Stanovisko právnika ÚVZ SR k povinnému očkovaniu

30.03.2011 03:30

 

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, P.O.Box 45, 82645 Bratislava


 

V Bratislave 11.III.2011

 

       Úrad verejného zdravotníctva SR bol fyzickou osobou požiadaný o stanovisko, prečo Slovenská Republika nedodržuje "Dohovor o ľudských právach a biomedicíne", ktorý je pre nás záväzný, konkrétne tie jeho časti, ktoré sú v konflikte so zákonmi/vyhláškami o povinnom očkovaní a taktiež v konflikte s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež chceli vedieť, prečo stále nekonáme na základe výsledku šetrenia podnetu Verejného ochrancu ľudských práv, ktorý preukázal, že povinné očkovanie je protiústavné.

 

       K uvedenému Úrad verejného zdravotníctva SR uvádza nasledovné stanovisko:

 

       Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. ako vyplýva zo zmien a doplnení, vykonaných ústavnými zákonmi (ďalej len "Ústava SR") povinnosť možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

       Povinnosť fyzických osôb podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu vyplýva z § 51 ods. 1 písm. d) Zákona č. 355/2007 Z.z. (ďalej len "Zákon č. 355/2007 Z.z.").

       § 62 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z. splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach o prevencii a kontrole prenosným ochoreniam.

       Vyhláškou č. 585/2008 Z.z. sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len "Vyhláška č. 585/2008 Z.z."). Vyhláška nadobudla účinnosť 1.I.2009. Vyhláška bola zmenená vyhláškou č. 273/2010 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť od 1.VII.2010.

       Vyhláška č. 585/2008 Z.z. v platnom znení nezakladá nové práva a povinnosti účastníkom konania a podané odvolanie ani na žiadne konkrétne ustanovenie, ktoré by zdôvodňovalo nesúlad platnej vyhlášky so zákonom č. 355/2007 Z.z., nepoukazuje.

       V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky, schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25.V.2010 č. 352 (ďalej len "legislatívne pravidlá") (teda ešte pred novelizáciou vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorej novela by určite reagovala na nejaké významné zmeny v legislatívnych pravidlách) v bode 23 ustanovuje, že ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, splnomocnenie na jeho vydanie napríklad znie: "Podrobnosti o ... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo ..."; neukladá sa tu povinnosť "jednoznačného vymedzovania hraníc...", v akých je prípustná úprava vo vyhláške.

 

       Z uvedeného vyplýva, že vykonávací predpis (a to Vyhláška č. 585/2008 Z.z.) je vydaná v súlade so zákonom, a teda z tohto pohľadu nie je v rozpore s Ústavou SR.

       Správne orgány (a teda aj orgány verejného zdravotníctva) sú povinné v konaní postupovať v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a v žiadnom prípade nie sú oprávnené skúmať súlad platných právnych predpisov s Ústavou SR.

 

       K tvrdeniu, že "prečo stále nekonáte na základe výsledku šetrenia podnetu Verejného ochrancu ľudských práv, ktorý preukázal že povinné očkovanie je protiústavné", Vám uvádzame nasledovné:

 

       V liste zo dňa 18.I.2011, č. ZO2655/2011-OL, doc. JUDr. Kandráč, CSc., verejný ochranca práv, uvádza, že "očkovanie má podľa neho svoj význam a je dôležitým preventívnym nástrojom pri znižovaní vzniku a šírenia prenosných ochorení. Avšak podľa jeho vyjadrenie, nie je dostatočná legislatívna úprava povinného očkovania v SR."

       Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie o tom, že verejný ochranca práv povedal, že povinné očkovanie je protiústavné, je zavádzajúce, nakoľko k vyhláseniu protiústavnosti povinného očkovania zo strany verejného ochrancu práv nedošlo, a ani v súlade s Ústavou SR nemôže dôjsť, nakoľko by to bolo v rozpore s čl. 124 Ústavy SR. Jediným orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať o ústavnosti, je Ústavný súd.

       Úrad verejného zdravotníctva SR vyhovel žiadosti verejného ochrancu práv a momentálne pripravuje komplexnú novelu zákona č. 355/2007 Z.z., v ktorej bude okrem iného podrobnejšie upravená aj problematika povinného očkovania.

 

       Je potrebné poukázať na list doc. JUDr. Kandráča, CSc., verejného ochrancu práv, č. 1658/2010/VOP zo dňa 17.I.2011, na ktorý upozorňuje aj internetová stránka https://www.slobodavockovani.sk/news/ombudsman-slovenska-pravna-uprava-povinneho-ockovania-je-protiustavna/, v ktorom verejný ochranca práv uvádza aj nasledovné skutočnosti:

"Pokiaľ ide o samotnú povinnosť podrobiť sa očkovaniu a jej rozpor so základnými právami a slobodami, dovolím si v tejto súvislosti uviesť, že touto otázkou sa zaoberal aj ústavný súd v Maďarskej republike, kde je očkovanie povinné. Ústavný súd Maďarskej republiky okrem iného vyslovil názor, podľa ktorého objektívne právne normy (ktoré sú záväzné pre každého), chrániace zdravie detí, nesmú byť zrušené kvôli subjektívnemu presvedčeniu rodičov. Právne povinnosti a zodpovednosť vyplývajúca z toho, že je niekto rodičom, je silnejšia než rodičovské práva, ktoré sú tiež zákonné, ale v tomto prípade sú zákonom obmedzené. Preto rodič, ktorý neumožní, aby jeho dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a právnej povinnosti, zbavuje dieťa jeho práva na fyzické a duševné zdravie na najvyššej úrovni a dokonca ohrozuje rovnaké právo ostatných členov spoločnosti."

       Dohovor o ľudských právach a biomedicíne v čl. 26 ods. 1 ustanovuje, že výkon práv a ochranných ustanovení, uvedených v tomto dohovore, nebude podliehať iným obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demoratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných.

       Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie, ustanovená zákonom č. 355/2007 Z.z. nie je v rozpore s európskym dohovorom, nakoľko ide o obmedzenie práv z dôvodu ochrany verejného zdravia, čo dohovor vo vyššie citovanom ustanovení pripúšťa.

       Nerešpektovanie povinného očkovania môže ohroziť verejné zdravie nárastom počtu nebezpečných, život ohrozujúcich a často mrzačiacich ochorení, vyvolávajúcich komplikácie. Tieto ochorenia môžu končiť aj smrťou. Neočkovaná osoba nemá protilátky, je teda vnímavá voči infekciám a predstavuje tak vhodný terén pre vznik a šírenie epidémií v populácii a práve týmto šírením znamená ohrozenie verejného zdravia.

       Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že každé odmietnuté očkovanie znamená existenciu vnímavého jedinca, ktorý môže ďalej šíriť nebezpečné choroby a tým vážne ohroziť verejné zdravie.

       Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poznamenáva, že zákon č. 355/2007 Z.z. bol harmonizovaný s právom Európskej únie.

 

JUDr. Roman Soska
vedúci Odboru legislatívy a práva

 


 

Zdroj:

 

Komentáre:

 

Diskusia: Stanovisko ÚVZ SR k povinnému očkovaniu

Re:Re:Re:Re:Re:JUDr. Drgonec

PeterH | 12.05.2011

ahojte, my sa radi financne pridame k vypracovaniu toho posudku/pravnej analyzy. Kto to zorganizuje?

Právnik ÚVZ SR to poriadne spackal

Ing. Marián FILLO | 30.03.2011

Skôr než prejdem ku kritike obsahu tohto nepodarku z dielne právneho oddelenia ÚVZ SR, všimnime si niekoľko vcelku zásadných formálnych chýb:

Nebudem teraz riešiť katastrofálnu úroveň typografie a interpunkcie (napr. čiarka bezprostredne pred otváracou okrúhlou zátvorkou je vyslovená haluz) - tieto nedostatky som si dovolil pri prepisovaní odstrániť.

Nebudem tu rozmazávať ani to, že v PDF je obrázok s textom, nie text ako text, kvôli čomu tento súbor nebude správne zaindexovaný Googlom a nedá sa z neho dobre kopírovať pre účely citácií, čo bol dôvod, pre ktorý som to prepísal do textu.

Právnik ÚVZ SR v prvej vete hovorí o jednej osobe, v druhej už však používa množné číslo. Bolo teda tých osôb viac, alebo len jedna?

Ďalej právnik ÚVZ SR zjavne nevie, ako sa oficiálne nazýva ombudsman. Podľa neho "Verejný ochranca ľudských práv" (s veľkým počiatočným písmenom), v skutočnosti však "verejný ochranca práv" (s malým počiatočným písmenom) - viď Čl. 151a Ústavy SR.

Právnikovi ÚVZ SR očividne nie je známy ani rozdiel medzi všeobecnými a vlastnými podstatnými menami.
a) všeobecné: Názov funkcie (prezident, poslanec, vláda, minister, verejný ochranca práv...) je vždy s malým prvým pismenom (iba na začiatku vety s veľkým).
b) vlastné: Názov konkrétnej inštitúcie (čokoľvek, čo má IČO) alebo občianske meno konkrétnej osoby sú s veľkými počiatočnými písmenami, napr. Úrad vlády SR, Kancelária verejného ochrancu práv, Iveta Radičová, Pavel Kandráč).

Úplne geniálne však je (citujem):
"zákona č. 355/2007 Z.z. (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z.")."
Kebyže je pred zátvorkou napísané napr. "zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov" tak, to pochopím, lebo výraz v zátvorke by bol skrátením výrazu pred zátvorkou. Takto však je výraz v zátvorke totožný s výrazom pred zátvorkou, čo postráda akúkoľvek logiku.

Re:Právnik ÚVZ SR to poriadne spackal

Ing. Marián FILLO | 30.03.2011

Právnik ÚVZ SR "hviezdi" aj v ďalšom odstavci:
"právneho predpisu o podrobnostiach o prevencii a kontrole prenosným ochoreniam".
Keby bola rodným jazykom právnika ÚVZ SR svahilčina, tak to ešte pochopím, ale súdiac podľa mena a priezviska, nie je. Správne má byť "o prevencii a kontrole prenosných ochorení". Stačilo v citovanom ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. označiť príslušný text, stlačiť Ctrl-C, prepnúť sa do rozpísaného dokumentu, stlačiť Ctrl-V, a je to hotové a bez chyby. Ale to by som asi od právnika ÚVZ SR chcel veľa, že?

Fatálne formálne chyby právnika ÚVZ SR pokračujú aj v ďalšom odstavci. Odvoláva sa tam na bod 23 Legislatívnych pravidiel vlády (LPV). Tie však nemajú body, ale články. Čl. 23 LPV je o niečom úplne inom. Právnik ÚVZ SR však myslel očividne bod 23 PRÍLOHY Č. 5 k LPV, pritom však prílohu č. 5 vôbec nespomína.

Aj odhliadnuc od toho však tvrdí vyslovenú hlúposť, pretože bod 23 prílohy č. 5 k LPV znie:

"Splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu
23. Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu (ďalej len „vykonávací predpis“), splnomocnenie na jeho vydanie napríklad znie: „Podrobnosti o ... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo ...“. Obdobná formulácia sa používa aj vtedy, ak sa v zákone splnomocňuje vláda na vydanie nariadenia vlády."

O vymedzovaní povinností tam vôbec nie je reč, to je pravda. Lenže tam o tom reč ani byť nemusí, keď je o tom reč v Ústave SR a Ústava SR je nad LPV. Argument, že "keď v LPV niečo nie je požadované, tak to nie je povinné", je teda úplne mimo. Všetky zákony musia byť v súlade s Ústavou SR a keď Ústava SR požaduje, aby boli povinnosti stanovené v medziach zákona, a zákon žiadne medze nestanovuje, máme tu problém. LPV v tom však nehrajú absolútne nijakú úlohu.

Ďalej tučným písmom zvýraznená citácia ombudsmana nie je vôbec citáciou, lebo sa tam o ňom hovorí v tretej osobe. Nemalo by to teda byť v úvodzovkách.

<< 1 | 2

Pridať nový príspevok