Úvod do epidemiológie - 5. časť

PhDr. Denisa Droppanová,
absolventka štátnej skúšky z hygieny a epidemiológie

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť       6. časť

       Z epidemiologického hľadiska delíme infekčné ochorenia do 5 skupín:

1. Alimentárne (črevné) infekcie
2. Respiračné infekcie
3. Krvné nákazy
4. Nákazy kože a povrchových slizníc
5. Nozokomiálne infekcie
    

       Ku každej skupine ochorení si povieme základné charakteristiky ako aj možnosti prevencie. Aj keď u niektorých ochorení je často vyzdvihovaný ako jediný a najúčinnejší spôsob prevencie očkovanie, ja sa o ňom nebudem zmieňovať. Skôr naopak, rada by som poukázala práve na iné, veľmi jednoduché a často oveľa účinnejšie spôsoby prevencie jednotlivých skupín ochorení.

Alimentárne (črevné) infekcie

       Táto skupina ochorení sa vyznačuje nasledovnými všeobecnými charakteristikami – lokalizáciou infekčného procesu v tráviacom trakte, fekálno-orálnym prenosom a vstupnou bránou infekcie, ktorou je tráviaci trakt.

       Aj keď sa črevné infekcie vyskytujú počas celého roka, pre niektoré je typický sezónny charakter, čiže sa vyskytujú v určitom ročnom období a to najčastejšie v lete a v zime. Je to dané vhodnými podmienkami pre pomnoženie alebo šírenie pôvodcov ochorenia napríklad vyššia teplota v lete napomáha pomnoženiu salmonel v potravinách pri nedodržaní správneho skladovania, na jeseň, v zime sa ľudia zdržujú obvykle v miestnostiach vo väčšom množstve, čo uľahčuje prenos hlavne pôvodcov vírusových ochorení ako sú napríklad rotavírusy, vírus hepatitídy A.

       Alimentárne infekcie môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:

1. Infekcie, kde je patologický proces lokalizovaný len v tráviacom trakte. Ide o typické črevné infekcie ako cholera, dyzentéria (šigelóza alebo úplavica), salmonelová gastroenteritída, rotavírusové infekcie apod.
2. Infekcie, kde pôvodcovia prenikajú z tráviaceho traktu do krvného obehu,  spôsobujú celkové príznaky a môžu sa lokalizovať v iných orgánových systémoch. Sem môžeme zaradiť napríklad brušný týfus, paratýfus alebo vírusový zápal pečene (= nákazlivá žltačka = infekčná hepatitída) typu A.
3. Alimentárne toxoinfekcie, ktoré sú spôsobené bakteriálnymi toxínmi (jedmi) v potravinách. Takými sú napríklad botulizmus (otrava tzv. klobásovým jedom) alebo stafylokoková enterotoxikóza.
    

       Pôvodcami črevných nákaz môžu byť patogénne baktérie (salmonely, šigely, stafylokoky, clostrídiá, vibriá), podmienene patogénne baktérie (Escherichia coli, Bacillus cereus, Proteus, enterokoky), prvoky (Entamoeba hystolitica - pôvodca amébovej dyzentérie, Giardia lamblia) alebo parazity (pásomnice, škrkavky).

       Prameňom pôvodcu ochorenia býva najčastejšie chorý človek, človek vo fáze uzdravovania alebo bacilonosič. U zoonóz, kam patrí aj salmonelóza, je zdrojom nákazy zviera s manifestnou alebo latentnou infekciou.

       Prenos črevných nákaz sa uskutočňuje predovšetkým nepriamo, teda prostredníctvom vektorov ako sú kontaminované ruky, potraviny, voda, pôda, predmety dennej potreby. Potraviny sú kontaminované buď primárne, to znamená, že pochádzajú z nakazeného zvieraťa alebo sekundárne, čiže sa kontaminujú pri spracovávaní znečistenými rukami, kuchynským náradím alebo hmyzom.

       Črevné nákazy môžu byť nebezpečné hlavne u dojčiat a batoliat, ktorých organizmus obsahuje veľké percento vody, takže v prípade hnačkovitých ochorení u nich hrozí riziko rýchlej dehydratácie. Podobne môžu mať tieto ochorenia ťažší priebeh u starších a nejakým spôsobom oslabených ľudí.

       Z hľadiska prevencie je dôležité dodržiavanie niekoľkých zásad:

1. Správny výber surovín a potravín, to znamená vyberať čerstvé suroviny, dôkladne ich umyť, uprednostniť tepelne spracované pokrmy pred surovými hlavne v letných mesiacoch;
2. Dodržiavať správny technologický postup prípravy pokrmov, suroviny dostatočne dlho tepelne spracovávať;
3. Hotové jedlá konzumovať bezprostredne po úprave, neskonzumované ich správne skladovať;
4. Dodržiavať zásady osobnej hygieny aj hygieny prevádzky;
5. Chrániť potraviny pred hmyzom a hlodavcami;
6. Zabezpečiť a používať len zdravotne nezávadnú pitnú vodu.
    

Respiračné infekcie

       Respiračné infekcie alebo infekcie dýchacieho systému sa vyznačujú nasledovnými charakteristikami – lokalizáciou infekčného procesu v dýchacom trakte, vylučovaním pôvodcu z dýchacieho traktu, kvapôčkovým prenosom a vstupnou bránou infekcie, ktorou je opäť dýchací systém.

       Nákazy dýchacích ciest sú typické vysokou chorobnosťou a väčšinou sezónnym výskytom, najmä v chladných mesiacoch. Opäť je to dané vhodnými podmienkami pre šírenie pôvodcov – prudké teplotné zmeny v jesenných mesiacoch, vyššia vlhkosť, väčší počet ľudí v uzavretých miestnostiach (školské, stravovacie, kultúrne zariadenia) a pod.

       Respiračné infekcie môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:

1. Infekcie, kde je patologický proces lokalizovaný v dýchacom systéme. Ide o typické respiračné ochorenia ako sú napríklad chrípka, angína, nádcha.
2. Infekcie, kde patologický proces spočiatku prebieha v dýchacom systéme, ale neskôr pôvodcovia prenikajú do krvi, spôsobujú celkové príznaky a prejavy v iných orgánových systémoch napríklad pri meningokokovej meningitíde alebo infekčnej mononukleóze.
3. Infekcie, pri ktorých sa hlavné zmeny vyskytujú na koži. Ide o tzv. exantémové infekcie, ako sú napr. osýpky, ovčie kiahne, ružienka. Pri týchto ochoreniach sa pôvodca môže šíriť okrem kvapôčkového prenosu aj kontaktom so sekrétom z vyrážok.
    

       Pôvodcami tejto skupiny nákaz sú najčastejšie vírusy (napríklad pôvodcovia chrípky a chrípke podobných ochorení, nádchy, osýpok, mumpsu) alebo baktérie (napríklad stafylokoky, streptokoky, hemofily, chlamýdie).

       Prameňom pôvodcu infekcie je najčastejšie chorý človek alebo bacilonosič.

       Prenos pôvodcov sa môže uskutočniť:

1. Priamo, teda tzv. kvapôčkovou infekciou, kedy je pôvodca ochorenia z organizmu vylučovaný vo forme drobných kvapôčok teda aerosólu pri dýchaní, kašľaní alebo kýchaní. Tento prenos si vyžaduje blízky kontakt, to znamená vzdialenosť asi 1 až 1,5 m. Väčšie kvapôčky vytvárajú tzv. kondenzačné jadrá, čiže na povrchu zasychajú, pričom v ich vnútri sú pôvodcovia chránení. Takto môžu dlhodobo prežívať v prostredí a byť opäť vdýchnutí napríklad pri rozvírení prachu. Schopnosť prežiť niekoľko týždňov mimo hostiteľa má napríklad aj pôvodca tuberkulózy.
2. Nepriamo prostredníctvom kontaminovaných rúk, predmetov alebo veľmi zriedka aj potravy.
    

       Z hľadiska prevencie má význam:

1. Dodržiavanie osobnej hygieny, najmä časté umývanie rúk;
2. Zvyšovanie odolnosti organizmu dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu, teda strava bohatá na vitamíny a minerály (najmä vitamín C, D, A, beta-karotény, z minerálov zinok, selén), dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, otužovanie;
3. Vyhýbať sa miestam s veľkým počtom ľudí (nákupné centrá a strediská, hromadné spoločenské akcie) hlavne v časoch zvýšeného výskytu týchto ochorení.

Uverejnenie tohto článku (jazyková korektúra + grafická úprava + úprava navigácie v predchádzajúcich dieloch seriálu) zabrali správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 1 hodinu čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť       6. časť