Stanovisko k úmyslom Ministerstva zdravotníctva SR zakázať neočkovaným deťom vstup do verejných i súkromných škôlok

Ing. Marián FILLO

    Čo sa vlastne chystá? Z agentúrnej správy sa dozvedáme, že:

„„V súčasnosti môže byť do predškolského zariadenia prijaté aj dieťa, ktoré neabsolvovalo povinné očkovanie. V pripravovanej novele zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia navrhujeme zabezpečiť povinnosť, aby do predškolského zariadenia bolo prijaté len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára, alebo má potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu,“ uviedla ministerka zdravotníctva SR (MZ SR) Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD).

… Šéfka rezortu zdravotníctva zdôraznila, že cieľom povinného očkovania nie je vyberanie pokút za jeho odmietanie, ale prevencia závažných infekčných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.

… „Neočkované deti ohrozujú tie, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má oslabený imunitný systém alebo má chronické ochorenie. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže jedno či dve percentá detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Ďalej ohrozujú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením,“ zdôraznila prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS) Zuzana Krištúfková.“

    Takéto odvôvodnenie úplne postráda elementárnu logiku a je vlastne iba zahmlievaním skutočných dôvodov, ktoré logicky musia byť úplne iné.

Kde všade sa môžu nakaziť deti s narušenou imunitou?

    Z vyššie citovaných vyjadrení čelných predstaviteľov SEVS a MZ SR vlastne vyplýva, že zákazom vstupu neočkovaných detí do škôlky sa predíde nákazám detičiek s narušenou imunitou, ktoré buď si po očkovaní žiadnu imunitu nevytvorili (čo môže byť niekoľko percent a u  čierneho kašľa i príušníc až desiatok percent), alebo majú rakovinu a očkované nemôžu byť (ďalej len rizikové deti).

    Toto ale rozhodne nie je pravda, pretože zákaz platí iba pre škôlky, takže rizikové dieťa môže byť od neočkovaných detí (ale aj od kohokoľvek iného, vrátane očkovaných detí) nakazené v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, na detskom ihrisku, v detskom kútiku v nákupnom stredisku, v reštaurácii, pri nákupe v obchode alebo hocikde na ktoromkoľvek verejnom priestranstve. A keď bude rizikové dieťa o pár rokov staršie, môže sa nakaziť v škole, ktorej sa žiadny zákaz netýka.

Od koho všetkého sa môžu rizikové deti nakaziť?

    Z vyššie citovaných vyjadrení čelných predstaviteľov SEVS a MZ SR de facto vyplýva, že rizikové deti sa môžu v škôlke nakaziť len od neočkovaných detí. To opäť nie je vôbec pravda, pretože:

1. zákaz platí len pre malé deti, nie však pre dospelých, ani pre staršie deti, ktoré môžu prísť po svoje dieťa/vnuka/súrodenca do škôlky a niekde na chodbe sa môžu stretnúť s rizikovým dieťaťom a nakaziť ho.
2. zákaz neplatí ani pre dospelých zamestnancov (učiteľky, riaditeľku, upratovačky, kuchárky, údržbára apod.) škôlky, ktorí sa v škôlke bežne denne pohybujú a stretávajú sa na krátku vzdialenosť aj s rizikovými deťmi, takže ich tiež môžu nakaziť.
3. ako spomenula prof. Krištúfková, pár percent očkovaných detí tiež nie je voči danej chorobe imúnnych, takže aj tieto môžu nakaziť rizikové deti (alebo seba navzájom) a rovnako tak sa môže nakaziť jedno rizikové dieťa od druhého.

    Majme na pamäti, že mnohí dospelí nikdy neboli očkovaní proti detskej obrne (ročníky 1957 a staršie), proti osýpkam (ročníky 1969 a staršie), proti príušniciam/mumpsu (ročníky 1987 a staršie), proti žltačke typu B (ročníky 1994 a staršie), proti hemofilom typu b (ročníky 2000 a staršie), alebo im už dávno pominula imunita proti chorobe, proti ktorej boli očkovaní, napr. u čierneho kašľa najneskôr po 7 rokoch. A skoro žiadny dospelý nebol očkovaný proti pneumokokom, keďže toto povinné očkovanie sa zaviedlo až v roku 2009, a to len pre dojčatá. Viac k tomu v článku „Z dejín povinného očkovania na Slovensku“.

    Majme tiež na pamäti, že niektoré choroby (napr. čierny kašeľ) sa dajú preniesť aj inak než priamo v blízkej prítomnosti nakazeného. Napr. čierny kašeľ možno prenášať aj na rôznych predmetoch, keďže baktéria Bordetella pertussis, ktorá ho spôsobuje, môže prežiť až 5 dní na odeve a až 6 dní na pohároch apod. Rizikové deti sa teda môžu nakaziť dokonca aj v úplnej neprítomnosti ktorejkoľvek nákazu šíriacej osoby.

Čím všetkým sa rizikové deti môžu nakaziť?

    Veľká väčšina slovenských detí (vrátane tých, čo majú všetky povinné očkovania, a teda do škôlky budú môcť chodiť naďalej), nie je očkovaná (keďže to nie je povinné) proti ovčím kiahňam alebo meningokokom, prípadne ďalším chorobám, ktoré môžu byť pre rizikové deti vážnou hrozbou.

    Zároveň proti viacerým chorobám, ktoré môžu tiež byť pre rizikové deti vážnou hrozbou, zatiaľ žiadna vakcína ani nebola vyvinutá, alebo ak aj áno, tak prinajmenšom nie je na Slovensku dostupná — proti šarlachu, 5. či 6. chorobe atď. Plne povinne očkované deti tak týmito chorobami ohrozujú rizikové deti úplne rovnako ako úplne neočkované deti.

    Nie je teda vôbec možné vytvoriť na bežnom verejnom priestranstve alebo vo verejnom zariadení úplne bezpečné prostredie pre rizikové deti, nech by sme sa snažili akokoľvek. Očkovanie to nespasí.

Čo s rizikovými deťmi?

    V skutočnosti jediný naozaj účinný a nepriestrelný spôsob, ako zabrániť nákaze rizikového dieťaťa (preň) nebezpečnou chorobou, je držať ho v dokonalej izolácii. To je však skoro vždy na hranici nemož­né­ho.

    Inou možnosťou je vyvinúť čo najväčšiu snahu o nápravu imunitného systému rizikového dieťaťa a vysta­vovať ho styku s potenciálnymi zdrojmi nákazy až po tom, ako sa rizikové dieťa „pozbiera“, inak pove­dané: až keď prestane byť rizikovým dieťaťom.

    Úprimne: Keby ste boli rodičom „dieťaťa, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôže byť očkované, ako je napríklad dieťa po transplantácii, s onkologickým ochorením“, dali by ste toto svoje dieťa do bežnej škôlky, kde ho môže nakaziť x dospelých úplne hocičím, časť očkovaných detí („jedno či dve percentá“) taktiež a zvyšok očkovaných detí ovčími kiahňami, meningokokmi, šarlachom či šiestou chorobou, keď viete, že taká nákaza môže byť pre vaše dieťa smrteľná?

Čo by mohlo byť skutočným dôvodom zákazu?

    V prvom rade: nikomu okrem seba samého nevidím do hlavy, takže nemôžem nikdy s istotou tvr­diť, že ten a tá mali taký a taký úmysel. Môžem sa iba domnievať na základe jeho/jej činov a vyja­drení v rámci pravidiel „Po ovocí spoznáš strom.“ a „Vtáka spoznáš po perí, človeka po reči.“ Tiež to predpokladá, že dotyčný človek si je vedomý aspoň základných faktov o danej veci (čo by v prí­pade odborníkov mala, ale nemusí byť prav­da) a že uvažoval prísne logicky (čo tiež nemusí byť vždy pravda). Ak by sme to však predpoklada­li, čo by nám z toho logicky vyšlo?

    V prvom rade: zákaz vstupu neočkovaných detí do škôlky v žiadnom prípade nezlepší verejné zdravie (teda súhrn zdravia všetkých obyvateľov). Vylúči zo škôlky časť neimúnnych detí (neočkovaných pár percent), ale ponechá tam inú časť neimúnnych detí (očkovaných pár percent, ktoré si žiadnu imunitu nevytvoria navzdory očkovaniu, ako aj deti, ktoré zo závažných zdravotných dôvodov očkované nemôžu byť). Ponechá v škôlke všetkých neočkovaných dospelých a nijak nezabráni vstupu aspoň na chodbu ani neočkovaným deťom (napr. v sprievode rodiča, ktorý jedno dieťa, umiestnené v škôlke, má očkované a iné dieťa (obvykle mladšie) očkované nemá, alebo starším deťom v školskom veku, ktoré prídu po svojho mladšieho súrodenca). Zákaz taktiež nerieši stretávanie sa mimo škôlku, takže môže nanajvýš tak zmeniť stav z „k nákaze môže dôjsť kdekoľvek“ na „k nákaze môže dôjsť kdekoľvek, len v škôlke možno s o niečo menšou pravdepodobnosťou, rozhodne však nie nulovou“. Keby šlo MZ SR naozaj o verejné zdravie (konkrétne o zabránenie šíreniu prenosných chorôb, proti ktorým sa povinne očkuje), tak nesmie dovoliť vstup do škôlky nikomu neimúnnemu — nielen deťom neočkovaným, ale ani neimúnnym dospelým, ani očkovaným deťom, ktoré si navzdory očkovaniu imunitu nevytvoria, ako ani deťom neočkovaným pre trvalú kontraindikáciu (rizikovým deťom), teda práve tým, ktorých ochranou MZ SR v snahe zaviesť tento zákaz argumentuje.
Takže ochranu verejného zdravia ako skutoč­ný dôvod tohto zákazu môžeme spoľahlivo a s dokonalou istotou vylúčiť.

    V druhom rade: zdá sa, že počet neočkovaných detí ročník od ročníka narastá (inak by asi nebol dôvod na sprísnenie zákona), a to navzdory oficiálnej povinnosti a vyberaným pokutám. To sa tým, čo sú skalopevne (čo na tom, že iracionálne?) presvedčení, že očkovanie má oveľa viac výhod než nevýhod, a preto musí byť nanútené všetkým, určite nepáči, takže sa rozhodli pritvrdiť. Na jednu stranu síce:

„Súčasťou návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur.“

na druhú stranu však starostlivosť o dieťa od 3. do 6. narodenín (+ niekoľko mesiacov) vyjde rodičov mnohonásobne drahšie než pokuta vo výške spolu nanajvýš 331 €. Pokuta sa teda zvýši.

    V treťom rade: manžel ministerky zdravotníctva Erich Kalavský pracoval vyše 5 rokov pre vý­rob­cu vakcín Pfizer, z toho 2 roky ako „Vaccines Medical Lead“, teda lekársky vedúci pre vakcíny. Fúka snáď vietor odtiaľto (od výrobcov vakcín)? Dávalo by to logiku, pretože povinné očkovanie je pre výrobcov vakcín zlatou baňou — ide o obrovské objemy každoročne zaručených objednávok. Ak však napriek povinnému očkovaniu zaočkovanosť klesá, klesá tým aj obrat a zisk výrob­cov vak­cín, takže tí majú mimoriadne dobrý dôvod lobovať za sprísňovanie zákonov o povin­nom očkovaní. A ministerka skrz svojho manžela rozhodne nemusí byť zďaleka jediná, kto má s vý­robcami vakcín „nadštandardné vzťahy“. Už pred rokmi sme upozornili na do očí bijúce kon­flikty záujmov Pracovnej skupiny pre imunizáciu, a aj to bude asi iba špička ľadovca.

Čo na to súkromné škôlky?

    Keďže zákaz sa má týkať aj súkromných škôlok (ktoré — keby sa ich netýkal — by z neho mohli ťažiť), zachytil som na FaceBooku nasledovné vyjadrenie od jednej predstaviteľky súkromnej škôl­ky, ktoré, myslím, stojí za ďalšie šírenie:

„Zuzana Javorská z TV Markíza zisťovala dnes reakcie zástupcov súkromných materských škôl na pripravovanú novelu zákona, ktorá umožní prijímanie do materských škol iba deťom, ktoré sú zaočkované (s výnimkou detí s poruchami imunity a alergiami.). Opatrenie sa má týkať verejných aj súkromných materských škôl.

    Za súkromné MŠ som tlmočila názor, že reštriktívne opatrenia neprinesú želaný efekt zvýšenia preočkovanosti v populácii a nebudú motivovať rodičov, aby dali svoje deti zaočkovať. Opatrenia naopak naženú deti do neregistrovaných subjektov, centier a klubov, ktorým túto povinnosť štát nemôže nariadiť, keďže ich ani nepozná.

    Novela bude v rozpore so školskou legislatívou o predškolskej dochádzke a zaháňa rodičov do kúta odopieraním predškolského vzdelávania, na ktoré priamo prispievajú svojim daňami.

    Novela tiež presúva zodpovednosť štátu za zabezpečenie preventívnej zdravotnej starostlivosti na materské školy a jasle, ktoré nemajú v kompetencii zisťovať, či dieťa priebežne absolvuje očkovania podľa očkovacieho kalendára, alebo má kalendár upravený a ako.

    Myslíme si, že štát by mal predovšetkým poctivo pristúpiť k obavám rodičov, zodpovedne sa postaviť k popísaným nežiadúcim účinkom vakcinácie, ponechať zodpovednosť na rodičoch a prispieť ku kvalitnej a dostatočnej informovanosti rodičov o očkovaní.

    Ak sa na základe zodpovedného prístupu k vakcinácii štát rozhodne zapojiť MŠ do celého procesu, potom by mal komunikovať od začiatku so všetkými dotknutými, systémovo pripraviť kvalitnú legislatívu a investovať do rozsiahlej informačnej a osvetovej kampane.“