Rozhovor o (ne)očkovaní pre www.Cez-okno.net

pýta sa www.Cez-okno.net, odpovedá Ing. Marián Fillo

Naplno sa začať venovať oblasti, z ktorej nie je nijaký zisk a napriek tomu ju robiť profesionálne - to si zaslúži obdiv a uznanie. Ako sa udialo, že ste začali brániť práva ľudí na slobodu v očkovaní?

       Keď som sa v 30 rokoch života stal otcom, nebolo mi, pochopiteľne, povinné očkovanie po vôli. Už pár rokov predtým som totiž dostal od jedného kamaráta knihu amerického homeopata Dr. Randalla Neustaedtera „Problémy s očkováním“, mal som teda (na rozdiel od väčšiny svojich spoluobčanov) aké-také poňatie o škodlivosti očkovania. S dcérkou k lekárke však chodila manželka, ja som v tom čase bol vždy v práci. Nuž a manželka nie je pri jednaní so štátnymi úradníkmi (vo veci povinného očkovania je aj detská lekárka de facto štátnym úradníkom, aj keď je súkromníčka) taká ostrá a neoblomná ako ja, takže kým sme spoločne povedali rezolútne NIE, stihla prostredná dcérka dostať tri vakcíny. Najmladšia dcérka je už úplne bez akéhokoľvek očkovania.

       Začiatky v januári 2010 boli, pravda, dosť ťažké. Odvtedy sme ale prešli, myslím, celkom slušný kus cesty a tisíce signatárov Petície za slobodnú voľbu v očkovaní sú toho dôkazom. Samozrejme, s peniazmi je to stále dosť na hrane, ale - chvála Bohu - našlo sa pár desiatok ľudí, ktorí moju/našu prácu (niektorí pravidelne a ostatní občas) finančne podporujú, takže aspoň na základné prežitie spravidla máme, hoci v značnej skromnosti. Každý groš dobrý...

       Ja som si už počas života viackrát siahol na dno, takže to pre mňa až taká rana nebola – prejsť z dobre plateného miesta v oblasti informačných technológií (IT) na sporadicky (a niekedy aj symbolicky) odmeňované dobrovoľníctvo, manželka (vtedy i teraz ešte stále na materskej) to však znášala horšie. Ja som už dvakrát predtým chcel opustiť oblasť IT a začať sa profesionálne venovať niečomu inému. Až teraz (do tretice) mi to vyšlo.

       Začalo to teda obranou mojich/našich vlastných práv. Je mi však jasné, že v jednote je sila a že viac hláv = viac rozumu, začal som preto vyhľadávať obdobne ladených spoluobčanov, stretávať sa s nimi a – v rámci svojich možností a schopností im pomáhať, ak bolo treba.

       V rámci teórie hier je známa tzv. „väzňova dilema“ (https://en.wikipedia.org/wiki/Prisoner's_dilemma). Ide v zásade o to, že keď všetci svorne dodržiavajú isté morálne zásady, všetci sa majú lepšie, než keby tie morálne zásady všetci porušovali. Je to dokonale vedecké odôvodnenie, prečo sa oplatí správať morálne, pomáhať jeden druhému, keď treba, a nehľadieť len na svoje egoistické záujmy. Odmena za nezištné snaženie môže prísť neraz až na onom svete, avšak to ešte neznamená, že sa neoplatilo priložiť ruku k dielu... prinajmenšom s ohľadom na naše deti a (snáď niekedy v budúcnosti) vnúčatá.

       Ostatne, každá jedna civilizácia začala upadať, akonáhle došlo k „uvoľneniu mravov“ vo väčšom meradle. Z tohto hľadiska je už Západ dávno za polčasom rozpadu. Súčasťou tejto úpadkovej civilizácie je aj povinné očkovanie, ktoré možno označiť za dokonalý kšeft pre výrobcov vakcín, keďže je to pre nich isto-istý každoročný obrat – bez akejkoľvek zodpovednosti za spôsobené škody. Môžeme voči tomu byť ľahostajní alebo sa tomu postaviť na odpor, stavajúc v popole jednej civilizácie základy civilizácie novej. Vybral som si tú druhú možnosť.

Podarilo sa naozaj veľa. Prakticky denne aktualizovaný web www.slobodavockovani.sk s množstvom autorských prekladov, bohatá prednášková činnosť. Ako sa dá zladiť práca na internete a besedy „naživo“ v rôznych mestách republiky tak aby bol výsledok harmonický?

       Dosť ťažko.

       Preto má náš internetový „denník“ o očkovaní – www.slobodaVockovani.sk – aj niekoľkodňové „výpadky“ (tzn. dni bez akéhokoľvek nového článku), ktoré potom doháňam nárazovo aj niekoľkými článkami naraz za jeden deň. Oboje však považujem za dôležité: aj ďalekosiahle informovanie širokej verejnosti na internete, aj stretnutia s pár desiatkami ľudí naživo v jednej miestnosti. Živý osobný rozhovor tvárou v tvár predsa len nemožno nahradiť nijakým technickým prostriedkom.

Stretnutia, prednášky, besedy - na niektoré otázky je naozaj ťažké odpovedať, pravda môže byť krutá...

       Niekedy je to naozaj ťažké, hlavne keď je odpoveď závislá od individuálnych životných podmienok, genetiky atď., čo sú údaje, nevyhnutné pre správnu odpoveď, avšak nie vždy tieto údaje poznám. Na otázky typu: „Proti čomu mám dať seba/svoje dieťa zaočkovať?“ preto zásadne neodpovedám, ale len odporučím literatúru, v ktorej sa človek dozvie informácie, potrebné pre informované rozhodnutie.

       Každý by sa mal rozhodnúť slobodne, dobrovoľne, informovane, zodpovedne a samostatne. Keby som odpovedal na takúto otázku, rozhodol by som v podstate za toho, kto sa ju opýtal. Tým by som však poprel celú myšlienku slobody v očkovaní, pretože miesto jednej autority by sa pýtajúci sa rodič utiekal k inej autorite (mne).

       Cieľom však nie je nahradiť jednu autoritu inou autoritou, cieľom je rozhodovať slobodne a nezávisle.

       Druhá vec je, že pravda môže byť prekvapivá, neuveriteľná a niekedy aj krutá, avšak bez poznania pravdy sa nemáme šancu pohnúť správnym smerom. To je ako s turistikou v miestach, kde to vôbec nepoznáme: buď vieme kde sme a potom môžeme správne vybrať najlepšiu cestu ku cieľu, alebo nevieme kde sme, prípadne – čo je ešte horšie – domnievame sa, že vieme, kde sme, v skutočnosti sme však úplne inde. Potom zaručene správnu cestu nenájdeme.

       Udržiavaním falošných ilúzií si koledujeme o obrovské problémy. Jednou z týchto falošných ilúzií je aj (vo farmaceutických reklamách neustále omieľaná) údajná vysoká bezpečnosť a účinnosť očkovania. Oba tieto parametre sú v skutočnosti oveľa nižšie, než udáva reklama výrobcov vakcín a propaganda zdravotníckych úradov, obzvlášť s odstupom pár rokov po očkovaní.

       Napr. po prepočte hlásení úmrtí krátko po očkovaní v Nemecku na slovenský počet narodených detí a po započítaní podhlásenosti nežiaducich účinkov (NÚ) v Nemecku (údajne cez 95% NÚ tam nie je hlásených) nám vyjde, že na Slovensku ročne zomrie na následky očkovania niekoľko desiatok detí. Úmrtia detí na následky samotných prenosných ochorení pritom možno spočítať na prstoch.

       To Vám však Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) nepovie, obzvlášť keď zvážime, že napr. stránku Sprievodca očkovaním podporuje ÚVZ SR, hoci je platená výrobcom vakcín (viď https://www.sprievodcaockovanim.sk/nasi-partneri/).

Vo svete sú známe prvé lastovičky odtajnenia zákulisia. Spomeňme meno asi najmedializovanejšieho prípadu: John Virapen. Aká je momentálna situácia vo svete a u nás?

       Celkovo sa dá povedať, že sa situácia vyostruje. Na jednej strane čoraz viac štátov „priťahuje opraty“ a obmedzuje slobodnú voľbu v očkovaní či medicíne vôbec, na druhej strane čoraz viac ľuďom po svete začína byť jasná súvislosť medzi očkovaním a neplodnosťou, úmrtiami dojčiat (ale aj starých ľudí), astmou a inými alergiami, autoimunitnými ochoreniami (detská cukrovka, roztrúsená skleróza, poruchy štítnej žľazy...), neurologickými poruchami (vrátane autizmu, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby), ochrnutiami... A tak napr. v Číne ľudia húfne odmietajú očkovanie po miliónoch a na susednej Ukrajine po státisícoch. Ani tvrdá komunistická garnitúra v Číne si s tým nevedela dať rady, a to už je čo povedať.

       Internet a GSM mobilné siete nám priniesli šírenie necenzurovaných informácií rýchlosťou svetla a tak tu máme množstvo nových informačných zdrojov, ktoré sú prevádzkované s minimálnymi nákladmi, ale vysokým účinkom. Po tom, ako sa médiami prevaľuje jeden korupčný škandál za druhým, konflikty záujmov v štátnej správe, zanedbanie bezpečnosti pri výrobe vakcín, "nečakane vysoké počty úmrtí" po očkovaní tou-ktorou vakcínou atď., ľudia prestávajú veriť oficiálnym zdrojom informácií.

       Zisťujeme v čoraz väčšom meradle, že (ako povedal RNDr. Emil Páleš, CSc. už v r. 1995):
„doslova všetko je v skutočnosti opačne, než ako nám to doteraz hovorili“:

       Štátni úradníci (vrátane úradu verejného zdravotníctva) nechránia záujmy verejnosti (verejné zdravie), ale záujmy svoje a – čo je ešte horšie – záujmy výrobcov vakcín. Možno tu vôbec hovoriť o nejakej nezávislosti a zvrchovanosti štátu, keď na stenách a nástenkách štátnych úradov úplne okate visia reklamné materiály farmaceutických firiem?

       Po celom svete sa ľudia zobúdzajú, vystupujú z „Matrixu“, a tak, ako bola súčasná finančná a hospodárska kríza označená za krízu dôvery, tak aj v zdravotníctve vidíme obrovskú krízu dôvery. Ostatne, po toľkých škandáloch si už nekritickí propagátori očkovania naozaj nijakú dôveru nezaslúžia. Čoraz viac ľudí je trpko sklamaných výsledkami tzv. „modernej“ medicíny a odvracajú sa od nej k homeopatii, osteopatii, chiropraxii, bylinkárstvu, rôznym spôsobom liečivého stravovania sa, k vitamínom, stopovým prvkom, enzýmom a ďalším výživovým doplnkom, fyzickému i duševnému cvičeniu, napriek tomu, že nič z toho nie je hradené z oficiálneho zdravotného poistenia. Platíme každým rokom viac a viac na zdravotné poistenie, ktoré využíva čoraz menej ľudí. Čoraz viac ľudí sa potom právom pýta:

       „Za čo a komu v konečnom dôsledku vlastne to poistné platíme???“

       Čo sa týka Dr. Johna Virapena, on je v prvom rade šoumen. Vie dôležité informácie podať veľmi pútavým spôsobom, ktorý oslovuje široké masy. Veď celý náklad slovenskej verzie jeho knihy „Nežiaduci účinok: SMRŤ“ sa predal za menej než mesiac od vydania! To pravdepodobne nikto nečakal, inak by predsa vydavateľ dal vytlačiť najmenej trojnásobný počet kníh. A to nie je jediný slovenský/český knižný úspech v posledných rokoch. Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc. a prof. RNDr. Jiŕí Patočka, DrSc. napísali knihu „Doba jedová“, ktorej názov je bravúrnou slovnou hračkou: „Doba ledová“ („Doba ľadová“) – „Doba jedová“. Od júna do decembra 2011 musel vydavateľ niekoľkokrát robiť dotlač a predalo sa vyše 26.000 výtlačkov. K dnešnému dňu (tzn. ani nie rok od vydania knihy) to už je značne cez 40.000, a to je na české a slovenské pomery, kedy bežný náklad knihy je 800 až 1.200 kusov, nesmierny úspech. To autorov povzbudilo k tomu, aby napísali pokračovanie – „Doba jedová 2“ – ktoré sa v týchto dňoch (máj 2012) dostáva na pulty slovenských kníhkupectiev.

       Pritom mnohí vedci, výskumníci a lekári už dlhé roky upozorňujú na riziká očkovania i iných „výdobytkov“ tzv. „modernej“ medicíny, ale čakali sme až na Virapena a Struneckú, aby to podali spôsobom, oslovujúcim širokú verejnosť.

       Ľudia túžia po pravde, ľudia sa už nechcú nechať klamať. Svet je čoraz viac zavalený reklamou (vrátane reklamy na očkovanie) a úlohou reklamy je v podstate – priamo či nepriamo – oklamať a dokopať spotrebiteľa k tomu, aby si kúpil veci, ktoré nepotrebuje, častokrát aj za peniaze, ktoré nemá, pričom tie veci spravidla nie sú také, ako reklama sľubuje. Čoraz viac klamstva vzbudzuje čoraz väčšiu túžbu po pravde.

       Agresívna propagácia (nielen) očkovania vytvára v mnohých ľuďoch (čoraz väčší a čoraz otvorenejší) odpor a s pomocou moderných technických prostriedkov to mnohí z nich aj dávajú najavo. Hoci výnimočné osobnosti sú častokrát zemepisne roztrúsené, internet i mobily skracujú vzdialenosti a spájajú tých, čo by ešte pred 100 rokmi možno žili v izolácii – nepoznajúc jeden druhého. V tomto vidím veľkú silu internetu. Pravda a skutočná sloboda sa tak stávajú hitom 21. storočia.

       Toto všetko sú trendy, ktoré vidíme ako na Slovensku (viď napr. protesty Gorila), tak aj inde vo svete (napr. hnutie Occupy Wall Street a ďalšie variácie na Occupy) a hoci rok 2012 pravdepodobne nebude rokom konca sveta, celkom zjavne je rokom postupného prebúdzania vedomia v radoch širokej verejnosti. A to mňa osobne nesmierne teší.

Ďakujem za rozhovor a prajem mnoho úspechov vo Vašom poslaní.

Tento text smie byť voľne šírený jedine vcelku a zadarmo s podmienkou uvedenia zdroja https://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/hovory-cez-okno a celej tejto poznámky.

Zverejnenie tohto rozhovoru zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 30 minút čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.