Rozhovor pre časopis Karpatský pecúch (jeseň 2011)

pýta sa Magdaléna Dobrava, odpovedá Ing. Marián Fillo

       Odkedy a prečo si sa začal zaujímať o očkovanie?

       Prvá zásadná pochybnosť o očkovaní vo mne skrsla, keď som od jedného kamaráta pred niekoľkými rokmi dostal knihu amerického homeopata Dr. Randalla Neustaedtera „Problémy s očkovaním“. Keďže som však očkovanie seba samého neriešil a deti som ešte nemal, knižku som založil a nevenoval som jej pozornosť. Spomenul som si na ňu až keď som sa stal otcom.

       Očkovanie som vnímal a stále vnímam ako niečo krajne neprirodzené, čo skrátka nezapadá do mojej snahy žiť život bez zbytočnej umelej chémie. Okrem toho som vo svojom okolí už poznal niekoľko prípadov vážneho poškodenia zdravia spôsobeného povinným očkovaním. A tak sme s manželkou písomne odmietli povinné očkovanie našej dcérky, ktoré sme predložili pediatričke. Prišlo nám predvolanie na Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), čo je súčasný názov bývalej hygienickej stanice.

       A vtedy som sa začal o očkovanie zaujímať naozaj intenzívne, lebo mi bolo jasné, že pre RÚVZ asi nebude dostatočne dobrým zdôvodnením, že očkovanie nezapadá do môjho/nášho životného štýlu. Nechcem, aby moje deti boli neuváženým a nepotrebným očkovaním poškodené na zdraví, ale takéto – do značnej miery intuitívne – rozhodnutie si treba vedieť aj obhájiť, a to je dobrým dôvodom, prečo by sa človek mal zaujímať o túto oblasť a informovať sa pokiaľ možno z nezávislých zdrojov. Pritom – v rozpore s rozšíreným presvedčením – štátne orgány nie sú nezávislými zdrojmi, čoho rukolapným dôkazom sú napr. propagačné materiály výrobcov vakcín polepené po stenách nejedného RÚVZ.

       Založil si stránku www.slobodaVockovani.sk, si členom petičného výboru Petície za slobodnú voľbu v očkovaní. Čo je myšlienkou petície?

       Cieľom Petície za slobodnú voľbu v očkovaní je dosiahnuť úplnú slobodu voľby v očkovaní pre každého občana, čo znamená, že doteraz povinné očkovania by sa stali plne dobrovoľnými – tak, ako je to napr. v Nemecku či Veľkej Británii a mnohých ďalších krajinách.

       Súčasné povinné očkovanie totiž vedie k určitej pohodlnosti a dá sa povedať aj nezodpovednosti, pretože keď sa to musí, tak sa to musí, a mnoho ľudí sa tým potom vôbec nezaoberá, nezaujíma sa a ani nepociťuje nejakú zodpovednosť za rozhodnutie o očkovaní. Mnohí si vôbec neuvedomujú, že na Slovensku vlastne za dopady povinného očkovania nenesie zodpovednosť nikto. Na rozdiel od napr. Nemecka či USA nebol u nás vyplatený ani jeden centík odškodného za nežiaduce účinky očkovania. Štát od nich dáva ruky preč, tvári sa, že nejestvujú, zvaľuje vinu na zlú genetiku, nesprávny spôsob podania vakcíny a všeličo iné, alebo úplne popiera akúkoľvek súvislosť s očkovaním, len aby nemusel priznať, že povinné očkovanie v mnohých prípadoch vážne poškodzuje zdravie očkovanej osoby.

       Žiadame preto úplnú slobodu v očkovaní – aby dopady očkovania, ktoré človek tak-či-tak nesie, boli vyvážené slobodou rozhodovania o očkovaní, a to vrátane možností beztrestne úplne odmietnuť akékoľvek očkovanie, očkovať len niečo z momentálne povinných očkovaní alebo očkovať v iných než štátom stanovených termínoch.

       Sloboda v očkovaní je obzvlášť dôležitá v prípade, že sú človeku proti srsti umelé potraty alebo génové inžinierstvo, keďže oboje sa využíva pri vývoji a výrobe niektorých očkovacích látok, vrátane tých, ktoré sú na Slovensku povinné.

       Koľko sa zozbieralo podpisov a čo chcete petíciou dosiahnuť?

       Počet zozbieraných podpisov sa v zásade mení každým dňom a keď tento rozhovor vyjde, tak už to bude viac. Každopádne to je v tejto chvíli (jeseň 2011) okolo 7000.

       Petíciou chceme dosiahnuť zmenu zákonov, vďaka ktorej by štát prestal postihovať rodičov, ktorí sa o zdravie svojich detí (a tým pádom aj o očkovanie) živo zaujímajú, za ich slobodné, informované a uvážené rozhodnutia o (ne)očkovaní.

       Nechceme očkovanie ani zakázať, ani spoplatniť to očkovanie, ktoré je v súčasnosti povinné a teda bezplatné.

       Môžeš odporučiť nejaké knihy o očkovaní?

       Je len málo kníh o očkovaní, ktoré by neboli prudko zaujaté buď za očkovanie alebo proti nemu. Jedinou takou mne známou knihou, vydanou v slovenčine či češtine, je kniha mníchovského detského lekára Dr. Martina Hirteho „Očkování – pro a proti“.

       Ak však niekto už dôvody za očkovanie dobre pozná a zaujímajú ho len dôvody prečo neočkovať, vystačí si aj s knihou Neila Z. Millera „Co možná nevíte o očkování“.

       Obe sa dajú kúpiť napr. v internetovom obchode www.dary-zivota.sk.

       Ako to je s očkovaním v súčasnosti na Slovensku a v iných krajinách sveta? Proti čomu sa povinne očkuje na Slovensku?

       V porovnaní s niektorými africkými krajinami, kde sa povinne očkuje pod hrozbou použitia strelnej zbrane, sme na tom ešte celkom dobre. V podstate jediné, čo po odmietnutí očkovania na Slovensku hrozí, je peňažitá pokuta v súhrnnej výške do 331 € a k tomu navrch trovy konania vo výške 16 € za každé priestupkové konanie.

       Všetky ostatné hrozby sú len zastrašovaním, ktoré nemá žiadnu oporu v zákone. Nehrozí ani neprijatie dieťaťa do škôlky, ani odobratie sociálnych dávok, ani súd a už vôbec nie väzenie či násilné zaočkovanie dieťaťa. Pred nástupom do jaslí či škôlky síce rodič musí doniesť potvrdenie lekára o zdravotnej spôsobilosti navštevovať kolektív, pričom toto potvrdenie má obsahovať aj údaj o povinnom očkovaní, avšak riaditeľ jaslí/škôlky nie je oprávnený neprijať dieťa len na základe chýbajúceho povinného očkovania.

       Naproti tomu drvivá väčšina krajín Západnej Európy, spolu s Kanadou, Austráliou či Novým Zélandom, má očkovanie úplne dobrovoľné. V rámci Európy má Slovensko najviac povinných očkovaní: proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hemofilom typu B, nákazlivej žltačke typu B, osýpkam, príušniciam (mumpsu), ružienke a pneumokokom, spolu 11 chorôb. V Česku je to o dva menej: očkovanie proti tuberkulóze tam už nie je povinné a proti pneumokokom ešte nie je povinné. Treba však dodať, že kým v Česku nevojde do platnosti nový zákon o ochrane verejného zdravia, nie je tam možné odmietnutie povinného očkovania nijak potrestať, takže dovtedy tam vlastne bude očkovanie úplne dobrovoľné, i keď papierovo povinné.

       Aké sú ďalšie dobré dôvody pre odmietnutie povinného očkovania okrem dôvodov etických?

       V prvom rade: každé očkovanie predstavuje určitú záťaž na organizmus a viaceré z povinných očkovaní sú v podstate zbytočné – prinajmenšom pre väčšinu obyvateľov. Napr. očkovanie proti nákazlivej žltačke typu B, ktorá sa prenáša rovnakým spôsobom ako vírus HIV/AIDS je – až na niekoľko málo prípadov matiek s týmto ochorením – úplne zbytočným hazardom so zdravím dieťaťa.

       Ďalej stojí za úvahu aj posunutie očkovania do vyššieho veku (aspoň za 1. narodeniny, ešte lepšie za 2. narodeniny), čím sa výrazne zníži pravdepodobnosť astmy a iných alergií, ako aj náhlych úmrtí dojčiat. Má to aj tú výhodu, že u niektorých očkovacích látok je vo vyššom veku potrebných menej dávok, a čím je dieťa väčšie, tým menšie riziko otravy preň predstavujú niektoré prídavné látky, hlavne zlúčeniny hliníka, ktoré vnútri tela človeka pôsobia ako nervový jed.

       Niektoré očkovania (hemofily typu B či pneumokoky) po dosiahnutí určitého veku úplne strácajú zmysel, keďže imunitný systém drvivej väčšiny detí si od povedzme 2 až 5 rokov s týmito baktériami hravo poradí. Tieto dve baktérie sú navyše bežnou súčasťou mikroflóry v tele človeka (nosia ich rádovo desiatky percent obyvateľov) a takmer nikdy svojim nositeľom nespôsobujú žiadny problém. Problémy nastanú len pri vážnom oslabení imunity či poškodení slizníc napr. tabakovým dymom.

       Iné choroby (záškrt či detská obrna) sa v rozvinutých krajinách už dlho nevyskytujú a tak je riziko nákazy nimi takmer nulové, čo znamená, že riziko očkovania je vyššie než riziko choroby.

       Ďalšie choroby (osýpky, príušnice či ružienka) sa kedysi označovali za bežné detské choroby a prešiel si nimi prakticky každý – bez väčších problémov. Očkovaním sa ich výskyt obmedzil, následne sa však zistilo, že prekonanie týchto chorôb tak dobre precvičí imunitu, že v neskoršom veku majú ľudia, čo si nimi prešli, výrazne nižšie riziko rakoviny. A tak máme čoraz viac rakoviny.

       V neposlednom rade treba zvážiť riziká očkovania počnúc alergiami cez rôzne zápalové ochorenia, poškodenia mozgu a následné neurologické poruchy až po cukrovku, rakovinu a smrť, ktoré neraz vysoko prevážia prípadný prínos očkovania.

       Ak rodičia odmietnu očkovanie dieťaťa, akou formou to majú spraviť, a čo môžu očakávať?

       V prvom rade opatrnosť radí nepodpisovať nič, čo som si nenapísal sám, keďže lekármi predpripravené tlačivá môžu obsahovať (a častokrát obsahujú) rôzne právnické vychytávky, ktoré by mohli priviesť rodičov do problémov.

       Človek má právo pred každým zdravotníckym zákrokom (povinné očkovanie nevynímajúc) byť informovaný o jeho povahe, podstate, možných prínosoch a rizikách, ako aj o jeho alternatívach. Odporúčam preto stáť si za svojimi právami a žiadať od lekárov (prípadne RÚVZ) čo najviac údajov o očkovaní – počnúc príbalovým letákom očkovacej látky cez jej úplné chemické zloženie (tzn. zoznam a množstvo všetkých chemikálií a živých organizmov obsiahnutých v očkovacej látke, nielen prídavných látok uvedených v príbalovom letáku) až po úplné informácie o spôsobe jej výroby – všetky chemické látky a biologické materiály použité pri výrobe vakcíny aj s detailným popisom výrobných postupov. Popri tom je dobré si vyžiadať aj všetky štúdie bezpečnosti a účinnosti danej očkovacej látky, vrátane tabuliek nameraných údajov (tzv. datasetov), ktoré zvyčajne nie sú súčasťou článkov vo vedeckých časopisoch, a dobré je aj spýtať sa na detaily toho, ako vlastne vakcína funguje, napr. ako fungujú hliníkové adjuvanty (látky posilňujúce tvorbu protilátok).

       Na informácie má človek právo a nie je nijak obmedzené, aké všetky informácie má právo pacient žiadať o tom-ktorom zdravotníckom zákroku či lieku. Zhodneme sa snáď, že vyššie uvedené údaje sú potrebné pre naozaj informované a zodpovedné rozhodnutie, zároveň je však krajne nepravdepodobné, že by vám ich ktokoľvek bol schopný poskytnúť.

       V prípade, že by žiadosť o podrobné informácie z nejakých dôvodov nevyšla, je možné odmietnuť očkovanie odmietnutím konkrétnych značiek očkovacích látok: BCG Vaccine SSI (4. deň po narodení), Infanrix Hexa, Synflorix, Prevenar 13 (3., 5. a 11. mesiac), Priorix (15. až 18. mesiac, 11. rok), Infanrix Polio (6. rok), Boostrix Polio (13. rok). Odmietnutie konkrétnej značky vakcíny totiž nie je priestupkom. Priestupkom by bolo až odmietnutie očkovania proti tej-či-onej chorobe.

       Hoci sa ešte nestalo, že by na Slovensku dali pokutu každému rodičovi zvlášť, je to v zásade možné, preto odporúčam ak vôbec niečo podpisovať, tak len jeden z rodičov. K podpisu čohokoľvek vás však nikto nesmie nútiť, takže ak s čímkoľvek nesúhlasíte, žiadajte o opravu a ak vám nevyhovejú, jednoducho to nepodpíšte.

       Po odmietnutí očkovania možno očakávať predvolanie na RÚVZ, kde vás budú presviedčať o výhodách očkovania, zamlčiavať vám jeho nevýhody, možno vás budú aj strašiť alebo označovať za nezodpovedných. V takom prípade je možné sa zdvihnúť a odísť. Keď sa im nepodarí zlomiť vás, začnú priestupkové konanie. To s vysokou pravdepodobnosťou skončí pokutou. Proti nej sa môžete odvolať a ak odvolací orgán (ÚVZ SR) pokutu potvrdí, ostáva už len žalovať RÚVZ/ÚVZ SR na súde alebo pokutu zaplatiť. V prípade, že dožičíte úradníkom pár desiatok €, môžete zaplatiť blokovú pokutu do 99 € a tým sa vyhnete priestupkovému konaniu úplne. Zaplatenie jednej pokuty však neznamená, že vás nebudú chcieť v budúcnosti pokutovať za ďalšie povinné očkovanie. Akási „permanentka“ alebo úplné jednorazové „vykúpenie sa“ z povinného očkovania zatiaľ neboli zavedené.

       Celé pokutovanie za odmietnutie očkovania je však padnuté na hlavu, lebo vôbec nič nerieši. Pokuta nie je ani náhradou očkovania, ani (na rozdiel od pokuty napr. za prekročenú rýchlosť) nedonúti rodiča nabudúce dať dieťa zaočkovať. Toho sú si vedomí aj na niektorých RÚVZ a tak niekde ani nepokutujú, alebo len symbolicky.

       Konal sa už na Slovensku nejaký súd ohľadne povinného očkovania?

       Bolo podaných už niekoľko žalôb, zatiaľ sa však nekonalo ani jedno súdne pojednávanie, hoci prvá žaloba bola podaná už koncom minulého roka. Možno však očakávať, že súd – podobne ako v Česku pred vyše rokom – rozhodne v prospech rodičov a zakáže ďalšie pokutovanie za odmietnutie povinného očkovania. V prípade, že nie, predpokladám, že sa žalujúci rodičia obrátia na Ústavný súd, a ak ani ten nerozhodne v ich prospech, bude to mať dohru pred Európskym súdom pre ľudské práva v Strasbourgu. To by mohol byť zaujímavý proces, lebo by zrejme viedol k zrušeniu povinného očkovania v celej Európskej únii.

       Žiaľ, väčšina rodičov buď s veľkou nevôľou a proti vlastnému svedomiu dá svoje deti zaočkovať, alebo nedá, ale radšej zaplatí pokutu, než by si hájila svoje práva. Na jednej strane sa do dá pochopiť, lebo naťahovačky s úradmi stoja nejaký čas, námahu a koniec koncov aj peniaze. Na druhej strane však čím menej ľudí si pevne stojí za svojím, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa tu niečo zmení k lepšiemu.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.