V Európe sa zrútila kolektívna debilita, ľudia odmietajú očkovanie! (Ad: „Hrozia nám epidémie? V Európe sa zrútila kolektívna imunita, ľudia odmietajú očkovanie!“)
Ing. Marián Fillo
Naši „odborníci“ nás v časopise Život zase raz strašia epidémiami, ktoré sú vraj zapríčinené odmietaním očkovania, a pritom (ako obvykle) „zabúdajú“ informovať o podstatných údajoch, ktoré sa im ale akosi nehodia do ich propagandy:
„Po Nemecku, Francúzsku a Rakúsku sa s epidémiou osýpok stretlo aj Rumunsko. A choroba udrela s plnou silou.“
Tu napr. zabudli dodať, že epidémia osýpok (cz: spalniček) prebehla v roku 2014 aj v susednom Česku, kde pri oficiálne udávanej zaočkovanosti 99% ochorelo na osýpky 221 ľudí. Spravidla šlo o ľudí, čo proti osýpkam boli očkovaní ako jedni z prvých, čo znamená „len“ toľko, že dnešným 40-nikom už z očkovania získaná imunita vyprcháva a ak sa nedajú preočkovať, budú zanedlho stredobodom epidémií osýpok.
„Odborníci“ tiež zabudli dodať, že epidémia osýpok v Nemecku vypukla pri oficiálnej zaočkovanosti 97%, čo by ale podľa tých istých „odborníkov“ malo stačiť na dosiahnutie kolektívnej imunity (pri ktorej je údajne vďaka vysokej zaočkovanosti nemožné, aby vznikali epidémie danej choroby). Takže, milí odborníci, už sa, prosím, rozhodnite, koľko % populácie treba zaočkovať, aby vznikla (očividne neexistujúca) kolektívna imunita proti osýpkam, lebo vám to akosi nevychádza ani v Česku, ani v Nemecku. Koľko teda? 95%, 98%, 100% či dokonca 120%? :-)
„Na osýpky zomreli už najmenej dve dojčatá, ktoré ešte nemohli byť zaočkované, tretí prípad úmrtia zatiaľ nie je potvrdený. Za vznik epidémie môžu podľa odborníkov rodičia, ktorí odmietli dať svoje deti očkovať. “
Tu naši „odborníci“ zase zabudli dodať, že nebyť plošného očkovania proti osýpkam, nič podobné by sa s najväčšou pravdepodobnosťou neprihodilo. Totiž, ak drvivá väčšina ľudí osýpky prekoná (čo prekonala, kým nebolo zavedené plošné očkovanie, u nás v roku 1969), tak mamičky dojčiat majú dosť protilátok proti osýpkam, vrátane IgA (imunoglobulínov typu A), ktoré sa jediné prenášajú materským mliekom a ktoré očkovanie netvorí vôbec alebo len minimálne, zato prirodzené ochorenie ich vytvorí hojnosť. Potom ak sú deti dojčené počas najrizikovejšieho obdobia (ideálne aspoň 2 roky), tak ich šanca dostať osýpky je blízka nule a ak predsa, mávajú len veľmi mierny priebeh.
Očkovanie však vytvorilo pokolenie matiek (ročníky 1970 a mladšie), z ktorých už väčšina (ale nie všetky, lebo niektoré prekonali osýpky navzdory očkovaniu) nemá dostatok IgA (ak vôbec nejaké) proti osýpkam, a teda aj keď svoje deti budú dojčiť aspoň do 2. narodenín, neochránia ich tým proti osýpkam (hoci stále to má veľký význam napr. pri ochrane pred hemofilmi či pneumokokmi).
Inak povedané: len a len vďaka plošnému očkovaniu dnešné deti do roka aj pár mesiacov (kým dostanú prvú dávku vakcíny proti osýpkam) nemajú prakticky žiadnu ochranu proti osýpkam. Ešte inak povedané: očkovanie nevytvorilo, ale naopak zrušilo pôvodnú prirodzenú kolektívnu imunitu, ktorá chránila pred osýpkami tých najzraniteľnejších (deti do 2 rokov a starých ľudí).
Takže ak treba na niekoho ukázať prstom pri správe o úmrtí dvoch dojčiat/batoliat, čo pre nízky vek ešte nemohli byť očkované, na osýpky, je to plošné očkovanie a jeho stúpenci, a nie tí, čo očkovanie proti osýpkam odmietajú. A do istej miery sú to aj výrobcovia umelých mliek, ktorý v podstate odrádzajú mamičky od dojčenia, ale v tomto prípade majú na svedomí len malý zlomok prípadov.
„Dospelí tridsiatnici, ktorí dnes majú deti a tvrdia, že nepotrebujú očkovanie, lebo oni sami osýpky v detstve bez problémov prekonali, nehovoria pravdu, alebo si ich mýlia s iným ochorením.“
V skutočnosti ale nemá pravdu ten, kto toto tvrdí, pretože napriek plošnému očkovaniu sa až do roku 1998 vyskytovali na Slovensku epidémie osýpok o početnosti niekoľko stoviek až tisícov prípadov za rok. Pravda, niekedy dochádza k zámene osýpok s ružienkou alebo ovčími kiahňami, ale napriek tomu je zrejmé, že rádovo desaťtisíce očkovaných detí, dnes v plodnom veku, osýpky prekonali (hoci proti nim boli očkované).
„Na komplikácie osýpok sa zomiera, alebo po nich zostávajú trvalé následky. Nie je to žiadna ľahká detská infekcia, ako ju niektorí odporcovia očkovania prezentujú.“
Tak v prvom rade: na osýpky sa v čase zavedenia plošného (povinného) očkovania v roku 1969 už prakticky vôbec neumieralo, čo dokumentuje aj graf českého Státního zdravotního ústavu:
A v druhom rade: osýpky skutočne boli detskou infekciou, keďže väčšina ich prekonala ešte pred nástupom na základnú školu, to však prestalo platiť po zavedení plošného očkovania proti osýpkam.
„Hrozí vážny zápal stredného ucha s následkom hluchoty, v niektorých prípadoch dokonca kóma a poškodenie mozgu.“
Jedným dychom ale treba dodať, že tieto komplikácie nehrozia u drvivej väčšiny detí, čo majú dostatok vitamínu A a C, takže ide v podstate o hrozbu predovšetkým v chudobnej a hladujúcej Afrike a skoro vôbec nie v bohatej (až prejedenej) Európe či Severnej Amerike.
„Bez kolektívnej imunity sú ohrozené najmä bábätká do pol roka, ktoré ešte nie sú očkované, deti do päť rokov, ktoré nemajú dostatočne odolný imunitný systém, seniori či ľudia s poruchami imunity.“
Pravda pravdúca, len zároveň treba povedať, že dlhoročné plošné očkovanie proti osýpkam práve túto pôvodnú kolektívnu imunitu zničilo, viď vyššie.
„„Treba si uvedomiť, že očkovanie sa nerobí v prípade banálnych chorôb. Vzťahuje sa výlučne na ochorenia, ktoré môžu ohroziť zdravie a život nakazených pacientov a ktoré ani dnešná medicína nedokáže vždy úspešne liečiť, zabrániť vzniku komplikácií a ďalšieho šírenia medzi ľuďmi,“ povedala nedávno pre Život profesorka MUDr. Henrieta Hudečková, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu.“
Nuž, pani profesorka a hlavná odborníčka, ktorá si mýli detskú mozgovú obrnu s vírusovou detskou obrnou, by si v prvom rade mala uvedomiť, že očkovaní proti banálnym chorobám, ktoré drvivá väčšina ľudí zvládne bez väčších problémov a hlavne bez následkov, je už celý rad: ovčie kiahne, chrípka, príušnice (mumps), ružienka (rubeola)… Takže toto je z jej strany čistá (a možno vypočítavá) špekulácia, ktorá sa očividne nezakladá na pravde. Totiž výrobcovia vakcín sledujú v prvom rade svoje zisky, takže vyrábajú hlavne vakcíny, ktoré sa dajú vyrobiť pomerne ľahko, a nie v prvom rade vakcíny proti veľmi náročným chorobám. Preto napr. doteraz nemáme vakcínu proti HIV či proti malárii (áno, nejaká je v testovaní, ale jej účinnosť je mizerná), ale zato máme vakcínu proti úplne trápnym ovčím kiahňam.
„S nulovým výskytom sa nám vyhla aj epidémia spomínaných osýpok sužujúca v roku 2015 krajiny EÚ s nepovinným očkovaním tohto ochorenia. To všetko môže byť už o krátky čas minulosťou. Ochranný štít pri poklese zaočkovanosti u nás v roku 2015 prestal fungovať.“
Takéto vyjadrenia predovšetkým popierajú akúkoľvek vedu. Vírusu osýpok je srdečne jedno, či ste zaočkovaní alebo nie, podstatné je preň, či ste imúnni. Takže hovoriť o zaočkovanosti ako meradle odolnosti populácie je úplne zavádzajúce. V skutočnosti má oveľa väčšiu odolnosť populácia, čo proti osýpkam nikdy očkovaná nebola. Očkovanie doteraz len ťažilo z toho, že väčšina populácie osýpky prekonala a mala tak dlhodobú (takmer vždy doživotnú) silnú imunitu proti nim. Lenže to sa pred niekoľkými rokmi preklopilo a dnes už väčšina populácie osýpky neprekonala, čo je skutočným dôvodom množiacich sa epidémií osýpok, a nie to, že rastúci počet rodičov odmieta očkovanie.
„Hranica, pri ktorej ešte funguje takzvaná kolektívna imunita, je napríklad pri osýpkach 92- až 95-percentná preočkovanosť, pri mumpse je to 90 až 92 percent a pri rubeole 85 až 87 percent. Keď táto hranica „padla“ pre zavedenie dobrovoľnosti očkovania týchto chorôb v krajinách ako Nemecko či Francúzsko, veľmi rýchlo nasledovali epidémie osýpok a rubeoly.“
Tak toto je v skutočnosti nebetyčné klamstvo. Plne dobrovoľné očkovanie v Nemecku bolo od roku 1983, kedy bolo zrušené povinné očkovanie proti pravým kiahňam (po ich údajnom vyhubení) a odvtedy práveže zaočkovanosť proti osýpkam v Nemecku radikálne stúpla zo 47% v roku 1983 na 97% v roku 2015. Takže v Nemecku po zdobrovoľnení očkovania nenastal pokles, ale naopak nárast zaočkovanosti na vyše dvojnásobok. A vo Francúzsku je povinné očkovanie doposiaľ, pričom zaočkovanosť proti osýpkam za rovnaké obdobie stúpla ešte viac: z 15% na 91%, teda na viac než 6-násobok!
Pritom podľa bezprostredne predchádzajúcej vety by v Nemecku malo 97% bohate stačiť na kolektívnu imunitu. Ale očividne nestačí. Prečo? Lebo očkovaním vytvorená kolektívna imunita proti osýpkam je v skutočnosti čistý mýtus.
„V priebehu roka však podiel detí zaočkovaných proti osýpkam [v Rumunsku] klesol z 97 na menej ako 80 percent a kolektívna imunita prestala chrániť slabých a neočkovaných.“
Kde toto naši „odborníci“ nabrali, to teda naozaj netuším, pretože podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization = WHO) nebola za ostatných 15 rokov zaočkovanosť proti osýpkam v Rumunsku nikdy nižšia než 86%. A na 86% v roku 2015 klesla zaočkovanosť z 89% v roku 2014, takže pokles v priebehu jedného roka je len 3%, nie 17%, ako nám tvrdia naši „odborníci“ (asi by som bol presnejší vo vyjadrovaní, keby som napísal „klamári“ namiesto „odborníci“).
„Faktom je, že ľudstvo doteraz lepšiu ochranu proti infekčným chorobám ako vakcináciu nevymyslelo.“
To je korunovaný nezmysel, keďže u osýpok je najlepšou ochranou vitamín A a C (viď vyššie) a hlavne nezrážanie horúčky chemickým spôsobom, u takej chrípky (a ďalších respiračných ochorení) zase vitamín D.
„Bez ochrany kolektívnou imunitou však hrozia podobné nákazy onedlho aj u nás, podľa odborníkov je to len otázka času.“
Áno, to je pravda, a je to tak vďaka plošnému očkovaniu, viď vyššie. Svedčí o tom aj pred 3 rokmi vykonaný sérologický prehľad v Česku, z ktorého je zrejmé, že skupina prvých, čo boli proti osýpkam plošne očkovaní, má už povážlivo slabšiu imunitu v porovnaní s poslednými, čo ešte proti osýpkam plošne očkovaní neboli (viď tab. na str. 23 a graf na str. 24 v tejto záverečnej správe).
„Podiel očkovaných ľudí musí byť pritom rovnomerne rozložený, inak vznikajú tzv. vakcinačné diery, ktoré vznik epidémií umožnia.“
Nuž a toto je predpoklad, ktorý je z ríše science fiction, pretože nie je splnený nikdy. Už len z tohto je jasné, že očkovaním vytvorená kolektívna imunita je nanajvýš tak kolektívnou ilúziou.
„Ak je zaočkovaných 95 % obyvateľstva, chránených je aj zvyšných 5 %, ktoré z nejakého dôvodu zaočkované byť nemôžu – napríklad novorodenci či ľudia s nedostatočnou imunitou.“
Odhliadnuc od toho, že zaočkovanosť je úplne irelevantná, podstatná je skutočná imunita, tak aj keď by sme všetkých zaočkovaných považovali za imúnnych (čo je prakticky nemožné), tak by nesmelo dochádzať k zoskupovaniu neočkovaných (neimúnnych) ľudí. Lenže k tomu práve dochádza a často: novorodenci v pôrodniciach resp. na neonatologických oddeleniach nemocníc, ako aj v čakárňach u detských lekárov, ľudia s nedostatočnou imunitou napr. na onkologických oddeleniach či ústavoch apod. Takže science fiction, keďže „vakcinačným dieram“ sa zjavne nedá vyhnúť.
„Skutočnosťou však zostáva, že ani po riadnom očkovaní nemožno počítať so 100-percentnou ochranou jedinca proti danej infekcii. Typickým príkladom je vakcína proti čiernemu kašľu, ktorej efektivita je okolo 95 %, 5 % očkovaných teda nie je chránených.“
To je očividný nezmysel, pretože žiadna vakcína proti čiernemu kašľu nemá účinnosť nad 85%. 95% je len fantazmagóriou citovaného prof. Jandu.
„Ak je zaočkovanosť vyššia než 95 %, logicky ochorie viac očkovaných ako neočkovaných, čo býva obľúbeným argumentom odporcov očkovania.“
Okrem neznalosti podstatných štúdií má prof. Janda zrejme aj problémy s elementárnou matematikou, pretože toto tvrdenie je jednoducho logicky nepravdivé. Po prvé: či ochorie viac očkovaných než neočkovaných, nezávisí od zaočkovanosti, ale od skutočnej imunity, a to sú dve zásadne rozdielne veci. Po druhé: aj keby bola zaočkovanosť nižšie, napr. 90%, tak väčšinový podiel zaočkovaných (napr. 55%) by mohol svedčiť v prospech účinnosti očkovania. Po tretie: ak by zaočkovanosť aj bola povedzme 96% a podiel očkovaných medzi chorými by bol 98%, svedčilo by to v neprospech očkovania.
Stručne zhrnuté: ak je podiel zaočkovaných na počte chorých vyšší než zaočkovanosť, vakcína je kontraproduktívna, ak je rovnaký, vakcína je zbytočná (vôbec nepomáha), iba ak je menší než zaočkovanosť, len vtedy možno hovoriť o účinnosti vakcíny. Pravda, aj tu sú isté zádrhele, keďže napr. u spomínaných osýpok dochádza u očkovaných k atypickému priebehu choroby, ktorý väčšinou lekárov nie je správne rozpoznaný ako osýpky, takže ak nie je celá populácia, v ktorej prebehla epidémia osýpok, laboratórne otestovaná na (ne)prítomnosť vírusu osýpok, nemožno takéto porovnanie považovať za vierohodné.
„Argumenty o práve na slobodné rozhodnutie rodičov neočkovať svoje dieťa je teda treba konfrontovať so situáciou, keď napríklad dieťa riadne zaočkované, patriace do skupiny tých 5 %, sa nakazí komplikovaným čiernym kašľom od dieťaťa, ktorého rodičia odmietli očkovanie, vrátane možných komplikácií s trvalými následkami“
To však možno aj otočiť: čo ak sa neočkované dieťa nakazí od očkovaného, ktoré povedzme spadá do tých 5%, u ktorých očkovanie nezaberie? Tento prenášač bol nielenže zbytočne očkovaný, zbytočne riskoval nežiaduce účinky, ale v podstate aj má na svedomí nakazenie iných.
„Nebezpečne blízko, v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine, len tridsať kilometrov od slovenských hraníc, ochoreli na poliomyelitídu (detskú obrnu) vlani dve deti. Ani jedno z nich nebolo proti tomuto ochoreniu očkované.“
Slovenská vakcinacistická propagandistická mašinéria však akosi „zabudla“ dodať, že tieto dve deti sa nakazili vakcinačným vírusom od očkovaných rovesníkov, keďže na Ukrajine sa stále používa živá vakcína proti detskej obrne (na Slovensku sa nepoužíva už od roku 2005), takže za tieto nákazy môže len a len očkovanie.
Nuž a to je teda dosť veľký rozdiel, čo poviete? Nie je snáď jedno, či ochorenie bolo spôsobené neočkovaním (ako to podávajú slovenskí vakcinacisti), alebo naopak očkovaním, ako je aj pravda!
Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.