Reportáž z prednášky prof. MUDr. Henriety Hudečkovej, PhD., MPH — 3. časť
Ing. Marián Fillo
1. časť 2. časť 3. časť 4. časť
Druhú časť reportáže som skončil majstrovstvami Európy vo futbale, ktoré boli pred mesiacom na osýpkami zamorenej Ukrajine, a po ktorých prof. Hudečková predpovedala dovoz osýpok aj na Slovensko. Stalo sa však presne to, čo som aj očakával: nijaké nové prípady osýpok neboli na Slovensku hlásené (údaj k 30.VII.2012), čo si môžete sami overiť v Epidemiologickom informačnom systéme (EPIS):
Vyberte si graf "(B05) výskyt osýpok" a následne kliknite na tlačidlo "Zobraz graf". Po žiadnom prípade osýpok ani stopy. Takže tu máme falošného proroka. Tým uzatváram komentár k prednáške prof. Hudečkovej a v ďalšom sa pozrieme na diskusiu.
Jeden poslucháč sa opýtal, či niektoré vakcíny obsahujú formaldehyd alebo dokonca ortuť. Prof. Hudečková poprela, že by sa ešte stále používali vakcíny s obsahom thiomersalu (resp. ortuti, ktorej zlúčeninou je baktericíd/konzervant thiomersal). Veci znalého človeka muselo šokovať nasledujúce vyjadrenie prof. Hudečkovej:
"Samozrejme ale ten tiomersal ale nespôsobuje žiaden problém. Je tam etylortuť, nie metylortuť. Etylortuť má krátky polčas rozpadu a vylučuje sa rýchlejšie z tela. Tá nie je problém. Čo sa týka problému ortuti, určite viac je to v rybách a potravinách ako vo vakcínach"
Až na to, že ryby si človek nepichá do svalu či pod kožu. Ani prof. Hudečková nevie, že je obrovský rozdiel medzi zjedením jedovatej látky a jej vpichnutím? A thiomersal že nespôsobuje žiaden problém? Prečo potom vakcíny s thiomersalom sú považované za hazmat (hazardous material, nebezpečnú látku) a NESMÚ sa len tak vyliať do umývadla? Alebo snáď prof. Hudečková chce, aby sme uverili, že rybám či iným vodným živočíchom thiomersal škodí, ale ľuďom nie? Fakty sú každopádne také, že ako thiomersal, tak aj jeho zložka etylortuť spôsobujú vážne zdravotné problémy, čo bolo dokázané v najmenej dvojcifernom počte štúdií. Prehľad niektorých z nich nájdete v tabuľke v našom zozname zložiek pod heslom vakcínthiomersal.
Formaldehyd vo vakcínach prof. Hudečková odbila tým, že "to sú tak zanedbateľné množstvá...". Na to som namietol, že rovnako tak aj thiomersal sa používa pri výrobe niektorých vakcín a v menších množstvách sa vyskytuje aj v niektorých vakcínach, ktoré by mali byť podľa údajov výrobcu bez ortuti, konkrétne v u nás hojne používanej vakcíne Infanrix Hexa, ako zistila istá austrálska štúdia. Prof. Hudečkovú táto informácia očividne prekvapila. Okomentovala ju, že "to sú také mizivé množstvá, ktoré nemôžu poškodiť" a zopakovala, že v rybách a životnom prostredí je tej ortuti oveľa viac.
Na to som namietol, že medzi injekčným podaním a zjedením je rozdiel. Na to prof. Hudečková povedala, že vakcína "sa nevpravuje do krvi". Namietol som, že vakcína sa síce nepichá do krvi, ale môže sa do krvi dostať, lebo veď aj antigén sa do krvi dostane. Podľa prof. Hudečkovej vraj áno, ale nie s thiomersalom. V tom prípade by ma zaujímalo, že ako sa ten thiomersal (resp. etylortuť) z tela vylúči von, pokiaľ sa po vpichu vakcíny nedostane do krvného obehu.
Tak-či-onak, namietol som, že aj ďalšie látky (nielen antigén) sa môžu dostať do krvného obehu. Na to prof. Hudečková zopakovala:
"to sú tak zanedbateľné množstvá... A my máme vakcíny, ktoré tiomersal neobsahujú. A to je etylortuť, nie metylortuť."
Namietol som, že celý rad štúdií potvrdzuje nebezpečnosť etylortuti, čo prof. Hudečková okomentovala, že bude rada, keď jej ich pošlem. To som práve urobil:
Od: Za slobodnú voľbu v očkovaní <sloboda.v.ockovani@gmail.com>
Dátum: 30. júla 2012 20:10
Predmet: Štúdie, potvrdzujúce nebezpečnosť thiomersalu/etylortuti
Komu: prof. MUDr. Henrieta Hudečková <Henrieta.Hudeckova@jfmed.uniba.sk>
Kópia: prof. MUDr. Henrieta Hudečková <hudeckova@jfmed.uniba.sk>, prof. MUDr. Henrieta Hudečková <hygi@jfmed.uniba.sk>
Milá pani profesorka,sľúbil som, že Vám pošlem štúdie o nebezpečnosti thiomersalu/etylortuti pre zvieratá i pre ľudí.
Prehľadnú tabuľku nájdete tu: https://www.slobodavockovani.sk/news/thiomersal-thimerosal/
a podrobné citácie v prehľadovej štúdii: https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/10937400701389875
Verím tomu, že na univerzite máte prístup k jej plnému zneniu.Pekný večer praje
Ing. Marián FILLO
Celkom ma potešilo, že prof. Hudečková netlačila očkovanie proti kliešťovej encefalitíde každému hlava-nehlava, ale odporúčala ho len v rizikových oblastiach. Údajne sa robí u nás odchyt kliešťov, aby sa zistilo, ktorá oblasť je riziková, ale nerobí sa to plošne naraz na celom Slovensku - na to vraj nie sú peniaze.
Prof. Hudečková pochválila, ako dobre to majú spracované Rakúšania. Nuž, tomu sa vôbec nedivím, keďže vakcína proti kliešťovej encefalitíde je rakúsky vynález a tak-nejak je súčasťou rakúskej národnej hrdosti. Prof. Hudečková nás postrašila, že obľúbené rakúske cyklotrasy, ktoré sú hojne navštevované aj Slovákmi, patria medzi rizikové oblasti a vraj zachytili aktivitu kliešťov aj vo výške 1453 m.n.m. Nuž, to je dosť bizarná predstava - kliešte, vyskakujúce na okoloidúcich cyklistov, - obzvlášť keď vieme, že kliešte na nás nepadajú zo stromu, ale preliezajú z vysokej trávy. Predpokladám, že Rakúšania majú svoje cyklotrasy dobre upravené, takže brodenie sa vysokou trávou tam snáď nehrozí.
Jedna mamička sa posťažovala, že viacero jej známych vôbec nedalo očkovať svoje deti v obavách z detskej cukrovky či porúch mozgu, čoby následku očkovania. K cukrovke vytiahla prof. Hudečková papier, na ktorom údajne mala viacero štúdií, ktorých záverom vraj bolo, že súvislosť medzi očkovaním a detskou cukrovkou nebolo možné ani potvrdiť ani vyvrátiť. Inak povedané: zbytočné štúdie, lebo nezistili nič. Potom sa prof. Hudečková obula do istej mamičky, ktorá vraj v TV tvrdila, že jej dieťa hodinu po očkovaní dostalo detskú cukrovku. Možnosť niečoho takého prof. Hudečková rezolútne poprela bez bližšieho vysvetlenia a dodala:
"U nás neboli prešetrované tieto prípady, lebo u nás neboli ani hlásené po očkovaní."
Tak toto už je vážne výsmech, pretože viem o najmenej troch prípadoch, ktoré zaručene hlásené boli. Kde teda skončili tieto hlásenia, keď prof. Hudečková tvrdí, že žiadne neboli? A naozaj neboli? Podľa tejto prezentácie, ktorá odznela na II. slovenskom vakcinologickom kongrese v januári 2011, sa zdá, že nejaké prípady detskej cukrovky predsa len hlásené boli po rôznych vakcínach, ba dokonca že ich prešetroval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Potom povedala prof. Hudečková, že ani v jednom prípade nebola potvrdená príčinná súvislosť očkovania s detskou cukrovkou, na čo som namietol, že zároveň táto príčinná súvislosť nebola ani vyvrátená, takže stále je veľmi dobre možné, že očkovanie spôsobuje detskú cukrovku. Následne prof. Hudečková hovorila, že u viacerých detí boli príznaky detskej cukrovky badateľné už pred "osudným" očkovaním a:
"Áno, to očkovanie je záťaž a potom sa to akoby prevalilo. Viac sa to zviditeľnilo."
No ďakujem pekne... Je snáď trochu rozdiel, pichať si inzulín o x mesiacov či rokov kratšie alebo dlhšie. A z hľadiska samotného cukrovkára, aký je rozdiel medzi prvotnou príčinou a "poslednou kvapkou"? Nebyť jedného či druhého, nestal by sa cukrovkárom. Toto priznanie prof. Hudečkovej si teda možno preložiť tak, že očkovanie (ak aj nie je prvotnou príčinou) prinajmenšom prispieva k vzniku detskej cukrovky resp. urýchľuje jej nástup.
Ďalej bola reč o 53 prípadoch vážnych očkovaním spôsobených poškodení zdravia, ktoré minulý rok dala prešetriť Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania (IURO). Prof. Hudečková k tomu povedala, že niekedy "ani lekári nevedeli, že rodičia dávajú do súvislosti niečo s očkovaním". Namietol som, že sa tak možno len tvárili.
Následne sa vrátila reč na cukrovku po očkovaní, k čomu som povedal, že ŠÚKL nejaký čas mal na svojom webe upozornenie, že sa nemá hlásiť detská cukrovka ako nežiaduci účinok očkovania, lebo to vraj je nemožné. A tak pochopiteľne hlásená nebola. Lenže absenciu hlásení potom prof. Hudečková používa ako argument, že na Slovensku nijaké také prípady nie sú, tak čo kto vymýšľa?
Potom sa dušovala, že žiadny prípad cukrovky po očkovaní nebol prešetrovaný ÚDZS, čo Vám po prezretí si prezentácie ÚDZS musí byť jasné, že to jednoducho nie je pravda. Keď som to namietol, tak sa prof. Hudečková vyjadrila:
"Som konzultantka Úradu pre dohľad, nebola som oslovená. Nechajme to, toto sú Vaše špekulácie."
Nuž, ak si spolu s prof. Hudečkovou myslíte, že sú to moje špekulácie, tak spojte s MUDr. Beatou Černákovou, PhD., MPH z ÚDZS (autorkou odkazovanej prezentácie) a spýtajte sa jej.
Ďalej som mal dosť z vyjadrenia prof. Hudečkovej:
"Všetky nežiaduce účinky sú popísané v sumárnej charakteristike produktu a sú očakávané."
Naozaj? Ako je potom možné, že za rok a pol sa zdvojnásobil počet nežiaducich účinkov Gardasilu/Silgardu (proti HPV), uvedených v príbalovom letáku? Ako je možné, že dramaticky vzrástol počet nežiaducich účinkov (u nás povinného) Priorixu (proti osýpkam, príušniciam a ružienke)? To akože zmenili receptúru a ten novší príbalový leták sa týka inej (horšej) vakcíny, predávanej pod tým istým menom? To sotva, lebo potom by tá vakcína musela znovu prejsť celým schvaľovacím procesom, čo je časovo aj finančne náročné a jednoducho sa to nestalo. Dosť bolo irónie: je úplne očividné, že prof. Hudečková nehovorí pravdu, tzn. že (hlavne u novších vakcín) môže po očkovaní nastať aj taký nežiaduci účinok (priamo vyvolaný očkovaním), ktorý v príbalovom letáku nie je uvedený. To znamená, že zoznam nežiaducich účinkov očkovania treba chápať tak, že "prinajmenšom toto (ale možno aj všeličo iné) dokáže táto vakcína spôsobiť".
Reč sa zvrtla na autizmus a prof. Hudečková sa oháňala epidemiologickými štúdiami, z ktorých vraj ani jedna nepreukázala súvislosť očkovania s autizmom. O tom, ako sa takéto štúdie vyrábajú, sa môžete dočítať v článkoch o dvoch z nich, ktoré bývajú najviac citované:
- "Riziko neurologických porúch spôsobených zložkami očkovacích látok"
-
"Odhalený škandál v hlavnej štúdii o autizme a ortuti"
"To, že narástol autizmus je skôr záležitosťou toho, že sa lepšie diagnostikuje a venuje sa mu väčšia pozornosť zo strany lekárov ako predtým."
Ak to myslí prof. Hudečková úplne vážne, tak by mala vysvetliť, prečo CDC, americký vzor slovenského úradu, pre ktorý prof. Hudečková pracuje ako vedúca oddelenia epidemiológie, otvorene a opakovane priznáva nárast výskytu autizmu v posledných rokoch. Najnovší údaj (z roku 2008) hovorí o 1 dieťaťi z 88, ktoré má poruchu autistického spektra, ale aj porovnanie rokov 2002 a 2006 ukazuje jasný nárast. Že by si to americkí kolegovia prof. Hudečkovej všetko len vymýšľali?
Na to sa ozvala jedna pani, ktorá pracuje s autistickými deťmi, a tá uviedla, že okolo 70% rodičov týchto detí, uvádza, že k úpadku (regresu) do autizmu došlo u ich detí po očkovaní MMR vakcínou v 15. mesiaci života. Tak toto trochu prekvapilo aj mňa. Nečakal som totiž, že MMR vakcína bude mať na svedomí výraznú väčšinu prípadov autizmu. Myslel som si, že vakcíny s hliníkom, podávané v prvom roku života, budú mať väčší podiel viny. Prof. Hudečková sa v reakcii na to zmohla len na odporúčanie, aby to táto pani dala prešetriť ÚDZS. Aký však bude verdikt ÚDZS, je už vopred úplne jasné, pretože znalcom ÚDZS je prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., ktorý nemal najmenší problém telefonicky sa vyhrážať zavretím ambulancie lekárovi, ktorý potvrdil u istého dieťaťa, že uňho vznikol autizmus následkom očkovania.
Usporiadateľka besedy na to povedala, že sa bavila s detskou psychiatričkou, čomu ona pripisuje nárast autizmu. Tá vraj nárast autizmu de facto poprela tým, že pred 20 rokmi sa autizmus nediagnostikoval a všetci autisti boli zaradení medzi mentálne retardovanými. Nuž, keby toto povedal bežný laik, tak sa nad tým ani nepozastavím, ale detská psychiatrička??? Kde to žije???
Pamätám si, že keď som ja bol na základnej škole v Brezne, tak pre tie "opozdené" deti bola v meste osobitná škola. Lenže túto osobitnú školu nenavštevovali takmer nijaké biele deti, drvivá väčšina bola Rómov. A z nich väčšina v podstate ani nebola mentálne retardovaná, ale len flákali školu, takže ich vedomosti boli nízke skôr z dôvodu lajdáctva než z dôvodu skutočného mentálneho postihnutia. Pritom autizmus nie je len tak hocijaká mentálna retardácia, ale má svoje výrazné črty, ktoré sú vskutku neprehliadnuteľné a aj dosť nepríjemné pre učiteľov/vychovávateľov, takže na tej osobitnej škole, ak vôbec bol nejaký autista, tak možno jeden-dvaja. Poznám sa s jednou učiteľkou odtiaľ, takže moje povedomie o tej škole nekončí farbou omietky na budove školy.
Dnes je ale situácia úplne iná. Rôznych špeciálnych škôl a stredísk pre autistické (nie všeobecne pre mentálne retardované) deti pribúda ako húb po daždi, rovnako tak klubov rodičov autistických detí, pričom oni sami tvrdia, že v posledných rokoch došlo k rapídnemu nárastu výskytu autizmu. Nuž keď je tá detská psychiatrička presvedčená, že nie, tak by si to asi mala vydiskutovať s týmito rodičmi. Mimochodom, keby autizmus nebol narastajúcim problémom, tak by asi sotva Valné zhromaždenie OSN vyhlasovalo Svetový deň povedomia o autizme, nad ktorým na Slovensku prevzala záštitu prezidentova manželka.
Spomínaná pani, pracujúca s autistickými deťmi na to namietla, že nevie nájsť v literatúre, že by v minulosti dochádzalo k regresom (úpadkom) do autizmu, že tie deti, ktoré v minulosti boli mentálne retardované, to mali už vrodené. Pritom sama ani nejak nie je proti očkovaniu, len to má denno-denne na stole a vŕta jej to v hlave. Prof. Hudečková to zahovorilia tým, že treba očkovať v nízkom veku, lebo vtedy sú deti najvnímavejšie, takže posúvaním očkovania do neskoršieho veku (kedy už nehrozí vznik autizmu) by sa zvýšilo riziko epidémií napr. osýpok. Nuž, neviem ako Vy, ale ja, kebyže si mám vybrať medzi osýpkami a autizmom, tak si jednoznačne vyberiem osýpky.
Na to som namietol, že ak autizmus nesúvisí s očkovaním, tak by mala prof. Hudečková vysvetliť, ako je možné, že na Homefirst klinike v Chicagu, založenej detským lekárom Dr. Robertom S. Mendelsohnom, zásadne odmietajúcim očkovanie, nemajú spomedzi tisícov úplne neočkovaných detských klientov ani jedného autistu. Odpoveď prof. Hudečkovej:
"Ja som neni psychiater. Sú tu štúdie..."
To som komentoval, že sú tu aj iné štúdie, ktoré na súvislosť očkovania s autizmom skôr poukazujú, než že by ju vyvracali. Prof. Hudečková na to, že by ich teda rada videla. Nech sa páči: "Vedecké dôkazy o súvislosti očkovania s autizmom".
Potom padla otázka o nákazlivej žltačke typu B. Okrem možného prenosu vírusu z matky na dieťa (u HBsAg-pozitívnych matiek) je vraj možné nakaziť sa žltačkou typu B v nemocnici. Transfúziou by sa to prakticky vraj stať nemalo, ale "teoreticky to je možné". Prof. Hudečková spomínala tzv. "sérové okno", čo je čas po nákaze žltačkou typu B, po ktorý nie je možné zistiť tento vírus v krvi. Podľa mojich informácií však nie je povolené použiť odobratú krv skôr, než dôjde s odstupom času (po sérovom okne) k druhému odberu, ktorý ukáže, či darca krvi bol alebo nebol nakazený. Takže nákaza transfúziou by v zásade nemala pripadať do úvahy. Ďalšou možnosťou nákazy v nemocnici je vraj dialýza. Po základnom očkovaní vraj nie je potrebné preočkovanie proti žltačke typu B, lebo pamäťové bunky včas nakopnú tvorbu protilátok po kontakte s vírusom, aj keby už v krvi žiadne protilátky neboli.
Tak či onak mi však pripadá byť riadnym zverstvom očkovať všetky deti hlava-nehlava proti žltačke typu B len kvôli tomu, že malej menšine z nich hrozí nákaza pri dialýze či transfúzii. Pritom samotné očkovanie prináša vysoké riziko autoimunitných ochorení, čo viedlo k zastaveniu očkovacej kampane vo Francúzsku koncom minulého storočia.
Jedna účastníčka sa tiež pýtala na vyšetrovanie protilátok, vďaka čomu sme sa dozvedeli, že v Žiline sa tým zaoberá Dr. Nováková z oddelenia mikrobiológie. Hľadal som ju na internete a vyzerá to na túto firmu.
Jeden očkovania-chtivý budúci otec sa opýtal na trestnoprávnu zodpovednosť za šírenie choroby, proti ktorej sa povinne očkuje, v prípade, že ju šíri dieťa, neočkované z dôvodu nesúhlasu rodičov. Tu sa prof. Hudečková napriek predstieranému sebavedomiu v podstate nechytala, ale povedzme si teda, ako to v skutočnosti je. Trestný zákon má paragraf špeciálne na šírenie vírusu HIV (§165 a §166), ako aj na šírenie pohlavných chorôb (§167) a potom ešte všeobecný paragraf o šírení "nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby" (§163 a §164). Ten je asi dosť ťažko uplatniteľný na osýpky, príušnice či ružienku, čo sú bežné detské choroby, ktoré z pokolenia mojich starých rodičov prekonali takmer všetci. Keďže u malých detí sotva môže ísť o ohrozovanie pohlavnou chorobou, do úvahy pripadajú len §163 a §164:
§ 163
(1) Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 164
(1) Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
Neviem si dosť dobre predstaviť, že by niekto nedal zaočkovať svoje dieťa kvôli tomu, že úmyselne chcel spôsobiť či zvýšiť nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Rodičia nedávajú očkovať svoje dieťa v obave z nežiaducich účinkov očkovania a v prípade MMR vakcíny aj z náboženských dôvodov, ale nie kvôli tomu, že by úmyselne chceli škodiť. §163 teda padá.
§164 hovorí skoro to isté, až na to, že nejde o úmyselný čin, ale len o nedbanlivosť. Opäť však rodičia nedávajú očkovať svoje deti nie z nedbanlivosti (to možno len v nejakej rómskej osade), ale práve naopak - že dbajú o zdravie svojho dieťaťa. Rozhodne nechcú ohrozovať svoje okolie. Naopak, tí rodičia, čo dajú svoje zjavne choré (kašľajúce či sopľavé) dieťa do škôlky, de facto porušili tento paragraf. A reálne sa s tým dokopy nič nerobí.
Ak to mám zhrnúť, tak rodičia dieťaťa, čo trebárs dostane osýpky a nevdojak (napr. v čakárni u lekára alebo v MHD) nimi nakazí nejaké iné dieťa, sú v zásade z obliga, pretože nešlo o úmyselné šírenie choroby a pokiaľ sa nákaza odohrala pred nástupom typických osýpkových vyrážok, tak nemožno hovoriť ani o nedbalosti, keďže rodičia nemohli vedieť, že ich dieťa má osýpky.
V záverečnej 4. časti reportáže prinesieme dojmy ďalšej účastníčky prednášky/diskusie a tiež dozvuky prednášky...
1. časť 2. časť 3. časť 4. časť
Napísanie a zverejnenie tohto komentára zabralo autorovi približne 5 hodín čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
Diskusia: Reportáž z prednášky prof. MUDr. Henriety Hudečkovej, PhD., MPH — 3. časť
Neboli nájdené žiadne príspevky.