Reportáž z XVII. vakcinačného dňa SR v Žiline 8.X.2011 - 3. časť

Ing. Marián Fillo

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

       Po Dr. Avdičovej so svojou prednáškou "Význam kolektívnej imunity" vystúpila prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu. V úvode nadviazala na pohanských (alebo predkresťanských, ak chcete) gréckych bohov Asklépia (ktorý "predstavoval liečebnú zložku") a Hygieiu (ktorá "predstavovala preventívnu zložku"). K antickým bohom a ďalším náboženským aspektom očkovania viď články "Očkovanie - iba veda?" a "Ad: Očkovanie - iba veda?".

       Dopočuli sme sa tiež, že:

"Z hľadiska prevencie považujeme očkovanie za jedno z najvýznamnejších preventívnych opatrení, s ktorými sme dosiahli veľmi veľké výsledky."

       Proti tomuto výroku naozaj nemôžem nič namietať. Totiž 100- a viac-násobný nárast výskytu autizmu, alergií a mnohých ďalších chronických chorôb je nepochybne monumentálnym výsledkom. Z hľadiska farmaceutických firiem, ktoré najlepšie ryžujú práve na chronických ochoreniach, kde pacient užíva nejaký liek dlhodobo (typicky doživotne), je to tiež "veľmi veľký výsledok". Na samotného pacienta to má tiež veľmi veľké dôsledky, i keď jeho to už asi tak veľmi neteší, ako farmaceutické firmy a mnohých lekárov (česť výnimkám), čo sa na ňom vyrealizujú.

"Imunita je schopnosť hostiteľa chrániť sa pred konkrétnym infekčným ochorením tvorbou protilátok."

       Pozoruhodné konštatovanie, lebo tým vypadáva z kola von očkovanie proti tuberkulóze, ktoré nie je zamerané na tvorbu protilátok. Na druhú stranu je to však typická ukážka ignorancie všeobecnej (= nešpecifickej = bunkovej) imunity zo strany propagátorov očkovania. Ako keby imunita bola len o protilátkach. V skutočnosti však drvivú väčšinu potenciálne nebezpečných vírusov a baktérií zvládneme buď zničiť alebo rýchlo vylúčiť skôr, než vôbec môže dôjsť na tvorbu protilátok, a to práve vďaka všeobecnej imunite.

       Z tejto ignorancie potom vyplývajú ďalekosiahle dôsledky v činnosti (nielen) nášho verejného zdravotníctva, ktoré sa až fetišisticky sústreďuje na protilátky a s nimi súvisiace očkovanie, pričom na iné spôsoby prevencie (hlavne na prirodzené posilňovanie všeobecnej imunity) si buď nespomenie vôbec, alebo len pri chorobách, proti ktorým zatiaľ niet očkovania.

"Kolektívna imunita predstavuje ochranu proti určitým infekčným ochoreniam, vzniká len za určitých podmienok, je založená na princípe hromadného pôsobenia a matematické modelovanie nehrá nejakú významnú úlohu, ale je dobrým prostriedkom na zdôrazenie alebo vyznačenie dynamiky šírenia ochorenia a vzniku kolektívnej imunity."

       Matematické modely sú zaujímavá vec. Predovšetkým si vyžadujú správne vstupné údaje a správne pochopenie vlastností a stavov modelovaných objektov (entít), vzťahov medzi nimi, ako aj ich premien v čase. Sebedokonalejší matematický model pri nesprávnych vstupných údajoch zlyháva v tom zmysle, že neodzrkadľuje realitu (ani len približne).

       Na čo prof. Hudečková vo svojej prednáške o kolektívnej imunite úplne zabudla (a to je práve tá chyba vo vstupných údajoch), je všeobecná imunita, ktorá môže zabrániť šíreniu ochorenia rovnako dobre ako protilátky (vytvorené na podnet očkovania), ba neraz dokonca ešte lepšie, ako sa to ukázalo v japonskom výskume vitamínu D. Japonskí výskumníci totiž zistili, že každodenné podávanie vitamínu D výrazne redukuje počet prípadov chrípky typu A. Následne bola zverejnená iná japonská štúdia, v ktorej záveroch sa dočítame, že vitamín D redukuje nielen prípady chrípky typu A, ale akékoľvek akútne respiračné ochorenia. Zároveň v tej prvej japonskej štúdii zaznamenali výrazný úbytok astmatických záchvatov u detí s astmou užívajúcich vitamín D oproti tým, čo vitamín D neužívali.

       Tu vidno, že investícia do všeobecnej imunity sa môže oplatiť mnohonásobne viac, než investícia do očkovaním vyvolanej špecifickej imunity (a aj to značne nespoľahlivo). Pre mňa z toho vyplýva, že slovenským predstaviteľom verejného zdravotníctva (česť výnimkám, ak vôbec jestvujú) v skutočnosti vôbec nejde o to, aby bola verejnosť čo najzdravšia (teda o verejné zdravie), ale len o to, aby sa čo najviac očkovalo, keďže nepropagujú vitamín D, ale oveľa nebezpečnejšie a oveľa menej účinné očkovanie proti chrípkovému vírusu, ktorý tvoril v poslednej chrípkovej sezóne údajne len 13% všetkých chrípke podobných ochorení.

       A kto má najväčší záujem na tom, aby sa čo najviac očkovalo? Samozrejme výrobcovia vakcín, ktorí sú zároveň sponzormi vzdelávania slovenských lekárov v otázke prevencie prenosných ochorení. A do istej miery na tom majú záujem aj očkujúci lekári, ktorí za každé očkovanie dostanú od poisťovne 6,- € (aspoň v roku 2009 to tak zjavne bolo). Tým ich nechcem všetkých obviniť z mastenia si vrecák na úkor pacientov, ale len poukázať na ozrutnosť súčasného systému ako vo vzdelávaní lekárov, tak aj v ich odmeňovaní.

       Celý zdravotnícky systém je u nás postavený tak, že namiesto čo najefektívnejšej prevencie (čo môže byť v tom-ktorom prípade napr. vitamín C, vitamín D₃, jód, selén a iné k zdravému životu potrebné látky) sa podporuje len a len očkovanie až do zlblbnutia. Správna motivácia lekárov by mala viesť k dosiahnutiu (z dlhodobého hľadiska) čo najnižšej chorobnosti (hlavne na chronické a nebezpečné choroby) pri čo najnižších nákladoch, sme však svedkami pravého opaku: čím viac lekár lieči (čím viac zdravotníckych úkonov vykoná), tým viac peňazí dostane. To je vlastne systém s pozitívnou spätnou väzbou, keď si uvedomíme, že nadbytočné zdravotnícke zákroky predstavujú nadbytočné riziko nežiaducich účinkov, na ktorých liečbu budú potrebné ďalšie zdravotnícke zákroky... V prírode poznáme príklad systému s pozitívnou spätnou väzbou: rakovinové bujenie - nespútaný rast niečoho čoraz škodlivejšieho. A tak možno skonštatovať, že najviac choré na Slovensku je samotné zdravotníctvo, ktoré v podstate trpí rakovinou.

       Ale späť k prednáške prof. Hudečkovej: v ďalšom ukázala animovaný matematický model, ktorý mal v podstate znázorniť, o čo je lepšie očkovanie než prirodzené prekonanie choroby. A tu si treba uvedomiť, že pôvodný koncept kolektívnej imunity bol vypozorovaný práve na prirodzenom prekonávaní chorôb, nie na očkovaní. Pritom však medzi imunitou vytvorenou prirodzeným prekonaním choroby a imunitou vytvorenou očkovaním (ak sa nejaká vôbec po očkovaní vytvorí) zvyčajne bývajú priepastné rozdiely. Prenos tohto konceptu kolektívnej imunity z prirodzene vytvorenej imunity na očkovaním vytvorenú imunitu je teda (prinajmenšom bez ďalších poriadnych vedeckých dôkazov) niečím vyslovene nevedeckým.

       A to potvrdzujú aj v praxi sa vyskytujúce epidémie v plne zaočkovaných alebo vysoko zaočkovaných spoločenstvách, ktoré by mali byť podľa tohto konceptu chránené, očividne však nie sú. Môžeme spomenúť napr. osýpky na plne zaočkovanej škole v štáte Illinois v USA, alebo aktuálnu epidémiu príušníc (mumpsu) v Česku medzi takmer plne zaočkovanými stredoškolákmi, či epidémiu čierneho kašľa v Kalifornii pri 99,94%-nej zaočkovanosti detí v USA proti čiernemu kašľu.

       Ďalej prof. Hudečková uviedla tabuľku, v ktorej boli pre rôzne choroby uvedené rôzne percentá zaočkovanosti, ktoré údajne stačia na vytvorenie kolektívnej imunity. Napr. pre osýpky to je údajne 95%. Napriek tomu však vznikla epidémia osýpok na plne zaočkovanej škole v Illinois, hmmm... Odhliadnuc od toho je uvádzanie potrebnej zaočkovanosti na dosiahnutie kolektívnej imunity len v závislosti od druhu choroby v podstate zavádzaním.

       Ak by som aj veľmi pochybnému konceptu očkovaním vytvorenej kolektívnej imunity mal uveriť, stále tu je niekoľko premenných, ktoré výrazne ovplyvňujú percento zaočkovanosti potrebné na dosiahnutie kolektívnej imunity. Najzásadnejším činiteľom je účinnosť očkovania (v zmysle: koľko % zaočkovaných si po očkovaní vytvorí dostatok protilátok proti danej chorobe). Tá sa pritom môže líšiť od výrobcu k výrobcovi napr. podľa použitého typu a množstva adjuvantu, ako aj medzi rôznymi typmi vakcín, napr. celobunková a nebunková vakcína proti čiernemu kašľu alebo konjugovaná a nekonjugovaná vakcína proti pneumokokom. Ďalšími činiteľmi sú vek, v ktorom sa očkuje (napr. BCG vakcína proti tuberkulóze je údajne neúčinná u dospelých, ale má vraj nejaký pozitívny účinok u detí), podiel prípadov nesprávneho podania vakcíny (napr. subkutánne namiesto intradermálneho), druh antipyretík podávaných na zníženie horúčky po očkovaní (napr.  podávanie paracetamolu (Paralen, Panadol apod.) znižuje imunitnú odpoveď na očkovanie o 30% ) a v neposlednom rade aj aktuálny zdravotný stav očkovanej populácie (čím zdravší, tým lepšie výsledky očkovania). Vplyv (v závislosti od ochorenia) môže mať ja podiel ľudí vykonávajúcich rizikovú činnosť (pri ktorej sa zvyšuje riziko nákazy), alebo žijúcich v prostredí, v ktorom sa danej chorobe dobre darí. V závislosti od typu choroby tak je možné s niektorými chorobami skoncovať aj úplne bez očkovania (napr. starostlivou hygienou pri nákazlivej žltačke typu A, či sexuálnou vernosťou u HPV).

       Matematické modely však zvádzajú k zjednodušovaniu a k zanedbávaniu (neraz podstatných) činiteľov, čím sa daný model čoraz viac vzďaľuje od reality. Nie inak to je aj v prípade modelu prezentovaného prof. Hudečkovou. Tá síce okrajovo spomenula aj niektoré ďalšie činitele ("vlastnosť ochorenia, vlastnosť očkovacej látky, ... preľudnosť, zlá hygiena"), reálne však v magických percentách zaočkovanosti tieto činitele nijak zohľadnené nie sú. A to je samozrejme chyba, pretože potom to speje práve k tomu, na čom sme, t.j. že sa epidemiológovia naháňajú za vysokým percentom zaočkovanosti a nedbajú na ostatné podstatné činitele, ktoré nakoniec môžu spôsobiť aj úplnú neúčinnosť očkovania - aj keby bola zaočkovanosť 100%.

       Zaujali ma aj údaje o zaočkovanosti, ktoré boli uvedené podľa administratívnej kontroly, čo znamená percento z tých detí, ktoré boli kontrolované, nie percento z celkového počtu detí. Skutočnú zaočkovanosť teda zrejme nepoznáme, hoci RÚVZ by mali mať potrebné údaje z pravidelných mesačných hlásení o povinnom očkovaní, ktoré očkujúci lekári majú povinnosť posielať každý mesiac RÚVZ. Možno však tieto hlásenia fungujú len pár rokov (od začiatku platnosti vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., t.j. od 1.I.2009) a tak u starších detí niet z čoho zaočkovanosť vyčítať.

       Podľa prof. Hudečkovej je epidemiologická situácia v Európe pomerne dobrá, prenosné ochorenia majú klesajúci trend - až na čierny kašeľ a osýpky. Po niekoľkých rokoch bez osýpok sme zaznamenali dva kusy aj na Slovensku. Údajne boli obidva dovezené - prvý z Francúzska a druhý z Anglicka. Minulý rok bolo v Euroregióne podľa WHO 8 hlásených úmrtí na osýpky pri celkovo 30.625 hlásených prípadoch osýpok. To predstavuje úmrtnosť 0,026%. MUDr. Peter Lipták pritom hovoril o 3 úmrtiach na 1.000 prípadov osýpok, čiže o vyše 10-násobnej úmrtnosti. Klame WHO či Dr. Lipták? Alebo obaja? Určite však nemôžu mať obaja pravdu.

       Osýpky sa vraj vo väčšej miere vyskytovali len v krajinách so zaočkovanosťou pod 95%. Problémom údajne bolo aj posúvanie očkovania proti nim, ktoré u nás zatiaľ nastáva len výnimočne. Na záver sa prof. Hudečková posťažovala, že v krajinách s nízkou zaočkovanosťou proti osýpkam mnohí lekári nedostatočne radili svojim pacientom (resp. rodičom), ba dokonca niektorí lekári očkovanie proti osýpkam odmietajú.

       Poslednou vetou svojho prejavu prof. Hudečková vyzvala k používaniu Evidence Based Medicine (lekárstvo založené na dôkazoch) a Evidence Based Public Health (verejné zdravotníctvo založené na dôkazoch). V tomto sa k nej nadšene pripájam a som veľmi zvedavý, kedy konečne vyjde prvá skutočne vedecká štúdia účinnosti a bezpečnosti očkovania. Pretože celé očkovanie doteraz bolo a stále ešte je z hľadiska Evidence Based Medicine pustým šarlatánstvom, ako sa svojho času vyjadril Dr. Robert S. Mendelsohn, a ako to potvrdzuje aj francúzsky súdny lekár Dr. Marc Girard.

       Ku kolektívnej imunite viď tiež články:

• "Stádní imunita jako ochrana celé populace?"
• "Kolektívna imunita - mýty a fakty"
• "Detský lekár-odborník odhaľuje mýty o očkovaní"

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

Napísanie tohto komentára trvalo autorovi približne 3,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.