Rozhovor Catheriny Frompovich s imunologičkou Dr. Taťjanou Obuchanyč — 2. časť
International Medical Council on Vaccination — 20.VI.2012 —
— Catherine Frompovich a Dr. Taťjana Obuchanyč
Pôvodný článok "An Interview With Research Immunologist Tetyana Obukhanych PhD, part 2"
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
Koníčkom Dr. Taťjany Obuchanyč je vzdelávanie seba samej i ostatných o imunite. Jedným zo spôsobov, akými to Taťjana robí, je vyučovanie v malých triedach v Menlo Parku v Kalifornii, aby pomohla rodičom činiť vlastné informované rozhodnutia o očkovaní (https://naturalimmunity.blogspot.com). Jej kurz pokrýva základy otázky očkovania a zahŕňa: kedy a či vôbec sa očkovaním predchádza chorobám — niečo, o čom sa často diskutuje; nebezpečenstvá očkovania, obzvlášť účinky hliníka — nervového jedu a adjuvantu v mnohých vakcínach, ktorý môže spôsobovať alergie; princípy a chyby návrhu vakcín; nedostatok vedeckých poznatkov o prirodzenej imunite (veľmi dôležitá téma pre autorku tohto rozhovoru); ktoré veci vo výžive znižujú náchylnosť na choroby a všeličo iné.
Rozhovor vedie Catherine J. Frompovich, ktorej otázky sú uvedené tučným písmom. Odpovede Dr. Taťjany Obuchanyč sú obyčajným písmom.
Sľúbila som, že sa budem venovať očkovaním spôsobeným poškodeniam zdravia. Poďme na to.
Možnosť, že očkovanie spôsobí poškodenie zdravia, je oprávnenou obavou, ktorú majú ľudia, keď sú postavení pred očkovanie. Databázy nežiaducich účinkov očkovania (ako je VAERS v USA a podobné databázy v iných krajinách) sú preplnené hláseniami komplikácií, ktoré nastali v tesnej časovej následnosti po očkovaní. Tieto nežiaduce účinky idú od početných a na pohľad malých účinkov, ako je zápal v mieste vpichu a horúčka, cez menej časté, ale ťažšie nežiaduce a nevratné choroby, ako sú napr. alergie alebo Guillain-Barrého syndróm, až k ešte zriedkavejším fatálnym prípadom (úmrtiam).
Ako sa predstavitelia verejného zdravotníctva vo všeobecnosti stavajú k obavám občanov z nežiaducich účinkov očkovania? Poukazujú na vedecké štúdie, ktoré tvrdia, že nenašli nijakú štatistickú súvislosť medzi určitým očkovaním a poškodením zdravia — napriek hláseniam, ktoré podnietili takéto štúdie.
Typická štatistická štúdia, ktorá má preskúmať spojitosť medzi určitou očkovacou látkou a určitým nežiaducim očkovaním môže odpovedať na otázku: môžeme nájsť spojitosť pri pohľade na obmedzenú a náhodne vybratú množinu ľudí spomedzi bežného obyvateľstva? Odpoveď možno celkom dobre predpovedať: žiadna štatisticky významná spojitosť týmto spôsobom nebola nájdená. To je však správna odpoveď na nesprávnu otázku.
Mali by sme miesto toho hľadať odpoveď na otázku: je možné nájsť takúto spojitosť v skupine ľudí, ktorí sú podobní (geneticky, výživou, metabolizmom, imunologicky atď.) osobe, ktorá utrpela daný nežiaduci účinok?
Takéto štúdie sú veľmi drahé, sotva ich bude financovať vláda či iné zdroje so zaujatými postojmi k očkovaniu, napriek obrovskému bohatstvu, nahromadenému predajom vakcín. Preto sa takéto štúdie jednoducho nevykonávajú.
Aké sú dopady na spoločnosť, keď sa spoliehame na zlý typ štúdií ohľadne bezpečnosti očkovania?
Dôsledky sú také, že dôležité činitele (napr. predispozície) očkovaním spôsobených poškodení zdravia nie sú odhalené načas, zraniteľná časť obyvateľstva je naďalej zbytočne poškodzovaná očkovaním, zatiaľčo odkazovanie na štúdie, ktoré tvrdia, že "chýbajú dôkazy", sú zneužívané na umlčanie odporcov.
Pri takomto stave výskumu očkovaním spôsobených poškodení zdravia budem zas a znovu opakovať: absencia dôkazov nie je dôkazom absencie.
Povedzme, že vláda na základe početnosti v minulosti hlásených prípadov tvrdí: pravdepodobnosť vzniku určitého syndrómu po očkovaní je 1 k miliónu.
Ak rozumiete štatistike, tak rozumiete, že máte vyššiu pravdepodobnosť zranenia pri autonehode alebo zásahu bleskom či výhry v lotérii.
Čo Vám však nepovedia, je, že ak rozumiete aj biológii a nielen štatistike, tak rozumiete, že na základe určitých predispozícií, ktoré môžete a nemusíte mať (a ktorých si dokonca vôbec nie ste vedomí kvôli chýbajúcemu výskumu, ktorý by ich odhalil), sú Vaše šance byť poškodený/á očkovaním buď blízke nule alebo blízke 100%.
V súčasnosti tápame v tme ohľadne toho, kto (ne)utrpí vážne poškodenie zdravia, spôsobené očkovaním, a ktorým očkovaním. Nemožno dať žiadne záruky. V zásade je očkovanie na vlastné riziko.
Môžete povedať niečo k tvrdeniam, že hliník, ktorý je v mnohých detských vakcínach, je jedovatý pre centrálnu nervovú sústavu a prestupuje krvno-mozgovou prekážkou (hemato-encefalickou bariérou)?
Odkážem Vás na prácu neurológa Dr. Chrisa Shawa a kol., ktorá potvrdzuje Vaše obavy z neurotoxických účinkov hliníka. Nie je to však predmetom môjho imunologického vzdelania.
Musím pripustiť, že imunológia je veľmi rozškatuľkovaná veda. Ja osobne patrím k tomu, čo nazývame "základnou" imunológiou. Základná imunológia "dodáva" teóriu o tom, ako imunitný systém pracuje, keď sa potýka s vpichnutými cudzími antigénmi, založenú na pokusoch s pokusnými zvieratami. Naše hlavné záujmy a oblasti výskumu sú veľmi obmedzené na pochopenie bunkových a molekulárnych mechanizmov umelej imunitnej odpovede a tvorby protilátok. Imunológov zaujíma len to, že soli hliníka sú v mnohých vakcínach ako adjuvanty, ktoré prekabátia imunitný systém, aby ho donútili tvoriť protilátky. To sú "žiaduce" účinky hliníka a o nič iné sa imunológovia nestarajú.
Imunológovia "nevedia" o neurotoxicite hliníka, pretože nie sú metodologicky vybavení na to, aby skúmali, čo sa celkovo stane vo zvierati (alebo v človeku), ako sú iné systémy (obzvlášť mozog) ovplyvnené očkovaním a konkrétne hliníkom. To je práca pre iného odborníka. Je to smutné, ale takáto je skutočnosť rozškatuľkovania vedy.
Ako adjuvanty vo vakcínach prekabátia imunitný systém? Aké sú dopady takéhoto "vedeckého triku"?
Adjuvantný účinok hliníka sa intenzívne študuje len posledných 5 až 10 rokov, napriek tomu, že sa používa u ľudí už od 20. rokov 20. storočia. Ukazuje sa, že adjuvantný účinok hliníka spočíva v jeho schopnosti zabíjať bunky — v jeho cytotoxicite. Toto poškodenie buniek vypustí obsah bunky, ako je DNA a kyselina močová, do medzibunkového priestoru, takže sa to sprístupní bunkám imunitného systému. Imunitný systém vycíti toto poškodenie buniek a začne imunitnú odpoveď proti "cudzej" bielkovine, ktorá je prítomná na mieste takéhoto poškodenia. Bez hliníka a bez takéhoto poškodenia, ktoré hliník vytvorí, by si imunitný systém jednoducho nevšimol vstreknutú cudziu bielkovinu a nevyrábal by proti nej žiadne protilátky. Keďže však celá pointa očkovania spočíva vo vyvolaní tvorby protilátok, tak sa čokoľvek, čo hliník robí na vyvolanie tvorby protilátok, považuje za žiaduce.
Koľké to klamstvo a hanba!
Možno nemám úplne najnovšie informácie o mechanizme pôsobenia iných adjuvantov. Väčšina na oleji založených adjuvantov (ako napr. skvalén), ktoré používame vo výskume, má zakázané použitie u ľudí, pretože vyvolávajú veľmi výrazné zápalové reakcie. Som si však istá, že sa skúmajú novšie adjuvanty, určené pre ľudí, a zatiaľ ešte nie je jasné, ake nežiaduce účinky budú vyvolávať popri nadovšetko dôležitej tvorbe protilátok.
Môžete nám dať krátke poučenie o protilátkach a prečo imunológia stavia údajnú účinnosť vakcín na ich tvorbe?
Koncept protilátok sa vyvinul z výskumu toxínov (jedov), ako sú záškrtový a tetanový toxín. Spočiatku sa protilátky nazývali anti-toxínmi (protijedmi) — záhadnými objektami, čo sa objavili v krvi pokusných zvierat, ktorým bol vpichnutý toxín, a čo boli schopné neutralizovať zhubné účinky týchto toxínov.
Chcela by som spomenúť, že na základe klinického výskumu, popísaného v knihe Dr. Thomasa Levyho "Curing the Incurable" ("Liečenie nevyliečiteľného"), spadá kyselina L-askorbová (vitamín C) do definície "anti-toxínu", keďže je známe, že účinne skrotí príznaky väčšiny toxínmi vyvolaných i prenostných ochorení, keď sa podáva vnútrožilovo vo veľmi vysokých dávkach.
Ale imunologický výskum protijedov šiel veľmi úzkym smerom a viedol k myšlienke, že protijedový účinok je vyhradený len určitej triede imunoglobulínov, ktoré teraz nazývame protilátkami.
Imunológovia si potom všimli, že takéto "protilátky" potom možno vyrobiť nielen proti jedom, ale aj proti prakticky akejkoľvek látke, ktorá je imunitnému systému predstavená určitým spôsobom. Niektoré z požiadaviek na takú "imunogenitu" (tzn. schopnosť vyvolať tvorbu protilátok) sú:
- látka musí byť cudzieho pôvodu
-
musí byť sprevádzaná "varovným" signálom, zvyčajne v podobe nejakej dráždivej alebo bunky poškodzujúcej látky, zvanej ajuvant alebo s patogénom spojené vzorkové molekuly bakteriálneho alebo vírusového pôvodu.
Imunológia sa potom obmedzila na odhaľovanie extrémnych podrobností o procese tvorby protilátok, z ktorých žiadna nemusí ne-imunológov zaujímať. Predsa však sa väčšinu 20. storočia základný imunologický výskum oddal tejto snahe, povzbudený a odmeňovaný početnými Nobelovými cenami. To len posilnilo dojem dôležitosti protilátok a vytvorilo v imunológii paradigmu, ktorej stredobodom sú protilátky.
Netreba snáď hovoriť, že jediným účelom vakcín je tvorba protilátok, ktoré sa naviažu na mikróby a toxíny, čo vychádza z protilátkovej paradigmy ochrany. Keď sa však pozrieme na početné epidémie u predpisovo zaočkovaných jedincov, ako aj na správy o ochoreniach u očkovaných jedincov s potvrdenými vysokými titrami protilátok, iba to posilňuje moje presvedčenie, že protilátkovú paradigmu treba znova preskúmať, a to s veľmi kritickým postojom.
Úplne súhlasím s Vaším zhodnotením. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie.
Ak je čierny kašeľ baktériou a nie vírusom, ako to zapadá do očkovacej paradigmy? Nie je väčšina vakcín zameraná proti vírusom?
Ó, netrápne sa s takýmto jemným rozlišovaním. Môžem Vám vyrobiť vakcínu proti čomukoľvek, trebárs aj proti arašídom, ak chcete.
Teraz vážne: výraz "vakcína" je odvodení z latinského slova "vaccinia" (= kravské kiahne) a pôvodne označoval len proces očkovania zdravého jedinca hnisom z pľuzgiera niekoho, kto bol nakazený kravskými kiahňami. Neskôr sa tento výraz začal používať na označenie vpichnutia oslabeného vírusu alebo adjuvantom sprevádzaných bakteriálnych či vírusových bielkovín alebo toxoidov za účelom tvorby protilátok proti príslušným mikróbom alebo toxínom. Vakcína proti čiernemu kašľu spadá do tejto definície, keďže sa skladá z toxoidu a pár ďalších bakteriálnych bielkovín, zmiešaných s adjuvantom.
V súčasnosti sa slovo "vakcína" používa ešte širšie a označuje všeliek (panacea). Imunológovia vymýšľajú očkovacie stratégie proti rakovine, autoimunite či alergii. Neprekvapilo by ma, keby jedného dňa niekoho napadlo vyvinúť vakcínu proti Alzheimerovej chorobe či dokonca proti autizmu.
Preklad a zverejnenie tohto rozhovoru zabrali prekladateľovi približne 3 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
