Rastúca cysta po očkovaní Infanrixom Hexa
redakcii známa pani z Bratislavy
Očkovanie som brala ako bežnú vec, ktorú som absolvovala aj ja a vôbec som to neriešila a nezaujímala sa o to - teda ani ja a ani môj manžel. Ako sa hovorí, kto nezažil, nepochopí. Často je to tak, že až keď sa niečo stane, prinúti nás to sa o danú problematiku zaujímať viac. Preto som za to, že každý by mal mať slobodnú voľbu v rozhodovaní, každý sme zodpovední za svoje činy a nesieme následky, tak prečo nie aj v tomto smere? Stále sa pýtam: ako je možné, že sa človek nechá tak ľahko zmanipulovať z rôznych hľadísk v bežnom živote a necháva o sebe rozhodovať iných? Veď sme predsa slobodní, rovní - všade a všetci na celom svete.
Byť informovaný je ľahké a ťažké zároveň. V dnešnom "internetovom svete" nie je núdza o informácie a každý si urobí vlastný názor. Prečo by nám ho mali "tlačiť" do hláv "cenzurované" a jednosmerne zamerané médiá a časopisy? Takže masovo - je to stále tak. Je to ťažké, keďže biznis "hýbe" svetom, politikou... a ruka v ruke - všetko je poprepájané.
Náš príbeh sa začal, keď synovi ostal po druhom očkovaní Infanrixom Hexa v októbri väčší opuch ako po prvom. Potom tam ostala malá hrčka, tak ako aj po prvom. Je smiešne ako "zbežneli" určité prejavy po očkovaní. To nič, že má teplotu, opuch, zápal, hrču... To nič, to je "normálne" a ľudia to potom aj berú tak, veď to je normálne. Mne osobne to normálne nepripadá.
Samozrejme sme čakali, veď to sa stáva, je to "bežné" a malo by to zmiznúť. Potom sme na to dostali masť, mali rozmasírovávať a čakať. Malý bol často chorľavý a mal naozaj oslabenú imunitu. Všetko, čo prešlo okolo, sa na nás "nalepilo". Problémy s hornými a dolnými dýchacími cestami non-stop. Odkedy bol očkovaný, prekonával ochorenia bez teplôt. Vôbec nefungovala prirodzená imunita, telo sa nebránilo - po celý ten čas. Nemáte aj vy niekto deti, ktoré nemajú nikdy teplotu aj pri ochoreniach, kedy je to bežné???
Hrča na stehienku sa začala zväčšovať veľmi nenápadne a pomaličky. Začala byť viditeľná čoraz viac a viac a bolestivá pri bežných situáciách ako hranie, behanie, obliekanie. Stačilo, že sa niekde "šuchol" a už mal na tom modrinu. To nás už naša lekárka poslala na detskú chirurgiu. To bol marec, ale až o rok a 5 mesiacov po očkovaní. Pekne, že? Poslali nás na ultrazvuk. Bola to "cysta" v hĺbke 1,2 cm väčšia ako 2 x 1 x 1cm a pekne "opúzdrená 3 mm membránou", takže pekne skoro na celé malé stehienko nášho synčeka. Čo urobili? No pani doktorka MUDr. X Y - detský chirurg, povedala, že ešte počkáme, že to je normálne a bežné - také hrče po tých vakcínach. Že je to len neestetické a že jej vnuk má tiež také hrče na stehnách, a ona sa na to nemôže pozerať, tak ho radšej stále pošle, nech si oblečie dlhé tepláky, a že by sa to malo vstrebať. Ja neviem, proste sme šli domov, že počkáme. Nechápem sa dodnes.
Keď sa malý buchol, tak sa mu to zapálilo - teda zapálilo sa to medzi kožou a "cystou" a vtedy to bolo bolestivé. Za necelé dva mesiace sme šli zasa na USG. Samozrejme ako v Kocúrkove - pretože pani doktorka nám dala sprievodný list, na základe ktorého nás chceli objednať až na august. Ale jedna "celebritná" maminka, mala samozrejme prednosť, hoci bolo aj po pracovnej dobe. Tak sme si museli ísť "vydupať" iný sprievodný lístok, pretože som povedala, že už nebudeme čakať a zjavne to rastie ďalej a veľmi rýchlo. Pani doktorke sa to nezdalo až také akútne, takže za necelé dva mesiace to narástlo na 2,9 x 2,5 x 1,2 cm (ohraničenie 3 mm) a my sme mali čakať do augusta??? Bolo to celé vtipné a strašne nerada na to spomínam. Ale čo sa čudujeme - klasika, slovenské zdravotníctvo. To, že bol malý permanentne chorý, ani nespomínam.
Samozrejme nevedeli, aký to má charakter, jeden tvrdil, že tekutý, iný, že skôr hustý, tvrdý. A pani doktorka MUDr. X Y - detský chirurg z EuroMed v DFNsP BA ma dojala, keď sa ma opýtala, čo s tým teda chceme robiť. Štýlom, že ona nás nemôže ovplyvňovať, že my sa máme ako rodičia rozhodnúť, či mu to dáme vyoperovať, alebo to necháme tak. Že ona si myslí, že sa to za 10 rokov vstrebe. Toto bola hláška za 100 bodov. Takže moje otázky boli, či tu nie je náhodou od toho, aby rozhodla ona, veď ja o tom nič neviem, a ja som medicínu neštudovala. A ako môžem ja rozhodnúť že to dáme vyoperovať, keď ani oni netušia, čo to je a aký to má charakter? Proste úžas. Tak ešte raz zopakovala, že sa máme rozhodnúť my - no na šľak trafenie. Ďalšia vec, ktorej sme sa obávali, bola, že nám bolo povedané, že ak sa rozhodneme, tak mu ten zákrok urobia len v celkovej narkóze, čoho sme sa báli, keďže bol non-stop chorý a vyhliadky neboli ružové. Proste, že takým malým deťom nie je možné urobiť to lokálne a ambulantne.
Tak sme sa rozhodli s manželom, že to ešte pôjdeme konzultovať s inými lekármi. Objednali sme sa na zákrok a hospitalizáciu v DFNsP BA u pani doktorky MUDr. Q W, ktorá to neriešila, čo to je a tak, ale že to vyberú a bude. Nedalo nám to, báli sme celkovej narkózy a mali sme potrebu konzultovať to ešte s niekým iným. Telefonovali sme na Antolskú, do Ružinova, do súkromných zdravotníckych zariadení. Keď sme povedali, čo potrebujeme a o čo ide, tak nás všetci posielali na Kramáre, kde sme už boli, s tým, že oni berú len deti od 6 rokov a bla, bla, bla, že malý má len 2 roky a tak. Štýlom "ruky preč" nakoniec sme klamali a nechali sa priamo prepojiť na jednu lekárku v súkromnom centre, ktorú sme poprosili, či by sa na malého nemohla pozrieť. Bola veľmi milá a ochotná a zavolala aj ďalšiu lekárku. Tiež nevedeli, čo s tým a či by to šli hneď rezať. Zavolali jednej známej a poslali nás k nej na cytologický odber vzorky. Bolo to zaujímavé. Samozrejme sme do nemocnice na hospitalizáciu nešli. Čakali sme na výsledky. Bolo to nepríjemné obdobie a nikomu neželám, aby niečo také musel zažívať.
Nález bol v podstate "dobrý". Nebudem tu vypisovať správu a diagnózy a tak. Proste telo sa bránilo po očkovaní a pekne si to opúzdrilo. A vlastne imunita bojovala len proti tomu na nožičke, a preto bol taký rozhádzaný a chorý. Ja sa nečudujem. Predstavte si, ako vám je, ak máte zahnisaný zub a bolí vás. Ako musel bojovať taký malý organizmus so zápalom v tele ktorý mal rok a pol?
Keďže nález nebol pozitívny, tak sme sa nebáli. My sme doma nabehli na "prírodnú" liečbu rôznych druhov a kombinácií. Skúsili sme všetko - od stravy, čajov, byliniek v rôznych formách, kúpeľov, obkladov, až po homeopatiká a soli atď. Tým, že sa to napichlo a bola odobratá vzorka, sa to asi aj akoby "uvoľnilo" a po tom, čo bral všetko možné a aj Siliceu (prírodný chirurg :-), to jedného krásneho dňa prasklo. Asi mesiac po odbere. Manžel ho držal a ja som to "čistila" a bolo to strašné. A hojilo sa to lepšie, akoby sa hojil rez, a nemusel byť v narkóze, ako to chceli robiť v nemocnici. A potom to prišlo, celkové prečistenie organizmu. Bolo to ťažké obdobie. Malý má odvtedy na stehienku veľkú dieru a jazvu, ale nemá poškodené svaly ani nič. Jeden lekár, s ktorým sme sa počas doliečovania stretli, nám vravel skúsenosti s dospelými a deťmi, ktoré lieči z následkov očkovania, a taktiež nám rozprával o chlapčekovi, ktorému sa hnis dostal až do kosti a poškodil svaly a kríva. Je mi do plaču z nešťastných koncov príbehov o očkovaní.
Malého nám už nikto nikdy očkovať nebude. Nikto si to nezoberie na zodpovednosť. Naše druhé dieťa je neočkované, pretože je tu riziko. A to tiež nikto riskovať nebude.
Odvtedy, čo sa malý dal "dokopy", nebol ani raz chorý. A my sme skončili s očkovaniami a antibiotikami. Naše druhé dieťa je od narodenia zdravé, nebolo ani raz choré a bude mať o chvíľu rok. Keď si to porovnám so "súkromnými" štatistikami v okolí, tak je to skoro ojedinelé.
Som neskutočne vďačná tým, čo nám pomohli.
