Reportáž z XVII. vakcinačného dňa SR v Žiline 8.X.2011 - 5. časť

Ing. Marián Fillo

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

       V záverečnom diele reportáže z XVII. vakcinačného dňa SR sa pozrieme na ani nie hodinovú diskusiu, ktorou vakcinačný deň (presnejšie: vakcinačné 2 hodiny a 15 minút) skončil.

       Hosťami diskusie boli:

• prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH - RÚVZ Martin
• MUDr. Mária Avdičová, PhD - RÚVZ Banská Bystrica
• MUDr. Danica Maslenová, MPH - RÚVZ Liptovský Mikuláš
• doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH - RÚVZ Trenčín
• doc. MUDr. Ivan Solovič, PhD. - odborník WHO pre tuberkulózu, Vyšné Hágy
• MUDr. Peter Lipták - všeobecný lekár pre dospelých, Bratislava
• MUDr. Marta Špániková - všeobecná lekárka pre deti a dorast, Bratislava
• doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. - predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, Bratislava
   

       Dr. Maslenová na úvod zaplakala nad tým, že všeobecní lekári pre dospelých "zabúdajú" na očkovanie.

       Podľa Dr. Špánikovej:

"je neprípustné, aby si lekár vyberal očkovaciu látku [proti pneumokokom] a neinformoval o obidvoch možnostiach pacienta".

       To je mimoriadne vtipné s ohľadom na vek, pre ktorý je určené povinné očkovanie proti pneumokokom - 3., 5. a 11. mesiac života. Veľmi rád by som videl, ako také informovanie dojčaťa o očkovaní proti pneumokokom v podaní Dr. Špánikovej prebieha. :-)))

       O Synflorixe a Prevenare 13 sa Dr. Špániková vyjadrila:

"Očkovacie látky obidve sú kvalitné očkovacie látky, s ktorými očkujem dlho. Nemajú žiadne vedľajšie účinky."

       Dr. Špániková má asi veľmi podivný pojem času, keďže Prevenar 13 sa u nás používa od 1.VII.2010 a Synflorix od 1.I.2011, čo mne osobne rozhodne nepripadá byť dlho - prinajmenšom nie dosť dlho na to, aby som mohol s čistým svedomím skonštatovať, že tie očkovacie látky nemajú "žiadne vedľajšie účinky".

       Navyše očkovacia látka bez "vedľajších účinkov" nejestvuje. To musí byť každému zjavné už pri letmom prečítaní príbalového letáku vakcíny, čo očividne Dr. Špániková neurobila. Z jej vyjadrenia je zároveň jasné, že notoricky porušuje § 6 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého má informovať pacienta (resp. zákonného zástupcu) o "účele, povahe, následkoch a RIZIKÁCH poskytnutia zdravotnej starostlivosti". Poďme sa teda pozrieť, o čom by prinajmenšom mala Dr. Špániková (a každý detský lekár) pred očkovaním proti pneumokokom rodičov informovať.

       Nežiaduce účinky očkovacej látky Synflorix (výrobca: GlaxoSmithKline):

"Frekvencie sú hlásené ako Veľmi časté: (≥ 1/10), Časté: (≥ 1/100 až < 1/10), Menej časté: (≥ 1/1 000 až < 1/100), Zriedkavé: (≥ 1/10 000 až < 1/1 000).

Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: alergické reakcie (ako sú alergická dermatitída, atopická dermatitída, ekzém)

Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi časté: nechutenstvo

Psychické poruchy
Veľmi časté: podráždenosť
Menej časté: nezvyčajný plač

Poruchy nervového systému
Veľmi časté: ospalosť
Zriedkavé: horúčkové kŕče a kŕče bez horúčky

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: apnoe u veľmi predčasne narodených detí (do a vrátane 28. týždňa gravidity) (pozri časť 4.4)

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Menej časté: hnačka, dávenie

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé: vyrážka, urtikária

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Veľmi časté: bolesť, začervenanie, opuch v mieste vpichu, horúčka ≥ 38 °C meraná rektálne (vek < 2 roky)
Časté: indurácia v mieste vpichu, horúčka > 39 °C meraná rektálne (vek< 2 roky), horúčka ≥ 38 °C meraná rektálne (vek 2 až 5 rokov)
Menej časté: hematóm, krvácanie a uzlík v mieste vpichu, horúčka > 40 °C meraná rektálne* (vek< 2 roky), horúčka > 39°C (vek 2 až 5 rokov)"

       Pozoruhodné je, že výrobca priznáva atopickú dermatitídu a ekzém ako následok očkovania. Na Slovensku sa totiž mnoho lekárov sväto-sväte zaprisaháva, že ekzémy, ktoré sa po očkovaní so železnou pravidelnosťou u mnohých detí objavujú, s očkovaním "zaručene" nesúvisia. Rodičov predčasne narodených detí asi nenechá na pokoji ani apnoe (zástava dychu), pri ktorej hrozí úmrtie dieťaťa. Kŕče asi tiež urobia mnohým rodičom vrásky na čele. O nechutenstve po očkovaní a následnom probléme s dojčením a potom aj tvorbou mlieka u matky by nejedna poradkyňa dojčenia vedela dlho rozprávať...

       Ako je na tom Prevenar 13 (výrobca: Pfizer)?

"Poruchy imunitného systému:
Zriedkavé: Hypersenzitívna reakcia zahŕňajúca edém tváre, dyspnoe, bronchospazmus

Poruchy nervového systému:
Zriedkavé: Kŕče (vrátane febrilných kŕčov), hypotonická epizóda so zníženou reaktibilitou

Poruchy gastrointestinálneho traktu:
Veľmi časté: Znížená chuť do jedla
Menej časté: Vracanie; hnačky

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Zriedkavé: Vyrážky; žihľavka alebo žihľavke podobné vyrážky

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:
Veľmi časté: Pyrexia; podráždenosť, erytém v mieste vpichu, zdurenie/opuch alebo bolesť/zvýšená citlivosť; ospanlivosť; nekvalitný spánok; erytém v mieste vpichu alebo zdurenie/opuch 2,5 cm–7,0 cm (po aplikácii posilňovacej dávky a u starších detí [vo veku 2 až 5 rokov])
Časté: Pyrexia > 39 °C; zhoršenie pohyblivosti v mieste podania injekcie (spôsobené bolesťou); erytém v mieste vpichu alebo zdurenie/opuch 2,5 cm–7,0 cm (po dojčenskej schéme)
Menej časté: Erytém v mieste vpichu alebo zdurenie/opuch >7,0 cm; plač

[...]

Poruchy krvi a lymfatického systému:
Veľmi zriedkavé: Lymfadenopatia (lokalizovaná do oblasti miesta vpichu)

Poruchy imunitného systému:
Zriedkavé: Anafylaktická/anafylaktoidná reakcia vrátane šoku; angioedém

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Veľmi zriedkavé: Multiformý erytém

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:
Zriedkavé: Žihľavka v mieste vpichu; dermatitída v mieste vpichu; svrbenie v mieste vpichu; začervenanie

Dodatočné informácie u osobitných populácií:
Apnoe u veľmi nedonosených dojčiat (narodené v ≤ 28. týždni tehotenstva)"

       Lymfadenopatia (zápal lymfatických uzlín), dyspnoe (dýchavičnosť, ktorá je okrem iného aj príznakom astmy) či anafylaktický šok (život ohrozujúca alergická reakcia) sú pre Dr. Špánikovú "žiadne vedľajšie účinky"? Ehmmm... Robí detskú lekárku, či pracovníčku vo vyhladzovacom tábore á la Oświęcim?

"Nie je dôvod v ambulancii preferovať žiadnu z nich. Je dôvod rodičov informovať a tí si potom vyberú očkovaciu látku. Neinformovanie rodičov o očkovaní, o možnostiach očkovania je voda na mlyn ... odpieračov očkovania a proste nerobme to. Nerobme to. Každá chyba, ktorú spravíme v očkovaní, je voda na ich mlyn."

       No nieže voda na mlyn "odpieračov očkovania", ale neinformovanie o očkovaní a tiež o možnostiach voľby je porušením § 6 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. To mala Dr. Špániková prítomným lekárom povedať, čo tam po hŕstke "odpieračov očkovania" (aj keď tá hŕstka utešene rastie), ale ide tu hlavne o všadeprítomné sústavné porušovanie platných zákonov zo strany mnohých lekárov.

       Niekto z prítomných navrhol vypracovať jednotný formulár na odmietanie povinného očkovania, čo Dr. Špániková zamietla slovami:

"Faktom je, že tých ľudí, ktorí odmietajú očkovanie svojich detí, nie je tak veľa."

       Heheheh, no vzhľadom k tomu, akú má Dr. Špániková povesť, by som sa vôbec nedivil, keby skoro všetci "odpierači očkovania", ktorých má v registri, najprv zmenili lekárku za nejakú inú a až potom si dovolili odmietnuť nejaké "povinné" očkovanie. Potom to opticky vyzerá, že Dr. Špániková ich zas tak veľa nemá, avšak to len na úkor iných detských lekárok v Bratislave. :-)

       V skutočnosti tých odmietnutí povinného očkovania sú len v Bratislave rádovo stovky ročne, takže pri počte niekoľko desiatok detských lekárov v Bratislave to nie je zas tak malý počet v priemere na jedného detského lekára.

"Faktom je, že všetci s nimi pracujeme individuálne. Nikto ich neodpíše hneď pri ich prvom názore, že očkovať sa nebude. Všetci viete, že s nimi diskutujeme, že sa s nimi rozprávame. Takýto formulár by vlastne len ukázal, že táto problematika odmietania očkovania je niečo, čo by malo byť bežné, normálne a na čo by nám stačil len nejaký papier."

       Faktom tiež je, že odmietanie a posúvanie povinného očkovania je čoraz bežnejšie, v tom zmysle aj čoraz normálnejšie a lekári sú touto novou situáciou neraz zaskočení, pričom netušia, aké náležitosti by malo odmietnutie očkovania obsahovať. O tom im ani platné právne normy veľa nepovedia, lebo to prakticky nijak neriešia.

       Faktom je aj to, že niektorí lekári naozaj nediskutujú a rovno povedia rodičom, nech si nájdu iného detského lekára. To v tom lepšom prípade. V tom horšom prípade ešte vynadajú mamičke, že je hlúpa, nezodpovedná a že ľutujú jej chúďatko dieťatko, že má takú "krkavčiu mať". Aj také sú, žiaľ, skúsenosti niektorých rodičov po odmietnutí očkovania u detského lekára.

"Nám na to ten papier nestačí, my s tými rodičmi musíme pracovať. Tu by som len znovu upozornila, že to dieťa na ktorúkoľvek z tých chorôb môže ochorieť. V tej chvíli tí rodičia, ktorí odopreli očkovanie, budú pozerať na to, aby ich dieťa nebolo poškodené, aby ich dieťa vyžilo. A budú bojovať proti vám a určite použijú aj zbraň, že mali ste ich presvedčiť o očkovaní."

       Tento čisto hypotetický prípad (v skutočnosti žiadny taký u nás nenastal, o čom si môžeme byť istí, pretože keby áno, tak by to už dávno bolo vo všetkých významnejších médiách poriadne rozpitvané) len ilustruje právny analfabetizmus Dr. Špánikovej.

       Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. má predsa lekár informovať aj o rizikách odmietnutia zdravotnej starostlivosti, pričom informovaný súhlas či nesúhlas má byť preukázateľný. V prípade, že by lekári naozaj postupovali podľa tohto zákona (je to síce ich povinnosť, ale takmer nikto to nerobí), tak by tento hypotetický prípad ani teoreticky nemohol vzniknúť. Lekár by totiž informoval rodičov, tí by potom svojím podpisom potvrdili, že boli o tom informovaní a buď by súhlasili alebo nesúhlasili - vďaka či napriek daným informáciám.

       Ak by teda lekári dodržiavali platné zákony, takýto úplne fantazmagorický prípad by nemohol vôbec nastať. Lekár tu je od informovania, nie od presviedčania pacientov. Keďže povinnosťou lekára nie je presviedčať, ale len informovať, nemôže ani nikto lekárovi vyčítať, že ho lekár nepresviedčal.

"Okrem toho máme veľkú rozvodovosť, máme to, že jeden rodič chce to, druhý to, preto konkrétne pracovať s každým odmietačom očkovania a určite nechať podpísať to, že odmietajú očkovanie, od obidvoch rodičov."

       Na to však v skutočnosti nejestvuje absolútne nijaký právny predpis, ktorý by požadoval pri odmietaní povinného očkovania podpisy obidvoch rodičov, takže lekár nemá vôbec žiadne právo ich vymáhať. V skutočnosti ani jeden podpis nemôže vymáhať. To by mohlo byť mysliteľné jedine v prípade ozaj dôkladného splnenia paragrafu o informovanom (ne)súhlase zo strany lekára, čo však u drvivej väčšiny detských lekárov v súvislosti s povinným očkovaním naozaj nehrozí. Ale i v takom prípade môže lekár požadovať len jeden podpis, určite nie podpisy oboch rodičov.

       Následne sa z hľadiska zdvihla istá pani Nagyová, ktorá povedala:

"Kedy sa vlastne vyžaduje písomný informovaný súhlas? Určite nie, keď sa odmieta očkovanie. Takže vy ste určitým spôsobom chránení aj tou legislatívou."

       Nuž keď je pani Nagyová taká zbehlá v legislatíve, tak by mohla citovať nejaký platný paragraf, ktorý vyníma povinné očkovanie spod povinnosti lekára vyžiadať si informovaný súhlas so zdravotnou starostlivosťou. Odhliadnuc od toho, je to v príkrom rozpore s tvrdením právničky Mgr. Marianny Škulovej z RÚVZ Bratislava.´

       Následne Dr. Maslenová odpovedala na otázku o očkovaní predčasne narodených detí. Deti s pôrodnou váhou 1,5 kg a viac podľa nej môžu byť očkované tak ako donosené deti. Netreba asi veľmi rozpitvávať, že takéto tvrdenie nemá so zdravým rozumom veľa spoločného. Už len čisto logicky - tie nedonosené deti nemajú tak vyvinuté rôzne orgány, nervovú sústavu či imunitný systém, ako donosené deti, a teda nie sú schopné zvládnuť rovnakú záťaž. Dôkazom toho je aj fakt, že očkovaním spôsobená úmrtnosť dojčiat je oveľa vyššia u predčasne narodených detí.

       Pritom pomer predčasne narodených detí a detí donosených alarmujúco stúpa (medziročne 11% nárast predčasných pôrodov v roku 2010 oproti 2009), takže očkovanie predčasne narodených detí bude čoskoro jedným z hlavných problémov dňa. Dodržiavanie smernice Dr. Maslenovej by sa rovnalo katastrofe s desiatkami zbytočných úmrtí a vážnych zdravotných komplikácií ročne. Dúfam, že aspoň rodičia týchto detí budú mať dosť rozumu a v záujme svojho dieťaťa nepodľahnú tlaku vakcinačnej lobby.

       Doc. Solovič potom vysvetlil, že kalmetizačné strediská boli zrušené ako nepotrebné po zrušení preočkovania detí proti tuberkulóze v 11. roku života a že deti do 6 týždňov od narodenia sa očkujú na novorodeneckom oddelení, staršie potom na jednom z 5 či 6 pracovísk v nie všetkých krajských mestách.

       Dr. Avdičová by rada rozšírila očkovanie proti nákazlivej žltačke typu A, ale vraj to musí ešte prejsť kategorizačnou komisiou. Pripomeňme, že všetky u nás dostupné vakcíny proti nákazlivej žltačke typu A (či už samostatné, alebo kombinované) sú vyrábané pomocou bunkových tkanív pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek.

       Doc. Štefkovičová spomínala, že v Rakúsku je vraj očkovanie proti rotavírusom povinné, čo by samotných Rakúšanov asi veľmi prekvapilo, lebo to by potom bolo jediné skutočne povinné očkovanie v ich krajine. Samozrejme to tak nie je a očkovanie proti rotavírusom môže byť v Rakúsku nanajvýš odporúčané, keďže Rakúsko nijaké povinné očkovanie nemá. I keď je pravdou, že v niektorých prípadoch majú rakúske deti, neočkované proti kliešťovej encefalitíde, zakázané školské výlety a pod. Nejde však o povinné očkovanie, ktorého nepodstúpenie by bolo pokutované či nejak inak sankcionované.

       K ďalšej otázke okolo odmietania povinného očkovania sa Dr. Špániková vyjadrila:

"Chvála Pánu Bohu sa to ešte nikdy nestalo, pokiaľ viem, že by neočkované dieťa ochorelo na preventabilné ochorenie, a je to podľa mňa práve kvôli tomu, že statoční rodičia, ktorí tiež si uvedomujú riziko očkovania, nechajú svoje dieťa zaočkovať, a tí zbabelci, ktorí si vymýšľajú, prečo tie deti zaočkovať nemôžu, sú vlastne aj týmito detičkami, ktoré do toho rizika spolu s rodičmi išli, chránené."

       Aký to obrat v rétorike Dr. Špánikovej! Pred pár minútami ešte nemali ani Prevenar 13 ani Synlorix "žiadne vedľajšie účinky" a zrazu sú očkujúci rodičia "statoční", lebo idú "do toho rizika". Dať sa zaočkovať je teda zrejme hrdinský čin, lebo očkovanie predstavuje nie práve zanedbateľné riziko. S tým musím sčasti súhlasiť, ale otázkou je, či ide ozaj o hrdinstvo, alebo len o nevedomosť či dokonca ľahostajnosť voči svojim deťom.

       Na pováženie je tiež akási "zástupná statočnosť", pretože je to v prvom rade dieťa, ktoré (spravidla nevedomky) podstupuje riziko. "Statoční rodičia" sa totiž potom možno budú možno musieť do smrti starať o autistu či ochrnutého, alebo vystrojiť pohreb, ale v prvom rade je v stávke život ich dieťaťa, nie ich vlastný život.

"Lekár [...] môže povedať, že sa nebude vo svojej praxi starať o dieťa, ktorého rodičia s ním nespolupracujú, pretože keď odmietajú očkovanie, tak s ním nespolupracujú, a to za vlastne dvoch podmienok. Prvá je, že tí rodičia nemajú trvalé bydlisko [...] v tom území, ktoré je samosprávnym krajom lekárovi určené, a druhá možnosť je, keď lekár má veľa pacientov a je preťažený, môže z dôvodu preťaženia povedať, že viac pacientov do svojej starostlivosti nepreberá."

       To bolo potom upresnené, že odmietnuť možno len takého pacienta, ktorý nebýva v obvode stanovenom danému lekárovi. Dr. Krištúfková k tomu dodala:

"Viem, že lekári prijímajú opatrenia. Takéto dieťa vám môže doniesť do čakárne ochorenia, ktoré môžu ohroziť iné deti. To znamená, že častokrát sa stáva to, že potom si spravia tak, aby vo vyčlenených hodinách s týmto pacientom chodili, aby nechodili do čakárne s ostatnými deťmi."

       Odhliadnuc od toho, že to už silne pripomína apartheid, je to celé vlastne padnuté na hlavu, pretože s deťmi chodia do čakární aj rodičia, a tí už majú dávno takmer všetky detské očkovania po skončení účinnosti - až na niekoľkých, čo sa dali preočkovať proti tetanu a najnovšie niektorí aj proti záškrtu. U oboch týchto očkovaní však platí, že nebránia šíreniu nákazy, takže z hľadiska epidemiologických opatrení na zabránenie šíreniu choroboplodných zárodkov sú vlastne bezcenné.

       Doc. Krištúfková by si teda mala uvedomiť, že nie neočkované deti, ale očkovaní rodičia všetkých detí (aj očkovaných) sú hlavnými nositeľmi rôznych pliag do čakární - trebárs aj obávaného čierneho kašľa. No a ak ide o rodičov - notorických užívateľov antibiotík, tak to budú navyše baktérie veľmi dobre odolné antibiotickej liečbe, čo je o to pikantnejšie. Keby to teda títo lekári domysleli do konca, nemali by vôbec do čakárne púšťať rodičov.

       Potom sa Dr. Maslenová rozhovorila o ovčích kiahňach:

"Je zase na vás - pediatroch, aby ste ponúkli toto očkovanie rodičom, aby rodičia o tom vedeli, že aj toto veľmi časté ochorenie, kvôli čomu oni musia vynechávať z práce, musia s tým dieťaťom byť doma. To neni 7 dní do vylúpania poslednej eflorescencie. Viete dobre, ako dlho trvá varicella. Je to ochorenie, proti ktorému vakcíny si musia kúpiť, neni zatiaľ v povinnom očkovaní, ale voliteľné. Mali by rodičia vedieť, že takto môžu chrániť svoje deti."

       Nuž, faktom je, že rizikový priebeh ovčích kiahní má menej než 0,1% detí, ale až okolo 20% dospelých. Keďže ochranný účinok tohto očkovania je obmedzený (v priemere možno tak do 15 rokov), reálny výsledok tohto očkovania aplikovaného u detí (v prípade, že bude úspešné), je ten, že neochorejú v čase, keď je prekonanie choroby spravidla bezproblémové, ale v neskoršom čase, kedy je to už vysoko rizikové. Najhorší dopad to má vtedy, keď práve "vďaka" tomuto očkovaniu ochorie na ovčie kiahne tehotná žena, čo spôsobí vrodené vady u jej bábätka. Popri tom je prípadné plošné očkovanie proti ovčím kiahňam veľmi krátkozraké, lebo napr. v USA spôsobilo epidémiu pásového oparu. Mohli by sme sa už konečne raz poučiť aj z cudzích chýb, nielen z vlastných - a ani to sa, žiaľ, niekedy nedeje.

       Dr. Maslenová potom farbisto opísala útrapy spôsobené jej samej i jej kolegyni ovčími kiahňami v dospelosti. Je pre mňa nepochopiteľné, že aj napriek tomu presadzuje očkovanie detí proti ovčím kiahňam, ktoré práve k tomu vedie, že budú ovčie kiahne častejšie u dospelých a menej časté u detí, čiže vo výsledku presadzuje viac ťažkých priebehov ovčích kiahní.

       Pripomeňme ešte, že všetky u nás dostupné vakcíny proti ovčím kiahňam (či už samostatné, alebo kombinované) sú vyrábané pomocou bunkových tkanív pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek.

       Dr. Lipták nás poučil, že vraj Guillan-Barrého syndróm nie je spôsobovaný očkovaním proti chrípke, ale

"autoimunita je nabudená až sekundárne baktériami, ktoré nasadnú na sliznice obnažené po tom, ako po nich prejde chrípka. [...] Potom tam nasadnú hemofily, chlamýdie a vlastne antigény hemofilov a chlamýdií potom spôsobia autoimunitný proces, ktorý vedie ku Guillain-Barrého syndrómu."

       Podľa Dr. Liptáka je vraj medzi ľuďmi očkovanými proti chrípke podstatne menej Guillain-Barrého syndrómu. To som zvedavý, ako by Dr. Lipták túto prevratnú novinku vysvetlil cca 500 ľuďom, čo dostali z očkovania proti prasacej chrípke v roku 1976 Guillain-Barrého syndróm, a tiež pozostalým po 25 úmrtiach spôsobených týmto očkovaním. Samotná prasacia chrípka vtedy spôsobila jedno úmrtie a 13 hospitalizácií.

       Padla tiež otázka o neočkovaných deťoch v jasliach a škôlkach. Doc. Krištúfková na to:

"Bohužiaľ, naša legislatíva je taká, že môžu tieto deti ísť do týchto zariadení. Mnohé krajiny, pokiaľ viem, myslím v USA je povinnosť, aj v Nemecku napr. neočkované dieťa nemôže navštevovať predškolské zariadenia."

       To teda rozhodne nie je pravda. Závisí od podmienok, aké si to-ktoré predškolské zariadenie stanoví (ako v USA tak v Nemecku) a napr. súkromné waldorfské škôlky bežne prijímajú aj neočkované deti.

"Myslím, že je aj na nás, aby sme informovali rodičov očkovaných detí, že v kolektíve je neočkované dieťa, ktoré ich dieťa môže ohroziť."

       Zvláštna logika. Načo sú potom tie očkované deti vôbec očkované, keď ich môže neočkované dieťa ohroziť? Nie je predsa skôr to neočkované dieťa ohrozené očkovanými deťmi? Napr. u takého záškrtu, ak by sa vrátil na Slovensko, je to reálna hrozba, pretože očkovanie (ak sa zadarí) len bráni ochoreniu u zaočkovaného, ale nebráni množeniu a šíreniu baktérie Corynebacterium diphteriae. V takom prípade je neočkované dieťa ohrozené očkovaným, ktoré môže byť nositeľom tejto baktérie a predsa neochorieť na záškrt, vďaka čomu ani nikto nevie, že v sebe tú baktériu má.

       Keď sa na to tak pozriete sedliackym rozumom, tak celé toto tvrdenie doc. Krištúfkovej je úplne padnuté na hlavu. Ak totiž môžu neočkované deti ohroziť tie očkované, tak potom to znamená, že tie ohrozené očkované nie sú očkovaním chránené. Ak ale nie sú očkovaním chránené, tak potom môžu aj tieto očkovaním nechránené očkované deti ohroziť iné očkovaním nechránené očkované deti.

       Navyše preniesť trebárs baktériu čierneho kašľa je veľmi dobre možné aj v prípade, že nositeľ je úspešne zaočkovaný proti čiernemu kašľu (čo sa deje len v menej než 85% prípadoch), len tá baktéria sa mu ešte nedostala tak hlboko do tela, aby narazila na nejakú protilátku. Vtedy ju môže vydýchnuť či vykýchnuť, či dokonca preniesť ju na odeve alebo inom predmete. Baktéria čierneho kašľa Bordetella pertussis totiž dokáže prežiť niekoľko dní aj mimo tela hostiteľa.

"Ja som toho názoru skôr, že tieto neočkované deti by mali mať svoje zariadenia."

       Hotový apartheid! Nie na základe rasy, ale na základe očkovacieho statusu.

       Potom prof. Hudečková zapolemizovala o tom, že zdravotná spôsobilosť na pobyt v kolektíve vyžaduje aj očkovanie. Nuž, keby to bolo naozaj tak, tak by vôbec nebolo nutné v § 12 Zákona č. 355/2007 Z.z. o podpore, ochrane a rozvoji verejného zdravia uvádzať zvlášť, že potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti má obsahovať údaj o povinnom očkovaní. Tento výklad prof. Hudečkovej môžeme teda s istotou vylúčiť ako neplatný. Nájdu sa však lekári, čo to ozaj tak berú, a v takom prípade je možné buď sťažovať sa u nadriadeného (ak nejakého daný lekár má), alebo na príslušnom odbore samosprávneho kraja. Alternatívne si môžete nájsť iného detského lekára - takého, čo nemá problém vydať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti aj bez všetkých povinných očkovaní.

       Dr. Špániková sa posťažovala na "diery v našej legislatíve":

"Nám predsa nemusí byť prikázané, aby sme pacienta, ktorý odmietne očkovanie, nahlásili spolupracujúcemu pracovisku, ktorým RÚVZ v každom prípade je, pretože je to naše aj lekárske, ľudské a medicínske právo. Ja mám určitý medicínsky názor, ktorý hovorí o tom, že očkovanie chráni deti a je správne, a keď niekto pritom ešte nedodržiavajúc našu legislatívu, z môjho pohľadu ohrozujúc zdravé dieťa, ktoré môže zomrieť na preventabilné ochorenie, z môjho pohľadu ohrozujúc dieťa - nonrespondenta, ktoré bolo očkované a môže ochorieť na prenosné ochorenie, ktoré by neočkované dieťa prenášalo, z môjho pohľadu sú to tak závažné veci, že ja mám nieže povinnosť, ja mám právo sa o tento môj problém s niekým podeliť."

       Pacient však má právo na ochranu osobných informácií a dodržiavanie lekárskeho tajomstva. Medicínsky názor Dr. Špánikovej je úplne irelevantný, lebo tu nejde o jej názory, ale o platné právne predpisy. Legislatívu tu nedodržiava v prvom rade ona (viď vyššie), tak neviem, na základe čoho si dovoľuje takto drzo vyskakovať do neočkujúcich rodičov, z ktorých mnohí toho o očkovaní vedia oveľa viac než ona sama, čo v nejednom prípade možno dosiahnuť aj samotným dôkladným prečítaním si príbalového letáku vakcíny (viď vyššie).

       Ak by sme pristúpili na to, že očkovanie naozaj chráni zaočkovaných, tak z povahy veci vyplýva, že oveľa viac sú ohrození neočkovaní, než očkovaní, takže je úplne proti logike (ale to ma u Dr. Špánikovej už naozaj neprekvapuje) tvrdiť, že neočkovaní sú hrozbou pre očkovaných, keď v skutočnosti je to presne naopak - ak teda platí, že očkovanie chráni.

       Ak však Dr. Špániková prizná, že neočkovaní sú naozaj hrozbou pre očkovaných, tak to vlastne znamená, že očkovanie degraduje imunitu očkovaných detí a zdravé neočkované dieťa môže preniesť nejakú baktériu/vírus, s ktorou ono samo nemá vďaka silnej prirodzenej imunite žiadny problém, na očkované dieťa s očkovaním narušenou imunitou. V takom prípade dáva tvrdenie Dr. Špánikovej (a predtým aj doc. Krištúfkovej) zmysel - ale len za toho predpokladu, že očkovanie devastuje imunitu očkovaných osôb. Potom tieto obavy uznávam ako oprávnené.

       V ďalšom viacerí (ale najviac asi Dr. Lipták) zaplakali nad tým, že tento rok neprepláca Všeobecná zdravotná poisťovňa očkovanie proti chrípke všetkým, ale len rizikovým skupinám.

       Tým sa moja siahodlhá reportáž z XVII. vakcinačného dňa SR končí a teším(e) sa na ďalší ročník.

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

Napísanie tohto komentára trvalo autorovi približne 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.