Reportáž z XVII. vakcinačného dňa SR v Žiline 8.X.2011 - 4. časť

05.11.2011 03:30

Ing. Marián Fillo

 

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

 

       Poslednú (tretiu) prezentáciu na XVII. vakcinačnom dni SR, ktorý sa konal v sobotu 8. októbra 2011 na Mestskom úrade v Žiline, mala doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. Nazvala ju "Nenaplnené hrozby". Venovala sa v nej totálnemu fiasku okolo vymyslenej pandémie prasacej chrípky v sezóne 2009/2010. Je mi jasné, že nebetyčné zlyhanie súdnosti, ktorého sa (nielen) naši epidemiológovia počas hystérie okolo prasacej chrípky dopustili, si nejak potrebujú ospravedlniť, potrebujú zažehnať výčitky svedomia, a chytajú sa aj slamky, len aby dokázali nedokázateľné, totiž že oni mali pravdu.

       Úvodom svojej mini-prednášky prirovnala doc. Krištúfková očkovanie k filtru na cementárni. Tým chcela povedať, že očkovať (filtrovať splodiny vypúšťané cementárňou) treba stále, aj keď už negatívne dopady prenosných ochorení (splodín cementárne) nepociťujeme, lebo akonáhle by sme očkovať (filtrovať) prestali, ihneď by sa všetky pliagy (škodlivé splodíny) vrátili. Toto prirovnanie kríva na obidve nohy a z hľadiska logiky ide o argument nekorektnou analógiou, čo je jeden z druhov demagógie. Prečo?

       V prvom rade sa predpokladá, že je tu neustály príval určitých druhov prenosných ochorení (tých, proti ktorým jestvuje očkovanie; ostatné, očkovaním nepreventabilné, ako keby ani neboli), a jedine vďaka očkovaniu na ne nie sme stále chorí v neúnosne veľkých počtoch. Túto lákavú hypotézu však môžeme spoľahlivo s čistým svedomím vylúčiť, pretože takmer u všetkých prenosných ochorení (výnimkou je detská obrna a HIV/AIDS) platí, že ich výskyt resp. úmrtnosť na ne za posledných 200 rokov sústavne klesal(a), a to už dlho pred vynájdením očkovania proti tej-ktorej chorobe. Pozrime sa napr. na tieto dva grafy z Austrálie (obdobné slovenské grafy, žiaľ, nie je možné zostrojiť, lebo dostupné epidemiologické údaje sú nesmierne deravé):

 

       Vľavo vidíme vývoj úmrtnosti na šarlach v Austrálii v rokoch 1900 až 1970. Proti šarlachu doposiaľ nejestvuje žiadna očkovacia látka, pokles úmrtnosti teda ani omylom nemôžeme pripísať očkovaniu. Vpravo vidíme úmrtnosť na osýpky v rokoch 1880 až 1970. Ako vidno, očkovať proti osýpkam sa začalo až v čase, kedy už drvivá väčšina úmrtnosti bola preč, čiže keď sa už na osýpky prakticky vôbec nezomieralo. Ani v tomto prípade teda vyše 95% poklesu úmrtnosti na osýpky rozhodne nemôžeme pripísať očkovaniu.

       Doc. Krištúfková však zrejme chce, aby sme verili, že ak prestaneme proti osýpkam očkovať, tak sa úmrtnosť na ne vráti na čísla z roku 1900. Podľa tej istej "logiky" by sa potom zrejme aj úmrtnosť na šarlach mala vrátiť na čísla z roku 1900, hoci sa proti šarlachu nikdy neočkovalo a asi ani tak skoro nebude, lebo žiadna schválená vakcína proti šarlachu nejestvuje nielen u nás, ale ani nikde vo svete.

 

"Takisto je to aj s chorobami, proti ktorým očkujeme. Akonáhle prestaneme očkovať, budú tu späť a úplne zbytočne budú naše deti na tieto choroby zomierať."

       Vo svojej pro-očkovacej zaslepenosti doc. Krištúfková zrejme úplne ignoruje všetky ostatné zmeny na poli prevencie prenosných ochorení, ktoré sa udiali za posledných 100-200 rokov a ktoré v rozvinutých krajinách zrazili úmrtnosť na prenosné ochorenia takmer na nulu, konkrétne napr.:

• od roku 1945 žiadna vojna na našom území
• čoraz širšia vodovodná sieť s pitnou vodou bez choroboplodných zárodkov (patogénov)
• čoraz širšia kanalizačná sieť => minimalizácia šírenia patogénov z odpadov a výkalov
• lepšia hygiena, pasterizácia, deratizácia, dezinfekcia
• osveta v otázkach zdravia a hygieny
• odstránenie hladu a podvýživy, lepšie zásobenie vitamínmi => lepšie fungujúca imunita
• skrátenie pracovnej doby na typických 8 hodín denne 5x do týždňa (viac odpočinku => lepšia imunita)
• sprístupnenie zdravotnej starostlivosti celému obyvateľstvu, nielen bohatým
• zlepšenie bývania (suché a primerane teplé byty, menší počet osôb na meter štvorcový obytnej plochy => horšie podmienky pre šírenie patogénov)
• uvádzanie skladovacích podmienok a záručných lehôt na potravinách => menej tzv. alimentárnych nákaz
• chladničky v každej domácnosti
• kvalitná logistika pri distribúcii rýchloobrátkových potravín (chladiaci reťazec)
• informovanie verejnosti o pokazených/nakazených potravinách, zdrojoch nákazy, možných spôsoboch prevencie atď. prostredníctvom masovokomuni-kačných prostriedkov => rýchla prevencia ďalšieho šírenia nákazy
   

       Ale dajme tomu, že by sme pristúpili na hru doc. Krištúfkovej na nevidomého/nevedomého. Ak teda za zníženie výskytu prenosných ochorení môže len a len očkovanie (presne to totiž vyššie uvedenou analógiou vo svojom dôsledku povedala), tak potom aj za dramatické zvýšenie výskytu rakoviny, neurologických porúch (autizmus, Alzheimer, Parkinson, poruchy správania, učenia, sústredenia, reči, hyperaktivita, dysgrafia, dyslexia, dyskalkúlia...), porúch imunity (astma, alergie, detská cukrovka, roztrúsená skleróza, autoimunitné ochorenie štítnej žľazy, imunodeficiencia...), srdcovo-cievnych a ďalších chronických (dlhotrvajúcich až doživotných) ochorení, ako aj predčasných pôrodov, ktoré nastalo v tom istom čase, môže len a len očkovanie.

       Ďalším nedostatkom analógie s cementárňou je úplné ignorovanie nežiaducich účinkov očkovania. Keby sme mali túto analógiu opraviť tak, aby sa stala aspoň trochu platnou, museli by tie filtre na cementárni zároveň vypúšťať do ovzdušia nejaké iné chemikálie, možno menej viditeľné, zato však pre niektorých obyvateľov okolia cementárne životu nebezpečné až smrteľné.

       Takže ako (zrejme dobre cvičený) demagóg začala doc. Krištúfková svoju prednášku ukážkovou demagógiou a nebolo to prvý krát, čo som ju pri niečom takom nachytal, viď:

• Manipulátor kričí: "Chyťte manipulátora!" (Ad: MUDr. Zuzana Krištúfková - "Prečo nediskutujem?")
• Pavedec kričí: „Nepočúvajte pavedcov!“ (Ad: doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD.: „Očkovanie - komu veriť?“)
   

       Esom v rukáve doc. Krištúfkovej je 6 tehotných žien, čo počas prasaco-chrípkovej sezóny údajne zomreli na chrípku. Z nich vraj len jedna bola fajčiarka a alkoholička, zvyšných 5 boli zdravé mladé ženy. Tento údaj vyzerá naozaj hrozivo, ale bez údajov o úmrtiach tehotných žien na chrípku počas predchádzajúcich povedzme 10 chrípkových sezón, ako aj bez údajov o celkovej ročnej úmrtnosti tehotných žien (na ľubovoľné príčiny) nám tento údaj nie je veľa platný, pretože ho nemáme s čím porovnávať.

       Vzhľadom k tomu, že u nás sa tehotné ženy spravidla neočkujú, slovenské údaje o úmrtiach žien zaočkovaných počas tehotenstva nemá zmysel hľadať. Avšak údaje o úmrtiach počas tehotenstva zaočkovaných tehotných žien napr. v USA by určite stáli za porovnanie s našou úmrtnosťou tehotných žien na chrípku. 6 úmrtí pri celkovo cca 77.500 tehotenstvách ročne na Slovensku dáva pravdepodobnosť menej než 1:10.000, takže by ma zaujímalo, aká je ročná úmrtnosť na chrípku u amerických žien očkovaných proti chrípke počas tehotenstva. Len neviem, či sa vôbec dá k takým údajom niekde dopátrať.

       Tiež by stálo za preskúmanie, či mali dotyčné nešťastnice dostatok vitamínu D a vitamínu C. Ak nie, tak sa veru niet čomu diviť, že zomreli. Vitamínovo podvýživený človek je jednoducho oveľa náchylnejší na ochorenia i komplikácie ochorení, než človek s dostatkom vitamínov. Dám ruku do ohňa za to, že ani jedna z tých piatich nemala dostatok vitamínu D a pravdepodobne ani vitamínu C.

 

"56 ľudí zomrelo v minulej chrípkovej sezóne na vírusový zápal pľúc"

       V USA, ktoré majú cez 312,5 milióna obyvateľov, zomiera v priemere na chrípku (resp. na s chrípkou spojený zápal pľúc) ročne okolo 36.000 ľudí, aspoň tak to tvrdí CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) - pozn. red.). Slovensko má takmer 5,5 milióna obyvateľov, takže keby sme počet amerických úmrtí podelili koeficientom počtu obyvateľov, malo by byť na Slovensku priemerne ročne (36.000 / 312,5) x 5,5 = 633,6 úmrtí na chrípku a s chrípkou spojený zápal pľúc. To je vyše 11x viac, než momentálne máme. Pravda, možno sú odlišnosti v tom, čo sa považuje za úmrtie na chrípku v USA a čo u nás, ale že by spôsobili až 11-násobný rozdiel, tak to sa mi naozaj nechce veriť.

       A ako je to so zaočkovanosťou proti chrípke? Na Slovensku bola minulú sezónu zaočkovanosť proti chrípke 9,1%. V USA bola minulú sezónu zaočkovanosť proti chrípke 43%. Keď si to dáme do tabuľky aj s počtom úmrtí v prepočte na milión obyvateľov, tak nám vyjde:

Krajina	Zaočkovanosť	Úmrtí na chrípku a zápal pľúc spôsobený chrípkou v prepočte na milión obyvateľov
USA	43,0%	115
Slovensko	9,1%	10

       Takže čím vyššia zaočkovanosť proti chrípke, tým vyššia úmrtnosť na chrípku???

       Samozrejme, USA a Slovensko nie sú identické krajiny, na vyjadrenie trendu by sme potrebovali preskúmať desiatky krajín atď., každopádne však ten pomer (priama úmernosť) medzi zaočkovanosťou a úmrtnosťou na chrípku bije do očí.

       Stálo by tiež za preskúmanie, ako sa vyvíjala úmrtnosť na chrípku v rámci Slovenska v jednotlivých rokoch v závislosti od meniacej sa zaočkovanosti proti chrípke na Slovensku, ale to už je nad rámec tohto komentára. Snáď niekedy v samostatnom článku.

 

"Čo sa týka hrozieb, nebudem hovoriť o nenaplnených hrozbách, čo sa týka závažnosti epidémie alebo pandémie..."

       No tak to je dosť vážny prešľap, pretože tie nenaplnené hrozby nás, daňových poplatníkov, vyšli na vyše 7 miliónov € z našich daní, doslova vyhodených do vzduchu. A to navyše v čase hospodárskej mega-krízy. I keď my sme na tom ešte pomerne dobre oproti takému Švédsku, Francúzsku či iným krajinám, kde nekúpili vakcíny pre 20% obyvateľstva (ako u nás) ale pre 200% obyvateľstva, keďže pôvodne sa predpokladalo, že budú potrebné dve dávky vakcíny pre každého očkovaného. Naproti tomu však môžeme závidieť bratom Poliakom, ktorí na vakcíny proti prasacej chrípke nedali ani jeden złoty, ale aj bratom Čechom, Moravanom a Slezanom, ktorí nakoniec kúpili vakcíny len pre 7% obyvateľstva.

       Môžeme tiež byť radi, že naše tehotné ženy neprepadli pandemickej hystérii a nedávali sa očkovať, vďaka čomu sme si ušetrili 700% nárast spontánnej potratovosti, ktorý nastal v USA počas prasacochrípkovej sezóny. Ostatne, niet sa čo diviť, keď vakcína proti pandemickej chrípke obsahovala ortuť (vo forme zlúčeniny thiomersal, ktorá pozostáva takmer z 50% z ortuti).

       Čo sa závažnosti týka, celá tá údajná pandémia bola do krajnosti nafúknutou bublinou, pričom sa nakoniec ukázalo, že prasacia chrípka je 3x miernejšia než bežná sezónna chrípka. Najdôležitejšie na celej veci je "follow the money" (skúmaj finančné motívy): Novartis (jeden z výrobcov vakcín proti prasacej chrípke) zvýšil vďaka výrobe vakcín proti prasacej chrípke svoje zisky medziročne o 49%. Niekoľkí členovia pandemického výboru Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization = WHO) mali finančné väzby na výrobcov antivirotík a vakcín. Nemecký epidemiológ Wolfgang Wodarg prasaciu chrípku označil za veľký podvod a obvinil WHO z korupcie, ktorá následne aj bola preukázaná.

       Hovoriť o očkovaní proti prasacej chrípke a zároveň sa nezmieniť o týchto faktoch, možno označiť za vedomú úmyselnú zaujatosť. Čo sú ale nenaplnené hrozby podľa doc. Krištúfkovej?

 

"Tvrdilo sa, že pandemická vakcína bola šitá horúcou ihlou, vyvinutá za 6 mesiacov. Ani teoreticky nejde vyvinúť vakcínu za 6 mesiacov, lebo všetci vieme, že je to dlhodobý proces, ktorý od vývoja, určenia zloženia, ktorá časť vytvára protilátky, po vyskúšanie na zvieratách a neviem na čom všetkom... neexistuje. Vakcína sa vyrába každý rok 6 mesiacov, pretože vo februári WHO určí zloženie na nadchádzajúcu sezónu a v septembri, začiatkom októbra je vakcína na trhu, takže vyvíjať vakcínu ani teoreticky nejde za 6 mesiacov."

       Odhliadnuc od toho, že v tomto prípade nemôže ísť o hrozbu (pretože nikto nehrozí, že sa to či ono stane), ale len o možný faktický nedostatok, pozastavme sa nad tým, kedy sa prvý krát objavil vírus prasacej chrípky. Bolo to až približne v polke apríla 2009. V októbri 2009 už boli dostupné vakcíny proti prasacej chrípke, takže od objavenia vírusu po hotovú vakcínu ubehlo 6 mesiacov. Chce teda doc. Krištúfková tvrdiť, že vakcína bola vyvinutá za dlhší čas než 6 mesiacov? V tom prípade ale musela byť vyvíjaná ešte skôr, než bol objavený vírus, pred ktorým mala chrániť. To by však znamenalo, že výrobcovia tento vírus poznali s predstihom. Inak povedané: výrobcovia vakcín zrejme vypustili do obehu vírus, proti ktorému už v predstihu vyvíjali vakcínu. Presne to totiž vyplýva z tvrdenia doc. Krištúfkovej.

       Samozrejme, vakcíny proti chrípke boli vyvíjané už dlhé desaťročia predtým a vakcína proti prasacej chrípke využíva dovtedajšie poznatky z vývoja vakcín proti chrípke. Avšak bez znalosti špecifík daného chrípkového vírusu predsa nemožno proti nemu vyvíjať vakcínu. Ak teda uveríme oficiálnym správam, že vírus prasacej chrípky bol objavený až v polke apríla 2009, tak vývoj vakcíny proti tomuto vírusu skutočne trval približne 6 mesiacov. Ak však chceme tvrdiť, že vývoj tejto vakcíny trval dlhšie, tak sa to v dôsledku rovná vymýšľaniu konšpiračných teórií o rozšírení vírusu práve výrobcami vakcín.

 

"Bohužiaľ musíme priznať, že týmto hrozbám podliehali aj zdravotníci. Tu mám z internetu stiahnuté, že dokonca podľa niektorých odborníkov bola táto vakcína vyvinutá rýchlo a ani lekári sa nedávali očkovať. Je to smutné, my sme urobili prieskum [...], kde sme sledovali zaočkovanosť lekárov. Vieme, počas tej pandemickej vlny v roku 2009 v novembri ešte nebola očkovacia látka k dispozícii, ale aj napriek tomu sa lekári dávali očkovať, lebo videli, čo ten pandemický vírus robí s ich pacientami."

       Ehmmm... Čím sa to dávali očkovať, keď nebola k dispozícii očkovacia látka? Nejakou virtuálnou vakcínou? Alebo vakcínou proti sezónnej chrípke 2009/2010, ktorá proti pandemickému vírusu absolútne nijak neúčinkovala?

 

"Z tých, ktorí nám odpovedali - máme odpovede asi od 400 praktických lekárov pre dospelých a z nich 50% bolo zaočkovaných, buď tú prvú alebo druhú sezónu. Takže proti pandemickému vírusu. To znamená, tí lekári, ktorí videli následky tých ochorení, tak sa chránili, bolo to dôvodom, že chránili aj seba."

       Čím ďalej, tým vtipnejšie to vyznieva. Takže z rádovo tisícov lekárov odpovedalo 400, z toho 200 sa dalo zaočkovať, ale niektorí nie hneď, ale až v ďalšej sezóne, t.j. 2010/2011. Doc. Krištúfková nepovedala, že koľko sa dalo zaočkovať proti pandemickej chrípke už v sezóne 2009/2010, môžeme však usudzovať napr. z tohto článku, že to bol smiešne malý počet. Najväčším úspechom bola Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici, kde pôsobí prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., ktorý sa nepochybne pričinil o to, že v "jeho" nemocnici sa dalo zaočkovať "až" 25% zdravotníkov. V ostatných nemocniciach sa dalo zaočkovať okolo 5% lekárov a niekde ani to nie.

       Takže relatívny počet 50% respondentov, pričom nevieme koľko bolo oslovených, je v skutočnosti mizivé percento celkového počtu lekárov. Navyše, podstatná časť z tých 200 zaočkovaných sa zrejme dala zaočkovať až druhú sezónu - klasickou vakcínou proti sezónnej chrípke, čo obsahovala už aj pandemický vírus a neobsahovala ortuť, a nie pandemickou vakcínou, ktorá obsahovala ortuť. No však mali aspoň trochu rozumu... Keby otázka stála, kto sa dal zaočkovať pandemickou vakcínou, zrejme by kladne odpovedalo hlboko pod 200 respondentov.

       Nuž, musí byť na tej pro-vakcinačnej propagande niečo poriadne zhnité, keď ju už "nežerú" ani lekári.

 

"Ďalšie bolo, že teda očkovanie proti prasacej chrípke predstavuje vážne riziko pre vaše zdravie, kde nám pani doktorka mikropaleontologička vykonala prieskum o vedľajších účinkoch. Neviem ako sa robí prieskum, ja by som urobila nejaké štúdie skôr, ale prieskum je hodný paleontologičky."

       Doc. Krištúfková nepochybne veľmi dobre vie, že náklady na prieskum sú rádovo nižšie než náklady na klinické štúdie, takže ak odporúča súkromnej osobe, ktorá nie je vlastníkom výnosného podniku a ani nezdedila miliardy, aby urobila "nejaké štúdie", tak to môžeme smelo označiť za podlý osobný útok, čiže logický prešľap v argumentácii.

 

"Prieskum vedľajších účinkov prísad vo vakcínach a napísala, že skvalén prispel k prívalu reakcií, zvaných syndróm vojny v zálive. Aj my sme... som konkrétne bola atakovaná novinármi, že teda o syndróme vojny v zálive. Priznám sa, vôbec som nevedela o čom to je, naštudovala som si to hneď teda v literatúre. Syndróm Perzského zálivu sa vlastne prejavuje takou únavou, depresiami, výpadkami pamäti, nedostatkom sústredenia, nočného potenia, celkovou slabosťou a prejavil sa u vojakov z prvej vojny s Irakom - v "Púštnej búrke" - z roku 1991. Títo vojaci boli, okrem iného aj očkovaní proti mnohým chorobám, a keďže sa pátralo, že čo mohlo vlastne spôsobiť tento syndróm, našli sa u nich protilátky proti skvalénu. Čo je skvalén? Skvalén je úplne prírodná látka, je súčasťou buniek ľudí, rastlín aj zvierat. Syntetizuje sa v pečeni a cirkuluje v krvi. Je súčasťou - okrem teda adjuvans - aj kozmetických výrobkov, potravín, potravinových doplnkov aj liekov. Čo je dôležité, že emulzia skvalénu s povrchovo aktívnou látkou zvyšuje imunitnú odpoveď. Čiže skvalén je súčasťou adjuvantných prostriedkov, ktoré zvyšujú vlastne imunitnú odpoved. Samotný skvalén nie je adjuvant. Ako sa zistilo, ten syndróm Perzského zálivu má viac príčin. Súvislosť s očkovaním sa vylúčila. Tí vojaci boli vystavení aj splodinám z horiacich naftových vrtov, smogu z motorovej vojenskej techniky, toxickým náterom, dokonca pesticídom, uránu z plášťov delostreleckých granátov a aj tam boli použité nervové plyny sarín a yperit. To znamená, že tých rizikových faktorov, ktoré to mohli spôsobiť, bolo naozaj veľa."

       Zaujímavé však je, že na syndróm vojny v zálive sa sťažujú prakticky výlučne vojaci z USA, ktorí boli očkovaní do zblbnutia, a nie vojaci z ďalších 33 krajín proti-irackej koalície, ktorí boli rovnako vystavení všetkým menovaným neblahým vplyvom, len očkovaní nepodstúpili toľko ako ich americkí spolubojovníci. Viac o výskume syndrómu vojny v zálive a o vedeckých prešľapoch, vďaka ktorým "sa súvislosť s očkovaním vylúčila", sa dočítate v článku "Ako sa robí moderná lekárska veda".

 

"Čo treba povedať, pandemické vakcíny, ktoré sa používali u nás, neobsahovali skvalén. [...] Češi mali takúto skvalénovú vakcínu, ale nebola vyvinutá ani nebol to nejaký pokus robený na ľuďoch, pretože veľmi podobnú vakcínu s názvom Fluad, ktorá sa vo svete používala od roku 1997 a ktorá obsahovala 10 mg skvalénu a do vypuknutia pandémie ňou bolo zaočkovaných 22 miliónov osôb... Keby sa len u niektorého objavil nejaký syndróm Perszkého zálivu, určite by to bolo zdokumentované."

       Doc. Krištúfková zrejme - v rozpore s realitou - verí (alebo predstiera, že verí), že všetci lekári všetky nežiaduce účinky poctivo hlásia. Pritom faktom je, že na Slovensku sa (podľa oficiálnych údajov z Farmakologického ústavu LF UK) hlási menej než 1% nežiaducich účinkov medikamentov. Vo svete to možno je o niečo lepšie (ako kde), každopádne to však nikde nie je viac než 10%. Chcelo by to pozrieť sa na úroveň hlásenia nežiaducich účinkov v tých krajinách, kde sa vakcína Fluad používala.

       Na druhú stranu si doc. Krištúfková aj sama odpovedala: negatívnych vplyvov na zdravie bolo vo vojne v Perzskom zálive oveľa viac, než len očkovanie, takže človek, nalomený skvalénovým adjuvantom, trpel viac a okatejšie, keď zároveň inhaloval nebezpečné splodiny a bol vystavený pomerne silnej rádioaktivite. A opäť sa pýtam: prečo sa na syndróm vojny v Perzskom zálive sťažujú prakticky výlučne vojaci USA a nie ostatných 33 zúčastnených krajín (vrátane vtedy ešte Československa)? V čom sa tak výrazne odlišovali vojaci z USA od vojakov z iných krajín?

 

"Potom ďalej bolo veľký boom - vakcíne podľahlo vo Švédsku viac ľudí než prasacej chrípke. Švédi boli jednou z prvých krajín, kde sa začalo očkovať hromadne proti pandemickej chrípke. Ako sa neskôr zistilo, áno, zomreli štyria alebo päť osôb. Boli očkované preto, že trpeli na veľmi vážne ochorenia a týmto ochoreniam aj podľahli. Boli to osoby vo veku viac ako 80 rokov a očkovanie už nezabránilo zhoršeniu ich základného ochorenia, ale ani im neublížilo."

       Doc. Krištúfková na jednej strane tvrdí, že to boli osoby vo veku vyše 80 rokov, na druhej strane ale v článku zo stránky Primar.sk, ktorý vo svojej prezentácii doc. Krištúfková ukazuje, sú tri údaje o veku: 74-ročná žena, 90-ročná žena a 50-ročný muž, čiže dvaja z troch boli pod 80 rokov.

       To, že je doc. Krištúfková klamárkou, musí už byť každému jasné z dvoch vyššie odkazovaných mojich komentárov. Ale že klame tak neskutočne primitívne a extrémne ľahko odhaliteľne, tak to je na môj vkus naozaj hlboko pod úrovňou docentského titulu. Keď jej lekári a budúci lekári, ktorým prednáša, zožerú takéto očividné bezočivé klamstvo, tak jej asi zožerú úplne čokoľvek. Potom ozaj niet divu, že drvivá väčšina lekárov má na očkovanie taký zbožný pohľad, aký má, keď aj takéto úplne priehľadné lži bezhlavo verí osobám, ako je doc. Krištúfková, ktorá za ne od týchto lekárov nakoniec ešte zožne veľký potlesk.

 

"Svetová zdravotnícka organizácia veľmi starostlivo sledovala nežiaduce účinky všetkých vakcín, ktoré sa použili v pandémii, a do napr. 19.XI.2009 bolo v 16 štátoch sveta, to bolo v čase ešte keď u nás sme nemali vôbec očkovaciu látku, zaočkovaných 65 miliónov osôb, a dala vyhlásenie, že pandemické vakcíny sú rovnako bezpečné ako sezónne, ktoré sa používajú už viac ako 60 rokov."

       Alebo rovnako nebezpečné. Predsa však na "starostlivom sledovaní" WHO niečo nesedí, lebo sezónne vakcíny s obsahom pandemického vírusu spôsobovali v Austrálii i USA nebývale veľký počet kŕčov a iných nežiaducich účinkov. V Škandinávii zase mali problémy s narkolepsiou, chorobnou spavosťou, ktorá sa objavila u osôb, očkovaných pandemickou vakcínou, v oveľa vyššej miere než u neočkovanej populácie. Naozaj sú pandemické vakcíny rovnako bezpečné? Alebo WHO niečo prehliadla?

       Mimochodom, to, že sa niečo používa vyše 60 rokov, nie je dôkazom bezpečnosti. Púšťanie žilou "fungovalo" 2000 rokov a dnes už nikoho nenapadne masovo prevádzkovať takúto šialene nebezpečnú procedúru (s výnimkou extrémne zriedkavých prípadov, kedy to môže mať opodstatnenie). Ďalších príkladov by sa dalo nájsť neúrekom, ale to už presahuje tento článok.

 

"My sme často atakovaní, že sme agentami firiem. Ja keby som chcela byť agentom firiem, tak som onkológ. Už len samotné antibiotikum stojí rádovo oveľa viac ako vakcína, ktorá je tohto roku na trhu."

       Nuž, antibiotikum s chrípkou nemá nič do činenia, keďže chrípka nie je bakteriálnym, ale vírusovým ochorením. A na vírusové ochorenia nie sú antibiotiká nič platné. To by snáď doc. Krištúfková mohla vedieť. No a poukaz na onkológov je ozaj vtipný. Je pravda, že za chemoterapiu sa vydávajú (v prepočte na hlavu) oveľa vyššie čiastky než za vakcíny. Lenže vakcíny (z hľadiska výrobcu) treba považovať aj za investíciu do budúcnosti. S ohľadom na nežiaduce účinky očkovania, napr. detskú cukrovku, je pre takú firmu ako napr. GlaxoSmithKline (GSK; dodávateľ drvivej väčšiny vakcín pre povinné očkovanie na Slovensku), ktorá vyrába aj vakcíny, aj lieky na cukrovku, nepochybne veľmi výhodné dať "štartovný balík" (vakcínu) lacnejšie a neskôr inkasovať vo veľkom za lieky na chronické ochorenie vyvolané vakcínou.

       Na druhú stranu, biznis s chrípkovými vakcínami je v rámci očkovacieho biznisu špecifický v tom, že sa očkovanie opakuje každý rok a že počty očkovacích látok sa pohybujú vo veľkých číslach (celosvetovo stámilióny ročne). To je objem, pri ktorom sa dá so slušným ziskom ponúknuť aj na pohľad nie veľmi vysoká cena.

       Ekonomické výpočty doc. Krištúfkovej však postrádajú jeden podstatný faktor, a tým sú náklady na liečbu nežiaducich účinkov očkovania proti chrípke. A tie sa môžu niekedy vyšplhať až do "onkologických výšin", ako sme sa presvedčili 14.IX.2011 v treťom príbehu v relácii Modré z neba na TV Markíza (od 01:00:25), v ktorom sa jeden muž, manžel a otec dvoch detí, spamätával z očkovania proti chrípke vyše 3/4 roka.

 

"Vakcíny proti chrípke, ktoré sú na trhu tento rok, sú v rozpätí od 7 do 11 €, takže povedzte mi, koľkí z nás nechajú v lekárňach za vitamíny a rôzne výživové doplnky... za 7 € ani v lekárni poriadne nič nekúpite."

       Očkovanie namiesto vitamínov? Zaujímavá myšlienka. Faktom však je, že vitamíny sú od toho vitamínmi, že sú pre nás životne dôležité a neprežili by sme bez nich. A ak aj prežili, tak veľmi veľmi chorí. To ale rozhodne nemožno povedať o očkovaní proti chrípke, ktoré podľa štúdií, financovaných spravidla samotnými výrobcami vakcín, môže byť trochu užitočné pre nanajvýš 1,5% očkovaných osôb.

       Na záver si doc. Krištúfková neodpustila poznámku na adresu mojej odbornosti. Opäť vytiahla nekorektne citovanú vetu z mojej reportáže z XVI. vakcinačného dňa SR (spred roka) a komentovala to slovami:

"K odbornosti ľudí, ktorí sa častokrát aj v našich médiách prezentujú ako odborníci na očkovanie, si dovolím dať aj tento slajd, kde sme sa dozvedeli v exkluzívnej reportáži z minuloročného vakcinačného dňa takúto zaujímavú informáciu. [...] Ja si myslím, že toto netreba komentovať, to hovorí o tom, ako je pán inžinier zorientovaný v problematike."

       Zopakujem teda to, čo som už k tomu napísal v minulosti:

 

---

       Doc. Krištúfková cituje jedno moje vyjadrenie z článku
https://www.slobodavockovani.sk/news/exkluzivna-reportaz-z-xvi-vakcinacneho-dna-sr-1/

Exkluzívna reportáž z XVI. Vakcinačného dňa SR

„Pozoruhodná je súbežná účasť MSD a Sanofi, keďže tieto dve firmy majú očividne veľa spoločného. Napr. jedna má na Slovensku registrovanú vakcínu Silgard a druhá Gardasil, hoci ide o presne tú istú vakcínu proti HPV.“

Ing. Marián Fillo, www.slobodavockovani.sk

       Pritom:

1. jej citácia je falošná a tým pádom samotná citácia je manipuláciou. Totiž tam, kde dala doc. Krištúfková bodku, nie je bodka, ale veta pokračuje ďalej vysvetlením, ako si možno overiť, že Gardasil a Silgard je jedno a to isté:

   "... čo ľahko zistíte napr. porovnaním informácií o výrobku kliknutím na vyššie uvedené názvy. Sú to totožné popisy, len je vymenený názov."

2. skutočným porovnaním týchto dvoch príbalových letákov (PIL) a súhrnov charakteristických vlastností lieku (SPC) zistíte, že neklamem, ale ide o úplne totožné texty, vymenené sú len názvy - Gardasil za Silgard resp. Silgard za Gardasil:
   • príbalové letáky: Silgard vs. Gardasil
   • súhrny charakteristických vlastností lieku: Silgard vs. Gardasil
3. letmým pohľadom do Wikipédie na heslo "Gardasil" zistíte:
   

   "Gardasil (Merck & Co.), also known as Gardisil or Silgard, is a vaccine approved June 8, 2006 by the U.S. Food and Drug Administration (FDA) for use in the prevention of certain types of human papillomavirus (HPV), specifically HPV types 16, 18, 6, and 11."

   Pozn.aut.: "also known as" = "známy aj pod menom"

---

       Tak som sa doc. Krištúfkovej opýtal, či si myslí, že Gardasil a Silgard sú dve odlišné vakcíny. Odpovedala:

"Áno, ale vôbec nemajú nič spoločné ani s MSD ani so Sanofi a ani nie sú u nás registrované obidve. Gardasil je registrovaný v USA a Silgard je registrovaný ..."

       To, že Sanofi Pasteur má u nás registrovaný Gardasil a MSD (Merck, Sharp & Dohme) zase Silgard, čiže majú s týmito vakcínami veľa spoločného, si ľahko overíte kliknutím na vyššie odkazované príbalové letáky. Čiže zase ide zo strany doc. Krištúfkovej o očividné klamstvo, pretože keby tú citovanú vetu dočítala do konca (a ja verím, že to urobila), tak by si dvomi klikmi mohla overiť, že moje tvrdenie je naozaj 100% pravdivé. O nevedomosti doc. Krištúfkovej teda v tomto prípade nemôže byť reč, takže to uzatváram ako jej ďalšie vedomé klamstvo.

       Na túto vetu som jej odpovedal, že jej ukážem na stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), že je aj Gardasil registrovaný na Slovensku, nielen Silgard. To som aj urobil, čim som dokázal, že klamala. Doc. Krištúfková to komentovala slovami, že Gardasil "ale nie je kategorizovaný" (tzn. nie sú stanovené doplatky pacienta ani plná úhrada poisťovňou). Panenko skákavá! Načo by boli kategorizované dve totožné vakcíny predávané pod dvomi rôznymi menami? Aký by toto malo zmysel???

       Ohradil som sa teda, že o kategorizácii v citovanej mojej vete nebola vôbec reč. Na to mi doc. Krištúfková povedala, že:

"Ale odborná verejnosť tomu rozumie."

       Nuž, keby bola odborná verejnosť naozaj odborná, tak by porozumela, že doc. Krištúfková Boha-pusto klame. Niekto sa tiež ozval, že:

"Ale internet nie je dôveryhodným zdrojom informácií."

       Odpovedal som otázkou, či teda ani stránka ŠÚKL nie je dôveryhodným zdrojom informácií. Na to už zostalo ticho.

       Následne som ešte po skončení celého podujatia oslovil doc. Krištúfkovú a tá medzitým zmenila rétoriku a potvrdila, že Gardasil a Silgard je skutočne jedno a to isté (žeby si to medzitým overila?). Nepriamo priznala, že vlastne na mojom tvrdení, ktoré ona citovala, je úplne všetko do poslednej bodky pravda, čiže bol som to ja, kto bol zorientovaný v problematike Silgardu/Gardasilu dobre a bola to ona, kto bol zorientovaný zle. To, pravda, otvorene nepriznala, ale je to očividne tak. Stále hľadala nejakú výhovorku, pričom novým tvrdením poprela svoje predchádzajúce tvrdenie.

       Tak som sa jej spýtal, že prečo teda vôbec ukazovala ten citát, a nakoniec z nej vypadlo, že "to nie je relevantná informácia". Teda niečo v zmysle, že nič svetoborné tá citovaná veta neprináša. Nuž ale aj na stránke Slovenskej epidemiologogickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS), ktorej je doc. Krištúfková predsedníčkou, je množstvo nerelevantných informácií (prinajmenšom z môjho hľadiska úplne zbytočných), napr.:

"SEA po transformácii za riadneho člena SLS vykoná všetky kroky potrebné k jej zániku."

       V skutočnosti samozrejme nešlo o to, že by na www.slobodaVockovani.sk boli nejaké nerelevantné informácie. V skutočnosti ide o to, že doc. Krištúfková podlo klame, ohovára ma bez akéhokoľvek opodstatnenia, pričom ma nekorektne cituje (viď vyššie), a keď jej priamo dokážem že sú to z jej strany všetko samé lži, tak neprizná chybu ani za svet, nie, nikdy, a už vôbec nie "antivakcinačnému aktivistovi".

 

       Takže, milí čitatelia, obzvlášť milí lekári a epidemiológovia, je naozaj len na vás, či budete ľuďom, ako je doc. Krištúfková (a viacerí jej pro-očkovací kolegovia), veriť. Každopádne však stojí za zamyslenie, či je namieste veriť niekomu, kto počas 15 minút hovoreného prejavu niekoľkokrát preukázateľne a priehľadne klame.

 

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

 

---

Napísanie a korektúra tohto komentára zabrali autorovi približne 7 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.