Skoncovať s povinným očkovaním, alebo áno? (Ad: „Očkovať, alebo áno“) — 2. časť

Ing. Marián Fillo

<<< 1. časť       2. časť       3. časť >>>

    Na úvod sa ospravedlňujem všetkým čitateľom, ktorí (podobne ako ja) očakávali, že 2. časť môjho komentára k článku MUDr. Jozefa Marca „Očkovať, alebo áno“ napíšem nanajvýš tak pár dní po 1. časti. Žiaľ, dostal som sa k tomu až teraz. Práce ako na kostole a pracovníkov málo, a tak prosím o pochopenie a trpezlivosť. Vráťme sa teda k prvému článku Dr. Marca o očkovaní (on totiž medzitým napísal aj článok druhý, na ktorý sa tiež hodlám podrobne pozrieť):

„Žiaľ musím upozorniť, že ani moderná medicína nevie bojovať s pliagami ako detská obrna, či zhubné formy osýpok.“

    Nuž, „moderná medicína“ Dr. Marca to možno nevie, ale ľudstvo ako celok to vie. U jedného i druhého hrá kľúčovú úlohu vitamín C. Už v roku 1939 bola zverejnená štúdia Clausa W. Jungebluta o liečbe vírusovej detskej obrny vitamínom C, ale „moderná medicína“ Dr. Marca si ju zrejme doposiaľ nevšimla, hoci figuruje v plnom znení v americkej databáze lekárskych vedeckých článkov PubMed. Významným rizikovým faktorom vírusovej detskej obrny (poliomyelitídy) je aj vysoko-sacharidová (cukrová a škrobová) diéta, zhodou okolností odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (angl. World Health Organization = WHO), asi aby ľudia boli viac chorí a farmaceutické firmy, ktoré tvoria významnú časť príjmovej stránky rozpočtu WHO, dostali za svoje (do WHO investované) peniaze niečo na revanš. Dôvod, prečo je veľa cukru v jedálničku rizikovým faktorom poliomyelitídy, je celkom zrejmý, pretože cukor blokuje vitamín C pri snahe dostať sa do bunky (na miesto určenia) a vitamín C ničí/neutralizuje vírus detskej obrny. Pritom tento poznatok je verejne známy najmenej od roku 1948, ale „moderná medicína“ Dr. Marca si to zrejme opäť nevšimla.

    U osýpok dokonca aj WHO priznáva, že megadávky vitamínu A v počiatočnom štádiu osýpok napomáhajú predísť ťažkým komplikáciám (podľa Dr. Marca „zhubným formám“) osýpok. Lenže „moderná medicína“ Dr. Marca si zrejme ani to doposiaľ nevšimla. V článku z roku 1953 popisuje Dr. Frederick Robert Klenner, že ústami podávané 1-gramové dávky vitamínu C každé 2 hodiny vyliečili dieťa s typickými príznakmi osýpok do 48 hodín. Lenže ani to si „moderná medicína“ Dr. Marca doposiaľ (tzn. za 63 rokov) nevšimla.

    Nuž, kto poctivo hľadá a vie po anglicky, ten nájde liečbu ako vírusovej detskej obrny, tak aj osýpok. A ten, kto silou mocou propaguje očkovanie, nehľadá, a preto ani nájsť nemôže, a potom popiera existenciu niečoho, čo celkom preukázateľne jestvuje. Otázka znie: Na koho prospech? (Cui bono?)

„A ak by sa niekto chcel ešte oháňať právami dieťaťa, mal by si uvedomiť, že dieťa má aj právo na oboch rodičov, na lásku a starostlivosť v harmonickej rodine. Práve toto rodičia deťom často nedoprajú, ale detských práv majú plné ústa. Neuvedomujú si, že sú to práve oni, ktorí musia byť garantmi a sprostredkovateľmi práv svojich detí. Nie spoločnosť, nie ulica, nie škola ani zdravotníci, ale oni, rodičia – matka a otec!“

    Neviem ako iní, ale ja si to uvedomujem, a preto nedávam svoje deti očkovať. Je to ale trochu zvláštny argument, že ak už porušujem právo dieťaťa napr. na oboch rodičov, lebo sa chcem rozviesť (nie naozaj, to len ako modelový príklad), tak potom už je všetko jedno a smelo môžem porušiť aj právo dieťaťa na čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť (tzn. na nízko-sacharidovú diétu s dostatkom vitamínov A a C namiesto nespoľahlivého a nebezpečného očkovania proti vírusovej detskej obrne a proti osýpkam).

„Jednou z najčastejších otázok odporcov očkovania je - ako môže neočkované dieťa nakaziť ostatné, keď je zvyšok populácie preočkovaný? Toto nechápu. Nuž, niet nič jednoduchšie. Očkovanie totiž prebieha po istej časovej osi. Zhruba vo veku troch mesiacov sa pichá povedzme o. i. záškrt. Čiže  napr. vo veku 2 mesiacov dieťa  EŠTE NIE JE CHRÁNENÉ OČKOVANÍM!!!“

    Nie je chránené očkovaním ani vo veku 4 mesiacov, pretože v 1. roku života je u neživých vakcín na akú-takú protilátkovú odpoveď potrebné podať najmenej 2 dávky, lenže 2. dávka sa podáva až v 5. mesiaci života. Ale ani vtedy ešte dieťa nemôže byť chránené očkovaním, to až (ak sa zadarí a dieťa na očkovanie zareaguje podľa plánu) cca 2 týždne od očkovania, lebo tvorba protilátok nejaký čas trvá a nie je to hneď po vytiahnutí ihly zo stehna či iného miesta, kam sa vakcíny bežne pichajú.

„Kontakt s neočkovaným dieťaťom, ktoré je povedzme už nakazené ale ešte nie choré má aj pre toto dieťa, ktoré rodičia zaočkovať chcú fatálne následky. Jeho šanca prežiť záškrt je cca 50 % ba i menej. Lebo hoci sa infekcia antibiotikami zvládnuť môže ak sa stihne, dieťa môže umrieť neskôr na ťažké poškodenie srdca záškrtovým toxínom, ktorý poškodzuje myokard a jeho produkciu antibiotiká neovplyvnia.“

    Dr. Marec to ale dosť dobre nedomyslel, pretože vakcína proti záškrtu obsahuje ako antigén (účinnú látku) len záškrtový anatoxín (formaldehydom upravený/neutralizovaný toxín/jed, vyrábaný baktériou Corynebacterium diphtheriae, aj to nie hocijakou, ale iba takou, ktorá je napadnutá špeciálnym vírusom, tzv. bakteriofágom, lebo až genetický kód tohto vírusu obsahuje návod na výrobu záškrtového toxínu, nie čistá vírusom nenapadnutá baktéria). Očkovanie teda môže podnietiť k tvorbe protilátok iba proti záškrtovému toxínu, nie však proti samotnej baktérii Corynebacterium diphtheriae. Logicky potom očkovanie nemôže z princípu zabrániť množeniu a šíreniu samotnej baktérie, môže zabrániť len vzniku choroby u nakazeného.

    Keď to zoberieme z druhej strany, štatisticky vzaté: ročný počet nových prípadov záškrtu (či už absolútny alebo v prepočte na 100.000 obyvateľov) nijak nekoreluje so zaočkovanosťou v tej-ktorej krajine, veľmi však koreluje so životnou úrovňou a celkovým socio-ekonomickým stavom danej krajiny. Z toho je zrejmé, že očkovanie zohráva len minimálnu (ak vôbec nejakú) úlohu v prevencii záškrtu, zatiaľčo životná úroveň veľmi významnú. Ak by to teda Dr. Marec s prevenciou záškrtu myslel naozaj vážne, tak by sa vykašľal na očkovanie a horlil by za zastavenie úpadku a za prudký nárast životnej úrovne najnižších vrstiev spoločnosti.

    Byť Dr. Marcom, ak by som si chcel vymyslieť nejaký oblb na váhajúcich rodičov, rozhodne by som sa širokým oblúkom vyhol záškrtu, u ktorého je principiálne nemysliteľné dosiahnuť akúkoľvek očkovaním vyvolanú kolektívnu imunitu (tzn. zastavenie šírenia pôvodcu choroby vďaka vysokej zaočkovanosti). Pokým nebude vakcína proti záškrtu ako antigén obsahovať aj nejaké povrchové zlúčeniny záškrtovej baktérie, je očkovaním vyvolaná kolektívna imunita proti záškrtu len rozprávkou na oklamanie nedostatočne zorientovaných. Ak sa nechcete nechať oklamať, viac k záškrtu sa dočítate v článku „Čo možno neviete o očkovaní — 29. a 30. časť (Vitalita 2/2014 a 3/2014)“.

„Takže v tomto je obrovské riziko úmyselne nezaočkovaných detí medzi deťmi, ktoré na svoj termín očkovania ešte len čakajú!!! Pre toto je vyhýbanie sa očkovaniu verejným ohrozením a rodičia postihnutých detí majú právo žalovať štát za neplnenie si základných povinností- chrániť občana, ktorý chránený byť chce.“

    Až na to, že malé, 2- či 4-mesačné, dojčatá (pred prvým či druhým očkovaním) spravidla nevedú čulý spoločenský život, takže oproti bežnému človeku majú veľmi obmedzený styk s prípadnými zdrojmi nákazy. Ďalej by Dr. Marec mal vedieť, že neexistuje nijaké ľudské právo nebyť nakazený.

    A keď už sme u toho, veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá s nemocničnými (nozokomiálnymi) nákazami na jeho oddelení v nemocnici v Čadci, keďže napr. doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD. sa sťažoval, že prakticky žiadna slovenská nemocnica resp. oddelenie nemocnice nehlási (napriek zákonnej povinnosti hlásiť) čo i len trochu uveriteľný počet nozokomiálnych nákaz, ba dokonca mnohé nehlásia vôbec žiadne nozokomiálne nákazy. Pritom „najšpičkovejšie zahraničné zdravotnícke zariadenia hlásia nozokomiálne nákazy u 5% hospitalizovaných pacientov“.

     Koľko nozokomiálnych nákaz hlási nemocnica v Čadci a koľko hlási konkrétne oddelenie Dr. Marca? Je prakticky vylúčené, že by sa ktorákoľvek slovenská nemocnica čo i len trochu chytala na najšpičkovejšie zahraničné zdravotnícke zariadenia, takže pásmo uveriteľnosti môže na Slovensku začínať niekde okolo 10%. A potom by ma zaujímalo, ako by sa asi tak tváril Dr. Marec, keby niekto žaloval jeho nemocnicu/oddelenie (či dokonca jeho osobne) napr. za multi-rezistentného (voči viacerým antibiotikám odolného) zlatého stafylokoka, ktorého si do nemocnice na jeho oddelenie nedoniesol, ale si ho odtiaľ odniesol. To by som naozaj chcel vidieť, ako by sa Dr. Marec zatváril tvárou v tvár takej žalobe, keď už je tak žhavý k žalobám na neočkujúcich rodičov (resp. na štát kvôli existencii neočkovaných detí). Ak už máme uzákoniť (doposiaľ nejestvujúce) právo nebyť nakazený, tak nech to platí pre všetkých rovnako — aj pre nemocnicu/oddelenie Dr. Marca.

„Tento trend bude zrejme pokračovať, kým sa nenájdu rozumní politici, ktorí tresnú do stola a povedia - tak a očkovať sa bude a hotovo aj napriek rôznym táraninám o občianskych právach a osobnej slobode. Súčasný postoj politikov a aj štátnych orgánov k očkovaniu je pokryteckým strkaním hlavy do piesku.“

    Nuž, tu sa v plnej kráse ukazuje pravá podstata očkovania: nejde o žiadnu vedu, ale o totalitnú a agresívnu ideológiu, ktorá upiera ľuďom ich základné práva a slobody (v tomto prípade napr. právo na fyzickú nedotknuteľnosť osoby či slobodu zmýšľania, svedomia, viery a náboženského vyznania). Pritom Dr. Marcovi jeho slobodu očkovať seba či svoje deti nikto neupiera a ani neviem o nikom, kto by to mal v pláne.

    Obrovský dešpekt k občianskym právam a osobným slobodám je jasnou známkou totalitných diktatúr typu komunizmus, nacizmus či fašizmus, takže pri týchto slovách by sa každému človeku dobrej vôle mal v hlave rozblikať veľký tučný červený výkričník.

„Bolo by treba kompetentným pripomenúť, že práva detí sú v tomto štáte pošliapavané oveľa hrubším a tragickejším spôsobom, než by bolo znovu zavedenie inštitútu povinného očkovania. A posledné slovo patrí rodičom, ktorí sú presvedčení, že oni najlepšie vedia, čo je dobré pre ich deti. Žiaľ, občas sa v tom tragicky mýlia.“

    Opäť tá podivuhodná „logika“: podľa Dr. Marca je zjavne v poriadku pošliapať nejaké právo detí, pretože iné práva detí sú tiež pošliapavané. Skúsme si to otočiť, aby sa to dotklo Dr. Marca, lebo zrejme nechápe, akú hroznú vec vyslovil: Ak sú pošliapavané jeho práva na spravodlivú mzdu a vyhovujúce pracovné podmienky (čo možno a vcelku pravdepodobne sú, ak pracuje v okresnej nemocnici), tak potom preňho určite nebude problém, ak ho štát prinúti ubytovať vo svojom byte či dome bezplatne nejakého neznámeho bezdomovca, alebo ešte lepšie pritečenca, s nízkym hygienickým štandardom. Alebo to pre Dr. Marca problém bude a dôjde mu nezmyselnosť jeho argumentácie???

    A nechápem, o akom znovu-zavedení povinného očkovania je reč. Nevšimol som si, že by za ostatných cca 70 rokov bolo vôbec niekedy povinné očkovanie na Slovensku zrušené.

    Nuž a o tragických omyloch by mohli veľa rozprávať mnohí rodičia, čo v dobrej viere a bez najmenších pochybností dávali svoje deti očkovať. Keby mohli vrátiť čas, už by svoje deti či seba očkovať určite nedali.

„Povedzme si, ako niekedy funguje naša imunita v boji proti mikroorganizmom (MIO). Tie malé potvory majú rôzne spôsoby, ako vyvolať chorobné prejavy. Jedným zo špecialistov je vírus hepatitídy typu B. On sám o sebe vlastne neurobí s pečeňou nič také, čo by viedlo k zápalu s poškodením funkcie. On sa v pečeňovej bunke jednoducho ukryje, aby sa mohol s pomocou jej DNA pomnožiť. To pečeňovej bunke nijako zvlášť neublíži, avšak!

    Tým, že dotyčný vírus do bunky prenikne, pozmení nepatrne rozloženie a typ rôznych znakov, ktoré pečeňová bunka (hepatocyt) nesie na svojom povrchu a ktoré slúžia našej imunite, aby ju  rozpoznala ako  vlastnú a neútočila na ňu. Tým však, že vírus pozmení tieto znaky na hepatocyte, naša bdelá imunita spustí poplach a jej bojové oddiely začnú hepatocyty jeden po druhom likvidovať. Tie sa rozpadnú a pomnožený vírus napáda ďalšie bunky.

    Našťastie, tento proces je limitovaný,  pečeň má rýchlu regeneračnú schopnosť a poškodené bunky nahrádza, no i tak je zápal pečene typu B veľmi nebezpečným  a zákerným ochorením nakoľko môže prejsť do aktívnej chronicity, alebo spôsobiť rakovinu pečene. Tomuto dokáže zabrániť veľmi účinne protilátka proti vírusu, ktorú dopravíme do tela antisérom - pasívna imunizácia ak nemáme čas čakať na vytvorenie protilátky, alebo vakcináciou.“

    To je síce zaujímavé, ale faktom zostáva, že nákazlivá žltačka (infekčná hepatitída, tiež aj vírusový zápal pečene) typu B nie je niečo, čo by sa dalo len tak chytiť vzduchom, jedlom či pitím. Šíri sa krvou a pohlavným stykom, takže šírenie tejto choroby možno vcelku ľahko obmedziť a zastaviť jednak vyvarovaním sa promiskuite, jednak používaním účinných bariérových ochranných prostriedkov pri manipulácii s potenciálne nakazenou krvou. A bez nákazy nie je dôvod riešiť nejaké očkovanie.

„Vakcína sa vyrobí tak, že obsahuje v sebe len tie časti vírusu, ktoré sú schopné vyvolať tvorbu protilátok ale nie tie časti, ktoré prenikajú do hepatocytu. Lebo schopnosť spôsobiť chorobu a vyvolať tvorbu protilátok je našťastie u väčšiny MIO oddelená. Po kompletnom očkovaní proti hepatitíde má človek dostatok protilátok proti jej vírusu.“

    To by však muselo uňho najprv očkovanie zafungovať, čo sa nedeje ani zďaleka u každého očkovaného. Druhá vec je, že navzdory tvrdeniam propagátorov očkovania nie je ochranný účinok očkovania proti žltačke typu B doživotný (to len v prípade, že by to očkovanie spôsobilo smrť očkovaného), čo dokladajú aj nie práve zriedkavé prípady touto chorobou nakazených zdravotníkov, ktorí všetci majú už desiatky rokov očkovanie proti žltačke typu B povinné. Nejaký ten rok-dva dozadu mi napr. ktosi hovoril o prípade z nemocnice v Hnúšti, kde si vedúci oddelenia dal následne otestovať všetkých podriadených a vyšlo z toho, že okolo polovice ich nie je voči žltačke typu B imúnnych, hoci všetci proti nej museli byť očkovaní.

„A tak po jeho vniknutí do imunizovaného – očkovaného organizmu ho tieto protilátky pekne kompletne vychytajú, vyviažu a vyvezú ako neškodný za dedinu, kde je degradovaný upratovacími čatami špeciálnych bielych krviniek. A človek neochorie. Takto zhruba napr. funguje očkovanie proti chorobám. Sami vidíte, že je to systém veľmi efektívny a hlavne užitočný a bezpečný.“

    Nuž, táto očko-bájka má hneď niekoľko veľkých významných „ALE“:

1. Očkovaním vytvorené protilátky musia byť na správnom mieste. Napr. pri tetane tetanospazmín (tetanový toxín/jed) útočí na bunky v nervovej sústave. Lenže v nervovej sústave žiadne protilátky nekolujú, tzv. krvno-mozgová prekážka (hemato-encefalická bariéra) ich tam nepustí. Takže ak sa nakazíte tetanovými baktériami tak nešťastne, že si ich toxín nájde cestu do nervovej sústavy inak než cez krvný obech, v ktorom kolujú očkovaním vytvorené protilátky, tak môžete dostať tetanus napriek tomu, že ste boli preočkovaní proti tetanu čo i len pred rokom.
2. Očkovaním vytvorených protilátok musí byť dosť na to, aby okamžite zvládli celú infekčnú dávku (tzn. to množstvo pôvodcov choroby (patogénov), ktorým sa človek nakazí jednorázovo alebo opakovane). Ako vidno na epidémii príušníc (mumpsu) predovšetkým u židovských chlapcov v New Yorku v rokoch 2009 a 2010, u ktorých 97% z chorých bolo proti príušniciam očkovaných, príliš veľká infekčná dávka a/alebo príliš časté opakovanie nákazy môžu prekonať aj ochranu očkovaním vytvorenými protilátkami.
3. Citovaný úryvok sa rozhodne netýka živých vakcín, kde antigénom je celá živá baktéria (tuberkulóza) resp. celý funkčný vírus (osýpky, príušnice, ružienka, rotavírusy, ovčie kiahne, žltá zimnica, staré ústami podávané vakcíny proti detskej obrne, do nosa vstrekované vakcíny proti chrípke), keďže očkovaním vpravený pôvodca choroby sa v tele očkovaného živou vakcínou bude množiť a v nejednom prípade prerastie cez hlavu imunitnému systému očkovanej osoby. A v takom prípade očkovanie nie je ani bezpečné, ani užitočné, ani efektívne. Pritom očkovanie živou vakcínou proti osýpkam, príušniciam a ružienke (angl. Measles, Mumps, Rubella = MMR) je na Slovensku povinné.

„Prečo teda vlastne vznikla vo svete taká obrovská kampaň zameraná proti povinnému očkovaniu detí? Prečo hnutie známe ako Antivax neberie do úvahy argumenty o miliónoch uchránených životov u detí aj dospelých práve vďaka očkovaniu?“

    Odpoveď je jednoduchá: preto, lebo to je na vode stojaca bájka, ktorá s realitou nemá prakticky nič spoločné. Je celkom zrejmé, že prudký pokles úmrtnosti na prenosné choroby, proti ktorým sa očkuje, začal už dávno pred zavedením očkovania proti tej-ktorej chorobe a podľa všetkého by pokračoval strmo nadol aj bez zavedenia akéhokoľvek očkovania. Očkovanie teda rozhodne nie je zodpovedné za spomínané „milióny uchránených životov“.

„Nuž ten spúšťací moment má podobne ako mnoho a mnoho medicínskych „prúserov“ dvoch spoločných menovateľov - populizmus a peniaze.

    Nechcem do toho zaťahovať politiku, nakoniec ku cti britskej vláde a jej odborníkom slúži, že sa nakoniec snažili obrovské škody aspoň čiastočne napraviť a rehabilitovať. Pokúsim sa trošku rozmotať to klbko, ktoré je tak komplikované, že to nevymyslíš. Je to však nutné, aby súčasný čitateľ pochopil, že to čo sa udialo, je asi najväčší hoax v dejinách medicínskej publicistiky. 

    Na počiatku bol totiž britský chirurg Dr. Andrew Wakefield. Poviete si - no čo už môže mať spoločné chirurgia s očkovaním detí? Ale verte, neverte, má. K uvedenému lekárovi  začali od istého času chodiť mamičky s deťmi vo veku pol druha až tri roky s údajom, že sa sťažujú na bolesti bruška, prípadne tie menšie kričia od bolesti pre  brušné koliky. Dr. Wakefield podrobil deti rôznym vyšetreniam a v podstate nezistil nijaké závažnejšie anomálie až na to, že u niektorých detí sa v mikroflóre čreva našiel, asi ale celkom náhodou anaeróbny bacil nazvaný Suterella, sp.“

    O Dr. Wakefieldovi som toho čítal, počul a videl už naozaj veľa, veľa som toho aj preložil, vrátane celej jeho knihy, ale o bacile Suterella sp. čítam prvýkrát. Kde toto Dr. Marec nabral? Každopádne, Dr. Wakefield a kol. zistili u autistických detí zápalové ochorenie čriev a zdurené lymfatické uzliny okolo čriev, takže toto tvrdenie Dr. Marca je očividne nepravdivé.

„Nedospelo sa však k záveru, či tento mikrób má naozaj na svedomí bolesti brucha u detí či nie. Podnikavý Dr. Wakefield sa však chytil niečoho celkom iného. Niektorí rodičia sa mu zdôverili, že zároveň s bolesťami brucha pozorovali u detí zvláštne prejavy v správaní - rozpad vzorca sociálneho chovania v rodine, kolektíve MŠ, emocionálny regres a podobne. Skrátka opísali mu prejavy počínajúceho autizmu, ktorý sa práve v tomto veku začína u detí prejavovať. 

    Ešte stále sa však nič nedialo, kým si niektorí rodičia nespomenuli, že dieťa bolo v tom čase očkované  tzv. MMR vakcínou (measles – osýpky, mumps- príušnice, rubella – ružienka). Toho sa podnikavý doktor Wakefield chytil a z chirurga sa stal epidemiológ a infektológ ako mávnutím prútika. A hoax bol na svete – očkovanie MMR vakcínou je príčinou autizmu!!!“

    Vyzerá to tak, že Dr. Marec je ďalším z dlhého radu anti-wakefieldistov, ktorí si vôbec neprečítali pôvodnú štúdiu Dr. Wakefielda a 12 jeho kolegov. Nepíše sa v nej totiž, že MMR vakcína je príčinou autizmu, ale len že niektorí rodičia dávajú ochorenie ich detí do súvisu s krátko predtým vykonaným očkovaním MMR vakcínou a že prípadnú príčinnú súvislosť je potrebné vedecky preskúmať.

„Lenže pán doktor sa nielenže prerátal, ale vykľul sa z neho pekný podliak. Okamžite zvolal tím naklonených odborníkov a vypracovali štúdiu o príčinách autizmu, kde na popredných miestach bolo ako príčina uvedené očkovanie MMR vakcínou! Bez akejkoľvek   inej súvislosti, bez kontrolnej skupiny ho uverejnil v odborných časopisoch, ktoré mu to zožrali aj s navijakom. Lenže – na každú sviňu sa varí voda. Pán doktor si totiž - zrejme zámerne zamenil kauzalitu s koreláciou!“

    Nuž, v tom prípade sa varí voda aj na Dr. Marca, ktorý bez toho, že by si vôbec prečítal tú štúdiu, o ktorej tak kvetnato básni, tvrdí niečo, čo je Boha-pustou lžou. Podliak je v skutočnosti Dr. Marec, pretože Dr. Wakefield opakovane vysvetlil, ako to všetko bolo, a to jednak už v relácii na Slobodnom vysiela či zo 17.XII.2014, ale i pred pár mesiacmi pri príle žitosti premiéry jeho filmu „Vaxxed: from cover-up to catastrophe“ („Zaočkovaní: od zatĺkania ku katastrofe“), ktorý budete mať možnosť so slovenskými titulkami vidieť už túto jeseň. Tiež sa s obvineniami voči jeho osobe vyrovnáva aj vo filme „Man Made Epidemic“ („Človekom stvorená epidémia“), ktorý sa dočkal svojich slovenských tituliek predvčerom (17.IX.2016). Ten však Dr. Marec v čase písania svojho článku (19.VII.2016) vidieť nemohol.

    Aj keby sme však aj predpokladali, že Dr. Marec po anglicky nevie ani zaťať, stále si mohol prečítať slovenský preklad rozhovoru s Dr. Wakefieldom na Slobodnom vysielači, zverejnený 27.XII.2014, ako aj preklad odpovedí Dr. Wakefielda na voči nemu vznesené obvinenia, zverejnený 21.VI.2016. Ale Dr. Marec nie! Miesto toho vystavuje na obdiv svoju arogantnú ignoranciu (nevedomosť) a čestných ľudí krivo a nepodložene obviňuje z podliactva, čím sa sám stáva podliakom č. 1.

    Dr. Marec zrejme nevie ani to, že štúdie typu „rad prípadov“ („case series“) žiadnu kontrolnú skupinu nemávajú, pričom štúdia Dr. Wakefielda a kol. z roku 1998 je práve popisom radu prípadov. Inak by nemohol štúdii tohto typu vyčítať chýbajúcu kontrolnú skupinu. To je asi ako vyčítať bicyklu, že nemá ABS. Bicykle ale ABS (systém proti zablokovaniu bŕzd, tzn. proti šmyku) jednoducho nemávajú. Mávajú ho len autá.

    Nuž a koreláciu s kauzalitou si Dr. Wakefield a kol. v štúdii z roku 1998 rozhodne popliesť nemohli, pretože v tejto ich štúdii nie je nijaký výrok o kauzalite (príčinnej súvislosti), iba ten, že túto možnosť treba preskúmať.

    Takže Dr. Marec buď úplne podlo a nehanebne klame (vediac, že veci sa majú úplne inak), alebo si vôbec neprečítal to, čo s takou vervou kritizuje. Iná možnosť nie je a po pravde: neviem, čo z toho je vlastne horšie. Ak však takýto prístup uplatňuje aj vo svojom platenom zamestnaní (verme, že tento jeho počin nie je plateným PR článkom, aj keď si ani tým nie som celkom istý), tak Pán Boh ochraňuj jeho pacientov!

„Pre vysvetlenie - kauzalita je súvislosť dvoch javov, kedy jeden z nich zapríčiňuje priamo, či nepriamo jav druhý. Príklad kauzálneho vzťahu – zvýšená spotreba cigariet zvyšuje výskyt rakoviny pľúc! Javy spolu príčinne – kauzálne súvisia. Korelačný vzťah – zároveň s vyšším výskytom rakoviny pľúc dochádza k vysokému nárastu dopravných nehôd. Oba javy sú pravdivé, avšak prakticky spolu vôbec nesúvisia. Jediné, čo ich spája je výskyt v rovnakom čase, čiže časový korelát, ale bez príčinnej súvislosti. Inými slovami zvýšený výskyt dopravných nehôd príčinne nijako nesúvisí so zvýšeným výskytom rakoviny pľúc a naopak.“

    V skutočnosti tu môže byť nepriama príčinná súvislosť, lebo ak fajčiari (ktorých počet resp. percentuálne zastúpenie v obyvateľstve rastie) fajčia aj počas jazdy, môžu sa vďaka tomu menej sústrediť na jazdu, a tým spôsobovať (v porovnaní s nefajčiarmi) viac dopravných nehôd. Tzn. môže tu byť vzťah, že z fajčenia vyplýva (príčinne súvisí) aj vyššia nehodovosť, aj viac rakoviny pľúc.

    Navyše aj nárast rakoviny pľúc sám o sebe by mohol viesť k nárastu dopravných nehôd, ak rakovina pľúc spôsobuje napr. záchvaty kašľa a tie znižujú schopnosť bezpečne riadiť motorové vozidlo.

    Keď už chcel Dr. Marec uviesť príklad zaručene príčinne nesúvisiacich, ale časovo po sebe nasledujúcich javov, mohol uviesť napr. východ Slnka polhodinu po tom, ako si kýchol. Slnko určite nevyšlo preto, lebo si kýchol, ale východ Slnka nastal časovo po jeho kýchnutí. Ak by sa napr. zistilo, že ľudia najčastejšie kýchajú ráno pred východom Slnka, mohlo by dokonca u niekoho vzniknúť pokušenie časovú koreláciu špičky intenzity kýchania s východom Slnka krátko na to prehlásiť za príčinnú súvislosť, hoci to zjavne nesúvisí.

    Lenže to nie je prípad MMR vakcíny a autizmu. Je totiž známe, že vírus ružienky niekedy spôsobuje autizmus u budúceho dieťaťa, ak sa ružienkou nakazí tehotná žena. Nuž a funkčný vírus ružienky je aj v MMR vakcíne, takže rozhodne nemožno tvrdiť, že prípadná príčinná súvislosť MMR vakcíny s autizmom je očividný nezmysel, akým by bolo napr. uvažovať o príčinnej súvislosti kýchania s východom Slnka.

„A presne toto nastalo aj v pozorovaní Dr. Wakefielda. Dal si do kauzality dva vzájomne nesúvisiace vzťahy – MMR vakcináciu a počiatky prvých prejavov autizmu. Áno, prvé prejavy autizmu sa objavujú v čase očkovania detí trojvakcínou. Rovnako sa však objavujú aj u detí, ktoré očkované neboli!!! Medzi javmi nie je príčinný – kauzálny vzťah, len časová korelácia.“

    Poprosil by som Dr. Marca o odkaz na nejakú štúdiu, ktorá preukázala, že regresívny autizmus (tzn. dieťa sa vyvíja normálne a od istého časového okamihu začne upadať a strácať už nadobudnuté schopnosti) sa vyskytuje rovnako u neočkovaných ako u očkovaných so začiatkom práve krátko po typickom dátume očkovania MMR vakcínou (u nás v 15.–18. mesiaci života, v niektorých iných krajinách už od dovŕšenia 12 mesiacov života). Nakoľko viem, toto jednoducho nie je pravda.

    Druhá vec je, že žiadna štúdia doposiaľ spoľahlivo nevyvrátila príčinnú súvislosť očkovania MMR vakcínou so vznikom regresívneho autizmu. Všetky štúdie, čo to vraj urobili, boli plné metodologických chýb a iných prehmatov (viď napr. tu, tu, tu, tu, tu alebo tu), ale predovšetkým to neboli randomizované klinické štúdie s úplne neočkovanou kontrolnou skupinou, ktoré by to jediné mali akú-takú šancu vedecky vyvrátiť. Boli to len epidemiologické/kohortné štúdie (zoberieme si nejakú sadu nesúrodých údajov a bez toho, že by sme videli jedného jediného autistu, čarujeme s číslami a štatistickými metódami, až kým nám nevyjde to, čo od nás sponzor štúdie chcel, aby nám vyšlo) alebo štúdie typu „prípad-kontrola“ („case control“), tzn. v skupine prípadov máme napr. 30 ľudí s rakovinou pľúc, ktorí fajčia, do kontrolnej skupiny vyberieme 30 ľudí, ktorí fajčia rovnako dlho a nemajú rakovinu pľúc, a budeme tvrdiť, že rakovina pľúc s fajčením nijak nesúvisí. Nuž, takéto štúdie si môžete strčiť za klobúk a nie nadarmo sa im hovorí „tobacco science“ („tabaková veda“) — na počesť podplatených vedcov a lekárov, ktorí „vedecky vyvracali“ príčinnú súvislosť fajčenia s rakovinou pľúc niekedy v 60. rokoch 20. storočia v USA:

Fredric March hovorí: „To je ono! L&M s filtrom sú práve to, čo mi lekár predpísal.“

<<< 1. časť       2. časť       3. časť >>>