Slovensko je zázračná krajina – to, čo inde priznávajú, u nás vôbec neexistuje
február 2010 - Eva Ohraďanová
Niekedy mám pocit, že si nás naši politici mýlia s ovečkami, ktoré keď treba ostrihať (a získať vlnu), stačí len nahnať do úzkeho koridoru, na konci ktorého ich čaká strojček. Nikoho nezaujíma, že ovca o to nemá záujem (veď v prírode ich nemá kto strihať), dôležité je, že my máme z nich vlnu. Nevadí, že sa to ovečke nepáči a nevadí ani to, že jej možno nejaký čas bude zima. Veď ona to zvládne a fakt, že ona utrpela, je predsa nepodstatný proti tomu, že z jej vlny sa oblečú nie jeden, ani dvaja, ale hneď traja ľudia. A prečo vlastne protestuje, veď my nerobíme nič výnimočné. My predsa počúvame odporúčania svetovej aliancie výrobcov svetrov.
Je to možno absurdné, ale cítim sa ako ovečka, ktorá má až príliš veľa vlny. Celé ma to desí o to viac, že nejde o ovečky a ich vlnu, ale o ľudí a ich zdravie. Naši vládni predstavitelia akoby nemali vlastný rozum. Počúvajú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), podliehajú lobingu farmaceutických firiem a pod ich vplyvom (aspoň sa majú na koho vyhovoriť), nútia nás – praobyčajných občanov – k tomu, čo by oni sami neurobili. Sme Slováci a bijeme sa za to do pŕs, ale počúvame kadekoho iného, len nie seba. Prečo sa nepoučíme od svojich susedov Poliakov, prípadne Čechov, ktorí nestratili svoju hrdosť a pokojne pôjdu aj proti odporúčaniam WHO, ak sú presvedčení o svojej pravde? Prečo (aspoň niektorí) politici týchto krajín nechcú ohroziť zdravie svojich občanov, ale tí naši to robia tak ochotne? A keď už je pravda von a okolité štáty verejne uznajú svoje pochybenie, prečo len my sme tí, u ktorých sa nič nedeje? U nás je to skrátka tak. Sme jednoducho zázračná krajina.
Ale aby som bola konkrétna. Ide o očkovanie proti chrípke typu A(H1N1) a o očkovania ako také. Od vyhlásenia pandémie prasacej chrípky ubehlo už niekoľko mesiacov a hororové scenáre WHO sa akosi nenaplnili. Štáty celej Európy (okrem Poľska) nakúpili milióny vakcín, ktoré zostávajú v skladoch, a zúfalo sa ich pokúšajú zbaviť. A čo je podozrivé a vlastne aj veľavravné, drvivá väčšina lekárov sa odmietla dať zaočkovať. Ak je WHO tak presvedčená o účinnosti vakcín, ak sú vakcíny tak dobré a dostatočne odskúšané, ako tvrdia ich výrobcovia (nebudú predsa tvrdiť opak), prečo im neveria tí najpovolanejší? Koľká nezodpovednosť! Ale to nevadí, máme tu ešte dosť ovečiek, ktoré majú vlnu. Sú tu ešte rizikoví pacienti. Tým sme totiž vakcínu podsunuli. A tak mamička, ktorej dieťatko má problémy s obličkou, sa dozvie, že jej syn je na zozname pacientov, ktorým sa odporúča dať sa zaočkovať proti prasacej chrípke. Naši vladári dávajú zaočkovať tých najohrozenejších, lebo ich telo nie je celkom zdravé, aby prekonalo chrípku. Ale ako má to nie celkom zdravé telo uniesť nápor ortuti, formaldehydu, hydroxidu hlinitého a iných jedov vo vakcíne? To už nikoho nezaujíma. Riziku vystavujeme dokonca tehotné ženy. Pre-pána-Jána, veď vo vakcínach sú jedovaté látky! Kto dal na zoznam tehotné ženy a prečo??? Kto to bol, to skutočne neviem. Ale prečo sa to stalo, je veľmi prozaické. Jednoducho sa využíva strach rodičky o svoje dieťa. Chce ho ochrániť pred chrípkou a tak ho nadopuje jedmi. Ako ste toto mohli dopustiť, páni vrchní?
V Česku sa čelní armádni predstavitelia rozhodli rozkazom dať zaočkovať 16.000 vojakov českej armády. Nepodarilo sa im to. Prečo? Pretože majú na čele štátu osobu, ktorá sa nebojí za nich zabojovať. Český prezident Václav Klaus sa postavil na stranu radových vojakov so slovami „Vojáci nemohou být považováni za pokusný vzorek, na němž se bude – bez jejich souhlasu – vakcína v praxi zkoušet“. Napokon sám ako osoba očkovanie razantne odmieta. Prezident Klaus dokonca vyhlásil: „Pokud se tu před vašima očima nenechá přeočkovat všech sedmnáct ministrů, vláda nikoho o nutnosti očkování nepřesvědčí.“ A keďže sa z celej vlády dala zaočkovať len ministerka zdravotníctva), nemôže to predsa vláda žiadať od občanov. Toto ma naozaj zaujalo. Predstava, že by sa naši predstavitelia dali verejne zaočkovať, keďže súhlasili s očkovaním občanov, ma naozaj nadchla. Ak má matka dať svoje dieťa zaočkovať, lebo je na zozname rizikových pacientov, tak nech to najprv urobí každý jeden minister, premiér a prezident, keďže oni to odsúhlasili. Nech nám teda idú príkladom. Nemôžu sa vyhovoriť ani na to, že svoju vakcínu dá niekomu, kto ju viac potrebuje. Vakcín je predsa dosť. Lekári ich odmietli.
Poľsko je jediná krajina Európskej únie, ktorá nenakúpila ani jednu vakcínu. Rozhodli sa tak na základe vyjadrenia ministerky zdravotníctva, ktorá podľa jej slov „nechce ublížiť občanom a vytvárať zisk farmaceutickým koncernom“.
Predseda Zdravotníckej komisie Rady Európy Wolfgang Wodarg označil vyhlásenie pandémie chrípky typu H1N1 za „jeden z najväčších lekárskych škandálov storočia“. Podľa tohto nemeckého sociálnodemokratického politika, vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stav pandémie pod nátlakom farmaceutických firiem. Jeho slová možno brať o to vážnejšie, že on sám je epidemiológ. Dokázalo sa, že chrípka typu H1N1 je mierna a pandémia bola falošná. Tento typ chrípky je v konečnom dôsledku dokonca miernejší ako typická sezónna chrípka. V spravodlivom právnom systéme, mala by byť WHO a jej predstavitelia riadne odsúdení za šírenie poplašnej správy a ublíženie na zdraví mnohých nič netušiacich ľudí na celom svete, ktorí veriac v nedostatočne odskúšané vakcíny, prišli o svoje zdravie, v niektorých prípadoch dokonca o život. Podľa Wodarga celá hystéria začala už v roku 2004, kedy vtáčia chrípka pomohla vyvolať atmosféru paniky a ovplyvnila mnoho krajín v tom, že si vytvorili pandemické plány. Práve vtedy si mnoho krajín nakúpilo prvé zásoby Tamiflu, aj napriek tomu, že liek ešte nebol dostatočne otestovaný. A väčšina z týchto štátov uzatvorila dohody s farmaceutickými firmami na dodávky vakcín v prípade potreby. Týmto spôsobom si výrobcovia vakcín zabezpečili ohromné zisky bez akéhokoľvek finančného rizika. Dá sa povedať, že už len čakali na to, kým WHO vyriekne slovo „pandémia“ a potom tieto zmluvy aktivovali. Prečo predstavitelia WHO pri vyhlasovaní pandémie nemysleli na to, že sú na ich výrokoch mnohé štáty závislé? A prečo tieto štáty zase nemysleli pri kupovaní vakcín na to, že aj WHO je len organizácia, na čele ktorej sedia podplatiteľní ľudia, ktorí môžu jednoducho podľahnúť? Podľa spomínaného nemeckého politika a epidemiológa v jednej osobe, boli proti pomerne ľahkej chorobe zbytočne očkované milióny ľudí na celom svete, navyše podľa neho zbytočne nákladnou a nedostatočne skúšanou vakcínou.
Dnes už je jasné, že celá pandémia prasacej chrípky bola podvod. Dnes už je situácia iná ako pár dní alebo týždňov po vyhlásení pandémie. No naši poprední politici a predstavitelia zdravotníckych úradov sa tvária, akoby sa nič nestalo. Žiadnu chybu sme neurobili, urobili sme dobre, že sme počúvali odporúčania WHO. Netreba to nijak komentovať, treba to nechať premlčať. Máme milión vakcín a sme ľahší o niekoľko miliónov eur. Zaočkujeme aspoň rizikových pacientov, aby sme nevyzerali ako hlupáci a všetko bude vybavené. A preto by som ich práve teraz všetkých vyzvala, aby sa dali verejne zaočkovať. Dnes, keď už je jasné, že ide o podvod a napriek tomu naďalej nútia rizikových pacientov vystavovať sa riziku nežiaducich reakcií z nebezpečných vakcín. Nech sa pred kamerami po ministrovi dajú verejne zaočkovať všetci zamestnanci Ministerstva zdravotníctva SR, všetci zamestnanci Úradu verejného zdravotníctva SR i všetci ich regionálni kolegovia z Regionálnych úradov verejného zdravotníctva.
Rovnako by to mohlo platiť o všetkých vakcínach a celom vakcinačnom programe tohto štátu. Opäť sme len ovečky, ktoré, aj keď ostávajú holé, nikomu to nevadí, lebo vďaka nim nebude zima ľuďom. Predaj vakcín je dnes najväčším biznisom na svete. Denne sa na svete predá cca 3 milióny vakcín.
Slovensko dnes patrí medzi posledné krajiny Európy, v ktorých je očkovanie povinné. V ostatných vyspelých európskych krajinách je očkovanie dobrovoľné a to najmä z etických dôvodov, nakoľko musí vyplývať z dobrovoľného prístupu. Sme teda jednou z posledných vyspelých krajín, v ktorej občan nemá možnosť slobodne rozhodnúť o svojom zdraví. U nás o našom zdraví rozhodujú iní. Očkovacie schémy sú navyše staré niekoľko desaťročí. Príkladom je BCG vakcína proti tuberkulóze, ktorú dostáva dieťa vo veku 4 dní. Táto sa v mnohých štátoch nepodáva a v Nemecku sa dokonca jej používanie neodporúča – pre vysoký počet nežiaducich účinkov. No na Slovensku ju vpichujeme štvordňovým bábätkám. U nás totiž žiadne riziko nehrozí. Sme predsa na Slovensku - v zázračnej krajine. Existuje mnoho odborných štúdií, potvrdzujúcich súvis očkovania s autizmom, cukrovkou, syndrómom náhleho úmrtia novorodencov či rakovinou. Po celom svete sa otvorene hovorí o „obetiach očkovania“, len na Slovensku žiadne nie sú. Nemôžeme mať obete, keď u nás neexistujú nežiaduce účinky. Veď náš hlavný hygienik (doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH) vyhlásil, že očkovanie nemá žiadne nežiaduce účinky. Je to také jednoduché – stačí sa presťahovať na Slovensko, u nás nežiaduce účinky nie sú. Sme totiž zázračná krajina.
Rovnako je to aj s fondom odškodňovania obetí očkovania. Ak niekto ostane po očkovaní postihnutý, má smolu, lebo žije v zázračnej krajine. Máme tu deti s cukrovkou, máme tu deti ochrnuté, či deti autistické, máme tu deti s rakovinou, ale NIKDY za to nemôže vakcína. A to aj napriek tomu, že sa daná choroba vyskytla hodinu po očkovaní. Dokonca aj vtedy sa kompetentní vyjadrili, že ide „príčinná súvislosť nebola dokázaná“. Nemôžete byť odškodnený, lebo my u nás obete očkovania nemáme. Je nám jedno, že musíte kupovať drahšie potraviny, lebo Vaše dieťa ja na všetko alergické. Je nám jedno, že liečba a rehabilitácie Vášho dieťaťa sú drahé a ruinujú Váš rodinný rozpočet. My sme predsa plnili 50-ročnú očkovaciu schému. A zachránili sme tak tisíce iných ľudí, ktorí vďaka tomu neochorejú na čierny kašeľ, tetanus, či záškrt. Nikomu už nebudeme hovoriť, že tieto choroby sa na svete už takmer nevyskytujú a že boli na ústupe dávno predtým ako sa s očkovaním vôbec začalo. Nebudeme hovoriť ani to, že mnohé tieto choroby už vieme dobre diagnostikovať a úspešne liečiť. Niekoľkomesačné deti očkujeme proti hepatitíde typu B, ktorá je prenosná len krvou a pohlavným stykom. Pod rúškom ochrany verejnosti dokonca očkujeme proti tetanu, ktorý nie je prenosným ochorením. Potrebujeme predsa predávať vakcíny. Čo tam po tom, že to niekomu môže uškodiť?
Vo Francúzsku sa v roku 2000 vzbúrili samotní lekári a sami podali návrh na zrušenie posledných troch (!!!) povinných očkovaní. O čo teda ide? Prečo naši lekári nevidia tie poškodenia, ktoré vidia Francúzi? Prečo naďalej (aj keď možno neradi) očkujú malé deti? Odpoveď je jednoduchá: pretože MUSIA. Keby tak neurobili, hrozí im pokuta 3300,- eur, mnohé ďalšie komplikácie a možno aj strata licencie. To sme ale slobodná a demokratická krajina!!! Lekári MUSIA očkovať a mamičky MUSIA doniesť svoje dieťa a pozerať sa, ako plače. Takto dobre to naša vrchnosť organizuje. Nikto nemá právo sa rozhodnúť a to aj napriek tomu, že následky poškodenia ponesie vždy rodič a nikdy nie štát. U nás totiž fond na odškodnenie obetí očkovania nemáme. Prečo aj, veď my sme zázračná krajina!
