Rozhovor o očkovaní pre denník košice:dnes z 9.VI.2016

pýta sa denník košice:dnes, odpovedá Ing. Marián FILLO

3 dôvody prečo sú podľa Vás očkovania škodlivé a nepotrebné?

    Vakcíny proti bežným detským chorobám, ktoré u drvivej väčšiny detí prebiehajú úplne bez problémov (napr. ružienka či ovčie kiahne) sú zjavne nepotrebné a u toho zvyšku, čo má komplikácie, sa dá oveľa viac dosiahnuť podávaním vyšších dávok vitamínu C (pri osýpkach aj vitamínu A) a zákazom akéhokoľvek chemického zrážania horúčky.

    Očkovanie môže škodiť mnohorakým spôsobom, ale spomedzi tých najčastejších uveďme, že väčšina tzv. neživých vakcín obsahuje jedovaté látky na povzbudenie imunitnej odpovede (tzv. adjuvanty), ktoré väčšinou obsahujú hliník, a ten jednak v ľudskom tele nemá žiadne pozitívne využitie, jednak je preukázateľne neurotoxický (poškodzuje mozog a nervovú sústavu), vyvoláva alergie (to je vlastne dopad prehnaného dráždenia imunitného systému) a vytesňuje k životu veľmi potrebné železo.

    Iným podstatným rysom veľkej väčšiny vakcín (až na zriedkavé výnimky) je to, že jednostranne podnecujú tzv. protilátkovú (humorálnu) špecifickú imunitu, čím zároveň utlmujú bunkovú (celulárnu) špecifickú imunitu, a to spôsobuje zvýšenú náchylnosť očkovaného človeka na vírusové ochorenia, alergie, rakovinu a niektoré ďalšie chronické choroby.

Ako by sa dali riešiť problémy s chorobami, ktoré sa dnes riešia očkovaním, keby sa neočkovalo?

    Na to nejestvuje jediná odpoveď, keďže každá choroba má svoje zvláštnosti. Nemožno teda dať jeden recept na všetko.

    Ale napr. u bakteriálnych chorôb (v závislosti od toho, o ktorú baktériu ide) účinkujú aj prírodné proti-bakteriálne látky, ako napr. čajovníkový či oregánový olej, kurkuma, koloidné striebro, vodný roztok jódu a mnohé ďalšie. Veľká väčšina prenosných chorôb (ako bakteriálnych, tak aj vírusových) priaznivo reaguje na podávanie vysokých dávok vitamínu C a mnohé aj na n-acetyl-cysteín, pomocou ktorého si naše telo vyrába ďalší antioxidant menom glutatión. U pohlavne prenosných chorôb je najlepšou radou stará dobrá partnerská vernosť (teda opak promiskuity). U krvou prenosných chorôb je na mieste zlepšiť povedomie širokej verejnosti o nich a o tom, ako im možno predchádzať lepšou hygienou a dezinfekciou, a rovnako tak ako predchádzať rezným, bodným a iným krvavým ranám. U tzv. alimentárnych nákaz (skrz potraviny a nápoje) možno poradiť dôkladné očistenie zeleniny či ovocia pred konzumáciou (pokiaľ neboli pred zjedením olúpané, ako napr. pomaranče), pretože v samoobsluhe či na trhu mohli daný kus ovocia/zeleniny obchytať pred nami ľudia, o ktorých hygienických návykoch nevieme vôbec nič. V krajinách s nižším hygienickým štandardom treba piť len balené nápoje, prípadne vodu iba po ošetrení dezinfekčným prípravkom. Čo sa jedla týka, platí tam zásada: Olúp to, uvar to alebo nejedz to. U veľmi malých detí, ktorých imunitný systém ešte nefunguje naplno, je potrebné pokiaľ možno vyvarovať sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí (MHD, nákupné centrá, rôzne zhromaždenia...). Konkrétnejšie možnosti môžem — ak by bol záujem — uviesť adresne k tej-ktorej chorobe.

    Treba tiež mať na pamäti, že nie všetky choroby sú naším principiálnym nepriateľom a ukazuje sa napr., že deti, čo prekonali v detstve viac tzv. bežných detských chorôb (osýpky, príušnice, ružienka, ovčie kiahne...) majú v dospelosti v priemere nižšie riziko rakoviny a iných chronických chorôb. Tieto choroby totiž cvičia nezrelý imunitný systém dieťaťa tak, aby v dospelosti ľahšie zvládal náročnejšie výzvy.

Poznáte prípady sankcionovania za nezaočkovanie dieťaťa od RÚVZ?

    Áno.

Ako to RÚVZ rieši?

    Pokutou. Nijakú inú páku nemá, aj keď som počul už aj o protizákonnom nátlaku RÚVZ na riaditeľky škôlok, aby neprijímali neočkované deti, ale toto je nelegálne a rodičia v zásade musia uspieť v odvolaní voči neprijatiu ich neočkovaného dieťaťa do škôlky, keďže neočkovanie nie je legálnym dôvodom na zabránenie vstupu do škôlky.

    Napr. moja najmladšia dcéra chodí do škôlky, hoci je úplne neočkovaná, a nikto s tým nemal problém.

Kedy môže pristúpiť k pokute?

    Niektoré RÚVZ dávajú pokutu rovno bez toho, aby si rodičov vôbec vypočuli, čo je však protiprávny postup.

    Na niektorých RÚVZ iba rodičov poučia, povedia im „svoju verziu príbehu o očkovaní“ a tým to končí, iné dokonca neočkujúcich rodičov úplne ignorujú a vôbec to neriešia.

    Inde dajú rodičom čas na rozmyslenie a keď títo nezmenia svoje rozhodnutie po napr. 3 mesiacoch, dostanú pokutu.

    Na iných RÚVZ rodičia žiadny čas na rozmyslenie nedostanú a hneď dostanú pokutu.

    Prístupy sú v každom kraji rôzne, takže to nazývam „krajovým folklórom“.

Ako vylepšiť dnešný systém povinného očkovania na Slovensku?

    Predovšetkým treba očkovanie plne zdobrovoľniť. Namiesto povinného očkovania som už pred rokmi navrhol povinné vzdelávanie o očkovaní pred konečným rozhodnutím o (ne)očkovaní. Pri tomto vzdelávaní by však rovnocenný priestor mala dostať aj vedecky podložená a logicky bezchybná kritika očkovania, aby si rodičia mali možnosť rovnocenne vypočuť všetky zásadné argumenty za aj proti.

    Ďalej treba zakázať akýkoľvek sponzoring výrobcov vakcín, a to nielen sponzoring vzdelávacích podujatí o očkovaní pre lekárov (ktoré vďaka tomuto sponzoringu degradovali v podstate na reklamné prezentácie komerčných firiem a o skutočnom vzdelávaní už nemôže byť vôbec reč) ale úplne čohokoľvek, vrátane lekárskych fakúlt, materských centier, podujatí pre deti a rodičov ai. Ovplyvňovanie rozhodovania o očkovaní peniazmi výrobcov vakcín je jednoducho morálne neprípustné.

    Treba tiež učiniť povinným hlásenie akýchkoľvek ťažkostí, ktoré nastali po očkovaní — bez ohľadu na to, či si lekár myslí alebo nemyslí, že s očkovaním súvisia, — pretože súvislosť sa môže preukázať až po čase, a to len vďaka tomu, že sa nakopia podobné hlásenia o nežiaducich udalostiach po očkovaní. Vzhľadom k tomu, že poctivé hlásenie si vyžaduje čas (a nie málo), mali by byť tieto hlásenia očkujúcim lekárom honorované primeranou čiastkou.

    Naproti tomu by bolo treba zrušiť extra platby lekárom za výkon očkovania, pretože vďaka nim (čím viac očkujú, tým viac peňazí dostanú) sú tlačení do toho, aby očkovali čo najviac — bez ohľadu na to, či dané očkovanie môže byť pre daného pacienta vôbec nejak prospešné. Očkujú sa preto teda aj pacienti, u ktorých to nedáva vôbec žiadny zmysel, či dokonca u ktorých je dané očkovanie kontraindikované (majú zdravotnú prekážku očkovania).

    Treba tiež zaviesť účinný dozor nad výkonom očkovania aj s príslušnými citeľnými sankciami, pretože momentálne nijaký úrad taký dozor nevykonáva, a tak veľká časť lekárov nedáva pacientom/rodičom pred očkovaním prečítať príbalový leták k vakcíne, ani ich o očkovaní prakticky nijak neinformuje — nanajvýš tak o prínosoch očkovania a ak vôbec príde reč na nežiaduce účinky, tak spomenú len tie najbanálnejšie.

    Ďalej by sa malo zaviesť systematické skúmanie zloženia vakcín (z každej šarže, teda výrobnej dávky, námatkovo vybraných niekoľko kusov), pretože v súčasnosti slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv zloženie vakcín absolútne nijak nekontroluje, takže netušíme, čo všetko vlastne vo vakcíne pláva. Takýto prístup je krajne nezodpovedný a hraničí s ohrozením bezpečnosti štátu.

    Taktiež navrhujem zakázať pôsobenie osôb s konfliktami záujmov (napr. granty alebo poplatky za prednášky od výrobcov vakcín) kdekoľvek v štátnej správe, pretože to vo výsledku spôsobuje, že štátne úrady ochraňujú výrobcov vakcín a nie daňových poplatníkov, ktorí si ich platia.

    V neposlednom rade by som zakázal akúkoľvek reklamu na ľubovoľné lieky na predpis (vrátane vakcín, ktoré sú vždy liekmi na predpis), a rovnako tak akúkoľvek reklamu na chorobu, v ktorej síce nie je zmienka o žiadnej konkrétnej vakcíne/lieku, ale keďže vakcín je na trhu len obmedzený výber, proti niektorým chorobám dokonca len jedna vakcína, vo výsledku reklama na chorobu pôsobí rovnako dobre (ba dokonca pre záujmy výrobcu možno ešte lepšie, lebo jeho značka je tam skrytá) ako reklama na konkrétnu vakcínu (napr. „Poraďte sa so svojím lekárom o prevencii rakoviny krčka maternice!“).

    Nakoniec treba dať priestor, skúmať a podporovať aj iné možnosti prevencie samotných chorôb (napr. vitamín D u chrípky) či komplikácií chorôb (napr. vitamín A u osýpok), z ktorých mnohé sa môžu ukázať ako oveľa účinnejšie a zároveň oveľa bezpečnejšie než očkovanie. U ďalších chorôb (napr. ovčie kiahne) netreba robiť z komára somára, keďže naozaj len veľmi výnimočne má s nimi nejaké dieťa problém, a aj to spravidla ide o dieťa, ktoré má problém s akoukoľvek prenosnou chorobou (napr. dieťa s HIV/AIDS), takže očkovanie proti niekoľko málo chorobám ho naozaj nespasí.