úmrtí z novembra a decembra 2014, ako aj z predošlých rokov, aby sa zistila prípadná časová súvislosť s očkovaním proti chrípke.
4. Rozšíriť výskum na všetky úmrtia za posledné roky aj u detí v 1. roku života, aby sa zistila prípadná časová súvislosť s podaním šesť-zložkovej očkovacej látky (Infanrix Hexa od GlaxoSmithKline — pozn. prekl.).

       Súčasné úmrtia poukazujú na problém bezpečnosti očkovacích látok, avšak aj napriek týmto skutočnostiam sa očkovacia kampaň snaží bojovať proti chrípke, ktorá vlastne tvorí len okolo 10% všetkých chrípke podobnmých ochorení. Nezabúdajme na to, že ako všetky iné medikamenty, aj očkovacia látka proti chrípke môže spôsobiť nežiaduce účinky.

       Lokálne reakcie (začervenanie, bolestivosť, opuch, zatvrdnutie a svrbenie) v mieste vpichu sú časté, ale z klinického hľadiska nevýznamné. Oproti bežným reakciám však stoja: horúčka, nevoľnosť, myalgia, urtikária, angioedém, astma, systémová anafylaxia, artropatia, glomerulonefritída, transverzná myelitída, ischemická optická neuropatia, optická neuritída, očno-respiračný syndróm, mikroskopická polyangiitída, Guillain-Barrého syndróm, paralýza kraniálnych nervov. Mnohé nerandomizované štúdie potvrdili spojitosť medzi inaktivovanou (neživou) očkovacou látkou proti chrípke a zriedkavými nežiaducimi účinkami, ako napr. kožný melanóm, primárna zástava srdca, demyelinizačné choroby, zmena funkčnosti pľúc, očno-respiračný syndróm, Guillain-Barrého syndróm a Bellova obrna. Štúdie, vykonané na vyše 21 miliónoch ľudí, potvrdili, že na každý milión očkovaných sa vyskytne od 1,6- do 10-krát viac prípadov Guillain-Barrého syndrómu.

       Samotný AIFA pri viacerých príležitostiach potvrdil, že aktívne nahlasovanie podozrení na nežiaduce účinky liekov a očkovania trpí očividnou podhlásenosťou, a nedávno žiadal lekárov, aby nežiaduce účinky poctivo hlásili. Aj napriek tomu sa v súčasnosti ukazuje, že o takýchto nežiaducih účinkoch zrejme treba hovoriť čo najmenej.

Dr. Eugenio Serravalle,
predseda AsSIS