Reportáž z prednášky prof. MUDr. Henriety Hudečkovej, PhD., MPH — 2. časť

13.07.2012 15:42

Ing. Marián Fillo

 

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť

 

       Na margo pneumokokov prof. Hudečková povedala:

"Ale nám dneska ide o to, aby ani jedno dieťa neochorelo, čo najmenšiu šancu malo ochorieť a nezomrelo."

       Ak toto prof. Hudečková myslí naozaj vážne, tak by mala viesť kampaň

1. proti fajčeniu rodičov a ďalších osôb v okolí dieťaťa,
2. za dojčenie aspoň do 2 rokov a
3. za zákaz nástupu dieťaťa do 2 rokov do detských jaslí.
    

       Prečo? Prečítajte si článok "Pneumokoky a očkovanie proti nim" a zistíte.

       Nič také sa ale nedeje, prof. Hudečková propaguje len očkovanie, nerieši fajčenie, (ne)dojčenie ani príliš skorý nástup do jaslí. A z toho mám taký neblahý pocit, že - podobne ako prof. Klugmanovi, prof. Jarčuškovi či prof. Dluholuckému - jej ani tak nejde o skutočné zdravie detí ako skôr o zvýšenie obratu výrobcov vakcín proti pneumokokom.

       Potom prof. Hudečková prešla k čiernemu kašľu:

"Je tam vysoká smrtnosť: 50%-ná u detí do 6 mesiacov veku."

       Nuž, niet divu, keď ich napchávajú kontraproduktívnymi antibiotikami, ktoré im zničia imunitu ešte skôr, než sa vôbec stihla poriadne rozvinúť, namiesto toho, aby liečili čierny kašeľ vitamínom C.

 

       O už zrušenom povinnom očkovaní proti tuberkulóze prof. Hudečková povedala, že ak by ste predsa len chceli svoje dieťa dať zaočkovať proti TBC,

"... tak je 8 centier na Slovensku, ktoré vykonávajú toto očkovanie. Bežne na okrese sa nedá zrealizovať."

       V Európskej únii je chorobnosť na tuberkulózu údajne od 0,xy na 100.000 obyvateľov na Islande (čo pri počte obyvateľov cca 320.000 znamená celkovo 0 až 3 prípady ročne) až po ročne 120 nových prípadov tuberkulózy na 100.000 obyvateľov v Rumunsku.

       Na Slovensku sa pred zrušením povinného očkovania proti tuberkulóze s obľubou strašilo migrantami z krajín s vysokým výskytom TBC. Od prof. Hudečkovej sme sa však dozvedeli, že:

"Na Slovensku podiel na nových prípadoch tuberkulózy v priebehu roku majú migranti podiel 1,5% do 2%, ale za celú Európsku úniu je to skoro 22%. Viete, hlavne ide o migrantov z Juhovýchodnej Ázie, t.j. Pakistan, Afganistan, India - z tých najchudobnejších krajín."

       ... a tých sme na Slovensku nikdy nemali nejaký významný počet. Hlavne, že dobre poslúžili na strašenie, kým bolo očkovanie proti tuberkulóze povinné. Keď už povinné nie je, akosi sa po nich zrazu "zľahla Zem".

 

       Ďalej sa prof. Hudečková venovala záškrtu:

"Posledný prípad záškrtu na Slovensku bohužiaľ skončil úmrtím, bol u 15-ročného neočkovaného chlapca. To bolo v roku 1980."

       To je skutočne pozoruhodné, že niekto dokázal uniknúť komunistickej očkovacej mašinérii a vyhýbať sa jej celých 15 rokov!!! Proti záškrtu sa totiž podľa údajov RÚVZ Michalovce očkuje od roku 1946. Chlapec sa narodil v roku 1965 (prípadne rok pred alebo po), čo znamená, že v čase jeho narodenia už frčalo plošné očkovanie proti záškrtu najmenej 18 rokov. Okrem základného očkovania tromi dávkami mal absolvovať ešte 3 preočkovania - v 3, 6 a 13 rokoch. Ako sa všetkým 6 očkovaniam dokázal vyhnúť za tvrdej komunistickej totality??? Hovový zázrak!

"Napriek tejto priaznivej epidemiologickej situácii musíme na záškrt neustále myslieť. V okolitých krajinách smerom na východ - Ukrajina, Rusko - boli v 90. rokoch obrovské epidémie záškrtu, kde nechoreli a neumierali len malé deti, ale aj dospelí. Napr. v roku 1995 zomrelo 2500 dospelých v Rusku na záškrt."

       Nebudem tu nejak rozpitvávať, že Rusko nie je pre Slovensko okolitou krajinou - teda aspoň dúfam, že mi neunikla opätovná anexia Podkarpatskej Rusi, o ktorú sme prišli po 2. svetovej vojne v prospech ZSSR.

       2500 dospelých, mŕtvych na záškrt, je vskutku veľmi zaujímavý postreh, pretože až do r. 2009 sa u nás dospelí proti záškrtu nepreočkúvali. Predpokladám, že v Rusku to nebolo inak. Keďže pred 90. rokmi 20. storočia zrejme v Rusku dospelí na záškrt nezomierali, výpadky očkovania proti záškrtu sa museli týkať len detí. Navyše očkovanie proti záškrtu nemá nijaký pozitívny epidemiologický význam, keďže nebráni šíreniu záškrtovej baktérie Corynebacterium diphtheriae. Antigénom vo vakcíne proti záškrtu je totiž len záškrtový toxoid. Vakcína teda vytvára protilátky len proti produktu (jedu) baktérie, nie proti samotnej baktérii. Takéto protilátky (protijedy) neničia baktérie, nebránia ich množeniu a už vôbec nie ich šíreniu. Preto by bolo úplne nelogické viniť z úmrtí dospelých výpadky v očkovaní detí, lebo tie nemohli mať na šírenie ochorenia absolútne nijaký vplyv.

       Čo teda spôsobilo, že zrazu začali na záškrt v Rusku a ostatných krajinách bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) chorľavieť a umierať nielen deti, ale aj - s vysokou pravdepodobnosťou v minulosti už očkovaní - dospelí? Pozrime sa na rizikové skupiny osôb podľa svetoznámej Mayo Clinic:

Ľudia, ktorí majú zvýšené riziko nákazy záškrtom sú:

1. Deti a dospelí, ktorí nie sú očkovaní načas podľa očkovacieho kalendára
2. Ľudia, žijúci hlava na hlave alebo v nehygienických podmienkach
3. Ľudia s oslabeným imunitným systémom
4. Ktokoľvek, kto cestuje do oblastí, v ktorých sa záškrt trvale vyskytuje

       O nezaočkovanosti načas podľa očkovacieho kalendára nemôže byť u dospelých vôbec reč, pretože tí už okrem preočkovania v puberte, ktoré drvivá väčšina z nich absolvovala, nijaké ďalšie preočkovanie v dospelosti nemali mať. Zostávajú teda zvyšné tri body, z ktorých ten posledný môžeme viac-menej vylúčiť. Ak totiž po páde komunistov Rusi niekam cestovali, tak to boli skôr USA a Západná Európa, a nie krajiny s trvalým výskytom záškrtu. Zostáva nám teda druhý a tretí bod.

       A tam je zrejme pes zakopaný. Radikálny prepad životnej úrovne v Rusku (i na Ukrajine a ostatných republikách bývalého ZSSR) po r. 1990 spôsobil, že viacerí prišli o vlastné bývanie, a teda bývali s rodičmi či niekým iným, počet metrov štvorcových obytnej plochy na hlavu sa teda u pospolitého ľudu zásadne znížil a riziko prenosu baktériu zásadne zvýšilo. O prepade úrovne hygieny nič bližšie neviem, viem si však predstaviť, že keď nie je ani na jedlo, tak sotva bude hygiena prioritou č. 1. No a k oslabenému imunitnému systému človek ľahko dospeje ako podvýživou, tak znížením kvality stravy, jej pestrosti, hlavne obsahu vitamínov, stopových prvkov a iných dôležitých živín. Trvalý stres v strachu o holé prežitie a rozpad socialistického zdravotníctva ako takého (čoho jedným z dôsledkov bol aj spominaný pokles zaočkovanosti) asi tiež k silnému imunitnému systému neprispeli.

       Pozoruhodné však je aj to, že zaočkovanosť v Rusku v 90. rokoch nijak drasticky neklesla. Body č. 2 a 3 sú teda oveľa pravdepodobnejším vysvetlením epidémie záškrtu v Rusku a ostatných bývalých sovietskych socialistických republikách, než bod č. 1.

       Ak by sme sa teda niečoho mali v našich podmienkach naozaj vážne obávať, tak ani nie nižšej zaočkovanosti, ale skôr dramatického poklesu životnej úrovne (ktorý nám dosť vážne hrozí, obzvlášť po schválení trvalého eurovalu), prepadu úrovne hygieny, bývania hlava na hlave a oslabenia imunitného systému - ako stresom (napr. v súčasnosti aktuálnym strachom zo straty zamestnania), tak aj znížením kvality a obsahu dôležitých živín v strave (napr. prechodom na "McDiétu", či uvoľnením kedysi prísnych noriem na potraviny).

       Prof. Hudečková sa potom zmienila o imunologických prehľadoch, tzn. kontrole úrovne protilátok u zaočkovanej populácie. Kedysi sa vraj robili každý rok, potom raz za 4 roky a teraz už 10 rokov žiadny nebol. V roku 1998 a 2002 sa údajne ukázalo, že úroveň protilátok u dospelých nad 40 rokov bola príliš nízka. Prof. Hudečková pritom priznala:

"Po ochorení vzniká vyššia hladina protilátok - aj doživotná. Po očkovaní nemusí byť doživotná."

       No však práve toto opakovane tvrdím na rôznych RÚVZ a miestne epidemiologičky sa ma obratom snažia presvedčiť, že po prirodzenom prekonaní choroby nie je nijak zvlášť lepšia imunita než po očkovaní. Asi by im prof. Hudečková mala urobiť školenie...

 

       K čiernemu kašľu prof. Hudečková dodala:

"Zaznamenávame zvýšený výskyt a vyšší výskyt a postihnutí sú hlavne adolescenti a mladší dospelí. Dôvodom je to, že nám chýba prirodzený booster. Tým, že nie sú deti choré, tak prirodzene tých dospelých, čo boli očkovaní nemá čo prirodzene boostrovať."

       Konečne si niekto z vakci-celebrít uvedomil tento zásadný fakt, t.j. že očkovanie vlastne zničilo skutočnú (prekonaním choroby získanú) kolektívnu imunitu. Bližšie k tomu v článku "Prečo je očkované dieťa oveľa skôr bacilonosičom než dieťa neočkované?", kapitola "Kolektívna imunita vs. kolektívna imunodeficiencia".

       Horšie je, že napriek tomuto vedomiu prof. Hudečková nepochopila, že najväčším problémom v otázke čierneho kašľa je samotné očkovanie proti nemu, a preto sa rozhovorila o tom, že sa odporúča preočkovať dospelých spolu s tetanom a záškrtom aj proti čiernemu kašľu, tzn. raz za 15 rokov. Samostatná vakcína proti čiernemu kašľu už dnes nejestvuje, takže preočkovanie možno robiť len spolu s tetanom a záškrtom. Príliš časté preočkovanie proti tetanu však (podľa Dr. Pertinačovej z RÚVZ Bratislava) vedie k alergiám resp. precitlivelosti, takže sa odporúča len raz za 15 rokov.

       Vo svetle týchto faktov naozaj netuším, na čo by asi tak mohlo byť dobré raz za 15 rokov preočkovať dospelých proti čiernemu kašľu, keď úroveň protilátok prudko klesá už 3 roky od posledného preočkovania. Však to by 12 z 15 rokov (80% času) boli tí adolescenti a mladí dospelí proti čiernemu kašľu nechránení. Pritom len 80%–85% z nich je po očkovaní vôbec nejako chránených, tzn. 15%–20% nemá po očkovaní žiadne protilátky alebo aspoň nie dostatok, viď tabuľku írskeho úradu verejného zdravotníctva.

       Tým sa celé očkovanie proti čiernemu kašľu dostalo do slepej uličky. Jediným riešením problému je prestať očkovať a nájsť úplne iný spôsob účinnej prevencie alebo liečby tejto choroby v najrizikovejšom veku (do 2 rokov, prísnejšie vzaté do 1 roka, či dokonca do 6 mesiacov). Účinnú liečbu poznáme už teraz, viď dvoj-dielny článok "Liečba čierneho kašľa vitamínom C". Chce to len maličkosť - aby si tú liečbu osvojila mainstreamová medicína. Ale v tom je vážny problém, lebo antibiotiká s úbohou účinnosťou a šialenými nežiaducimi účinkami vynášajú oveľa viac než účinný a lacný vitamín C s minimálnymi nežiaducimi účinkami (ak možno vôbec pokladať za nežiaduci účinok jednu epizódu hnačky pri predávkovaní vitamínom C). Na používanie vitamínu C teda nie je nijaká finančná motivácia.

 

       Potom prišla reč na detskú obrnu, kde prof. Hudečková opäť ukázala, ako veľmi je "v obraze" (či skôr "pod obraz"? :-)):

"V roku 2011 sú už iba 3 endemické krajiny: Niger, Afganistan a Pakistan. India bola až do roku 2010 endemickou oblasťou, už nie je."

       Jedna vec je, že s tou Indiou to nie je ani zďaleka tak ružové, ako by sa mohlo zdať z vládnych správ, viď článok "Tvrdenie o vyhubení detskej obrny v Indii je značne pochybné".

       Čo je ale oveľa závažnejší kiks, je Niger medzi endemickými krajinami. V skutočnosti už Niger pár rokov s detskou obrnou nijak zvlášť veľké problémy nemá - na rozdiel od Nigérie, viď štatistika WHO (= World Health Organization = Svetová zdravotnícka organizácia OSN). Prof. Hudečková teda asi nepostrehla, že Niger a Nigéria sú dve odlišné krajiny, inak si neviem vysvetliť, prečo medzi endemickými krajinami z hľadiska detskej obrny vymenovala Niger namiesto Nigérie.

 

       Ďalej bola reč o osýpkach, príušniciach (= mumpse = parotitíde) a ružienke. Dozvedeli sme sa, že za socializmu boli napriek očkovaniu epidémie osýpok. Vysvetlenie?

"To bolo tým, že nebola stabilná vakcína. Stabilizovať sa vakcínu podarilo až v polovičke 80. rokov"

       Huh? To bola rádioaktívna alebo výbušná? :-)

       Teda naozaj neviem, čo si mám predstaviť pod pojmom "nestabilná vakcína".

"Posledný výskyt bolo asi 800 prípadov v Prešovskom a Košickom okrese v roku 1998."

       Napriek stabilizácii vakcíny v polovičke 80. rokov?

"U nás môžeme povedať, že už aj ružienku máme eliminovanú, lebo už niekoľko rokov po sebe bol nulový výskyt."

       Vážne? A čo tie 2 prípady v 22. týždni tohto roku, tzn. krátko pred prednáškou prof. Hudečkovej (graf odobratý 13.VII.2012)?

       Žeby vrchná slovenská epidemiologička nebola včas informovaná?

"Čo sa týka parotitídy, je to jeden, dva až tri, dve-tri ochorenia za rok."

       Neviem ako Vy, ale ja tam vidím 7 kusov za posledný rok, rozhodne nie 1, 2 či 3 (graf odobratý 13.VII.2012):

       Dobre, dobre, ten posledný prípad bol až po žilinskej prednáške prof. Hudečkovej. Stále to však v čase jej prednášky bolo 6 kusov za posledný rok, nie 3, nie 2 a už vôbec nie 1.

"Osýpky sú veľmi závažné ochorenie."

       Tak toto môže bez väčších protestov hovoriť leda tak ľuďom s rokom narodenia povedzme po r. 1968. Pokolenie mojich rodičov (narodení v prvej polovici 50. rokov) by ju totiž za takéto reči vysmialo a vypískalo. Skoro všetci si totiž vtedy prešli osýpkami a sú tu - bez vážnejších problémov. Nehovoriac o pokolení mojich starých rodičov. Tí by si už asi rovno pomysleli, že spadla z jahody, keď niečo také tvrdí.

"Začiatkom 60. rokov zomieralo okolo 7–8 miliónov detí na toto ochorenie."

       Prof. Hudečková len zabudla dodať, že tie milióny detí, mŕtvych na osýpky, boli v zbedačených a vycicaných postkoloniálnych krajinách Afriky a Ázie — nie v Európe ani v USA.

"V roku 1989 bol prijatý cieľ znížiť, eliminovať tieto osýpky. Nejak sa to veľmi nepodarilo v roku 2010 v Európe."

       A nepodarí sa to ani v roku 2015, keďže sa zistilo, že osýpkové vírusy šíria aj netopiere — nielen ľudia. Ak by sme aj pristúpili na očkovaciu dogmatiku, tak všetky snahy o vykynoženie osýpok sú beztak márne — ak teda epidemiológovia nevymyslia nejaký akčný plán na plošné očkovanie (zákonom chránených) netopierov.

Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola u 0-ročných, lebo to je prepočet na 100.000 v danej vekovej skupine, ale najviac tých ochorení bolo u osôb 15-ročných a starších."

       A tu to máme: očkovanie vytlačilo chorobnosť na osýpky z vekových kategórií, v ktorých je priebeh ochorenie prevažne bezproblémový, do vekových kategórií, v ktorých je vyslovene rizikový. A aby to nebolo málo, tak v rámci úplne zvrátenej vakcinacistickej "logiky" sa tento veľmi vážny problém, jednoznačne spôsobený plošným očkovaním proti osýpkam, používa ako argument pre ešte väčšie očkovanie proti osýpkam. Skrátene: očkovaním sme spôsobili mega-průšvih a preto treba očkovať ešte viac.

       Na toto mi napadá len jedno vysvetlenie: pravidelné každoročné očkovanie proti chrípke zrejme malo značne negatívny vplyv na IQ vakci-nadšencov.

" A napr. vo Francúzsku, ktoré malo viac ako 15.000 ochorení, bola ani nie 70%-ná zaočkovanosť."

       Odkiaľ pani profesorka tie čísla berie, keď WHO udáva zaočkovanosť proti osýpkam vo Francúzsku v rokoch 2001 až 2010 (novšie údaje tam nie sú) ako postupne rastúcu od 85% v roku 2001 po 90% v roku 2010. To vyzerá o dosť inak než "ani nie 70%", čo poviete?

"Potvrdený údaj zatiaľ máme len z januára. V januári bolo 5100 aj nejaké drobné, 5100 ochorení hlásených z Ukrajiny. No a neviem kedy, zajtra? pozajtra? začína šampionát vo futbale na Ukrajine aj v Poľsku ... takže je tu veľký problém a očakávajú sa importované nákazy aj na Slovensko."

       Majstrovstvá Európy vo futbale 2012 skončili 1.VII.2012, tzn. pred 12 dňami. Pritom u osýpok podľa stránky DetskeChoroby.Rodinka.sk:

Inkubačná doba (bezpríznakové obdobie medzi infekciou a prvými príznakmi ochorenia) je 8 - 12 dní, priemerne 10 dní.

       Šampionát skončil pred 12 dňami, takže ak by k nákaze nejakého nášho fanúšika došlo až v posledný deň šampionátu (ktorý trval vyše 3 týždne), tak by sa príznaky ochorenia uňho mali prejaviť najneskôr dnes.

       Tým 2. časť tejto reportáže končím a som veľmi zvedavý, či sa najbližší týždeň-dva dočkáme bombastických správ o ochoreniach na osýpky, importovaných z Ukrajiny.

 

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť

 

---

Napísanie a zverejnenie tohto komentára (prepis z diktafónu + grafická úprava + spracovanie obrázkov) zabralo autorovi takmer 6 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.