Stavebné inžinierstvo v porovnaní s očkovaním

Lucia z Bratislavy

       Skončila som stavebnú fakultu so zameraním na betónové konštrukcie a mosty. Keď sa stavia stavba, most alebo čokoľvek, statik najprv musí spočítať všetko zaťaženie, ktoré na ňu bude pôsobiť. No to nestačí. Každé zaťaženie sa prenásobuje koeficientami, ktoré danú hodnotu navyšujú, pričom vychádzajú z dlhodobých pozorovaní a hodnôt (napr. množstva zrážok, snehu, zemetrasenia, sila vetra a pod.) v danej lokalite, aby sa zobrala do úvahy aj nadmerná pravdepodobná záťaž. Tieto koeficienty sú verejne dostupné, vychádzajú zo zdokumentovaných prípadov, sú v tabuľkách a MUSIA sa použiť. Ale ani to nestačí. Statik musí nájsť také polohy zaťaženia, v ktorých je táto konštrukcia najviac namáhaná (napr. rozmiestnenie ťažkých áut, náraz do boku a pod.), aby sa podchytili najhoršie možné reálne situácie, ktoré môžu nastať. Pretože keď nastanú a stavba s tým nepočítala, v hre sú ŽIVOTY ľudí. Čert ber budovu či most, ale v nej, na ňom, či pod ním môžu byť ľudia. Ak sa stane nešťastie, statik ide do basy.

       Pred štyrmi mesiacmi sa mi narodil synček. Prvý. Tiež som mala iniciatívnu dôveru k lekárom, tak ako sa človek spolieha na prácu statika, keď vchádza do budovy, že naňho táto budova nespadne. S hrôzou zisťujem, že to, čo platí v technike, neplatí v našom zdravotníctve. Stavby, stroje, lietadlá, autá a pod. sú navrhnuté s maximálnym ohľadom na bezpečnosť. Každé zlyhanie sa podrobne preskúma, zdokumentuje a výsledky sa aplikujú. Lebo ide o ŽIVOTY. A v zdravotníctve akoby o to isté ani nešlo. Ďakujem za všetky stránky o očkovaní, ktoré mi umožnili urobiť si názor a dať dokopy dve a dve. Výsledok je:

       Na jednu misku váh položím riziká očkovania a na druhú riziká ochorenia. Prvá miska je zahmlená, zaťažená čiernym mešcom, do ktorého bránia nazerať, vyhýbajú sa otvoriť ho a ukázať, čo je v ňom, žiadne zdokladované informácie, historické výsledky, preukázané odstránenie smrteľných či ohrozujúcich prípadov... nič.

       Druhá miska je omnoho jasnejšia, je na nej moje správanie sa ako rodiča, možnosť ovplyvnenia, kde sa dieťa pohybuje a s čím sa stýka, a zároveň spôsoby diagnostiky, liečby a priebehu týchto ochorení. Pre mňa je jasná, zrozumiteľná so všetkými rizikami.

       Nemám viac čo riešiť. Keď pôjdeme niekedy so synátorom na rizikové miesta, iste budem zvažovať ochranu. Tiež zvážim niektoré mono-vakcíny. Keď bude veľký. Ale nech ma skúsi do toho niekto nútiť teraz! Uvidí, čo je to provokovať materské pudy.