Vakcinologička o tohtoročných osýpkach v Rumunsku a Maďarsku: „Plošné očkovanie troj-vakcínou nemôže viesť k vyhubeniu ani jednej nákazy!“

MVDr. Darina Pospišilová, PhD.

    V marci 2017 nás oznamovacie prostriedky informovali o epidémii osýpok v Rumunsku, ktorá zasiahla aj priľahlé územie Maďarska. V Rumunsku sa choroba šíri hlavne u ľudí, ktorí kočujú, kde je vraj nízka zaočkovanosť detí. Doposiaľ zomrelo 16 ľudí. Maďarsko hlási 99% zaočkovanosť proti osýpkam. Napriek tomu sa tam choroba šíri. Toľko doterajšie informácie.

    Prečo sa osýpky ľahko šíria aj v populácii plne vakcinovanej?

    Príčinu vidím v malej účinnosti vakcíny aj celého súčasného vakcinačného systému, ktorý výrazne oslabuje prirodzenú odolnosť detí a podporuje vznik alergických, autoimunitných a imunosupresívnych ochorení.

    Podľa MUDr. Silvie Javorkovej:^[1]

    Podľa prof. RNDr. Anny Struneckej, DrSc.:^[2]

    Sú to základné informácie o osýpkach. Dôležité je, že:

• Je to exantémové ochorenie detí — detská choroba — dôležitá pre správny vývoj imunitného systému.
• Vyskytuje sa väčšinou ako detské ochorenie so zanechaním celoživotnej imunity, odolnosti voči tomuto ochoreniu.^[1]
• Účinné množstvo protilátok po vakcinácií pretrváva viac ako 10 rokov.^[1]
• Vstupnými bránami sú sliznice dýchacích ciest a spojovka oka.^[1]
• Nebezpečenstvo nákazy pri ochorení je najväčšie v katarálnom štádiu.^[1]
• Hoci má ochorenie väčšinou ľahký priebeh, v niektorých prípadoch môžu nastať komplikácie, najmä u nezaočkovaných jedincov alebo u osôb so zníženou obranyschopnosťou.^[1]
• V rámci prevencie sa používa živá trojvalentná (trojzložková) vakcína.^[1]
• Od roku 1990 bolo identifikovaných 19 genotypov vírusu osýpok.^[2]
• Očkuje sa iba proti kmeňom A, ktoré sú iné ako pôvodné kmene vírusu osýpok, ktoré spôsobovali divoké ochorenie.^[2]
• Mení sa klinicky obraz choroby.
• Vakcína MMR má rozsiahly zoznam možných nežiadúcich účinkov.^[2]

    Spôsob akým sa v súčasnosti postupuje pri vakcinácií proti osýpkam nijako nevedie k ich eradikácii (vyhubeniu), nakoľko sa nerešpektujú cesty šírenia a vlastnosti vírusu osýpok a imunitný systém vakcinovaných detí je enormne zaťažovaný inými antigénmi a toxickými látkami: inými povinnými vakcináciami, moderným spôsobom stravovania (konzervovaná, neživá strava), či vysokou toxickou záťažou životného prostredia.

    Teória pôsobenia vakcín počíta s tým, že keď sa do organizmu vpraví špecifický antigén (oslabený živý vírus alebo mŕtvy antigén či anatoxin v sprievode adjuvantnej — dráždiacej — látky, ktorá privolá do miesta vpichu imunokompetentné bunky), tak imunitný systém si vytvorí protilátky aj imunologickú pamäť proti tomuto antigénu. Ak sa organizmus po vakcinácii stretne s týmto antigénom — neoslabeným = terénnym vírusom alebo neusmrtenou patogénnou baktériou či toxínom, — tak pamäťové imunitné bunky dajú telu podnet na tvorbu protilátok, ako aj ďalších imunitných reakcií proti tomuto antigénu. V čase vakcinácie by vakcinovaný jedinec mal mať dobrý imunologický stav, aby správne reagoval na vakcináciu:

1. Zrelosť imunitného systému na prijatie vakcinovaného antigénu.
2. Neprítomnosť pasívnych protilátok proti vakcinovaným živým antigénom.
3. Dobrý zdravotný stav: dobrý stav imunitných orgánov a buniek, nezaťažený imunosupresívnymi vplyvmi (imunosupresívne pôsobia lieky: antibiotiká, kortikoidy, hormóny, chemoterapeutiká, každá vakcinácia; toxíny: pesticídy, ťažké kovy, rôzne chemikálie, mykotoxíny, …; žiarenia: rádioaktívne, elektromagnetické…; klinicky zjavná choroba aj skryté infekcie, nedostatok vitamínov, minerálnych látok, nevhodná výživa, podvýživa, psychický stres…)
4. Imunologická odpoveď na viac antigénov, podaných súčasne, je značne závislá od schopností vakcinovaného jedinca spracovať jednotlivé antigény. Často sa stáva, že imunitný systém vyselektuje len niektoré antigény, proti ktorým si vytvorí určitú pamäť, a ostatné ignoruje, resp. imunitná reakcia na ne alebo aj na všetky podané antigény je minimálna, nezaručuje dlhodobejšiu ochranu.

    Aký je dnešný povinný vakcinačný program?

    Už 2–3-mesačným deťom sa vpichuje 6-valentná inaktivovaná vakcína, pritom jednotlivých antigénnych zložiek, na ktoré sa má u detí vytvoriť odolnosť, je v tejto vakcíne viac ako 6 a sú rôznorodé (toxoidy, antigény baktérií, vírusy). Vakcína obsahuje silne dráždiacu adjuvantnú látku, ktorá má zaistiť aby si imunitný systém „všimol“ podané antigény — vyprovokovať ho k reakcii. V tomto veku je imunitný systém detí nezrelý. Je viac než pravdepodobné, že väčšina detí si ani po viacnásobnej revakcinácii si nevytvorí dostatočnú imunitnú odpoveď na vpravené antigény, pričom sa zároveň silne a neprirodzene atakuje vyvíjajúci sa imunitný systém, čo môže mať za následok poruchy imunity v neskoršom veku. Ďalšou nepriaznivou stránkou inaktivovanej vakcíny je toxické pôsobenie pridaných látok, rezíduá látok, používaných pri výrobe…

    Živá vakcína proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a rubeole (MMR) sa dáva v 15. mesiaci života, kedy sa už u detí nepredpokladá prítomnosť materských protilátok. Podľa môjho názoru po predchádzajúcich vakcínach sa dáva deťom s už poškodeným imunitným systémom! Trojvalentná vakcína, podaná jednotlivým ľuďom (deťom), môže vyvolať rôznu imunologickú odpoveď. Jednou je aj nevytvorenie si rovnakej predpokladanej odolnosti proti všetkým antigénom, obsiahnutým vo vakcíne. Čiže aj žiadnu imunitnú odpoveď — žiadnu ochranu proti osýpkam, príušniciam či rubeole, resp. ani proti jednej z týchto troch chorôb. Živý organizmus nie je počítač, ktorý presne podľa programu spracuje všetky informácie, ktoré sa doň vložia — to spracovanie môže byť mnohoraké.

    Zástancovia povinnej vakcinácie operujú s príkladom eradikácie čiernych (pravých) kiahní. Čierne kiahne boli vysoko infekčné ochorenie ľudí, ktoré sa šírilo hlavne kontaktom s chorým človekom alebo infikovaným materiálom, často s oblečením, prikrývkami. Keď prisťahovalci do Ameriky chceli zabrať územia Indiánov, poslali im do rezervácie „v rámci pomoci“ prikrývky, oblečenie, ktoré bolo kontaminované vírusom čiernych kiahní…

    V rámci prevencie choroby sa používala živá vakcína, ktorá sa aplikovala na kožu po jej poškodení — zaškrabnutím do kože ramena. Táto vakcína mala veľa nežiadúcich účinkov, mnohým ľudom spôsobila vážne (aj celoživotné) poškodenie zdravia či smrť. Častým následkom vakcinácie bolo horúčkovité ochorenie, ktoré trvalo aj niekoľko týždňov, s bolestivosťou a ranou v mieste aplikácie vakcíny. Takáto „tvrdá“ vakcinácia kopírovala prirodzenú infekciu. Tak väčšina očkovaných ľudí prekonala ochorenie, vytvorili si imunitu ako po prirodzenej infekcii. Vakcinácia podľa môjho názoru bola len jednou (tvrdou) súčasťou eradikácie. Najpodstatnejšia bola zmena životného štýlu ľudí, hlavne zlepšenie osobnej HYGIENY, nepoužívanie spoločných uterákov, šiat, pranie bielizne s pracím prostriedkom pri vysokej teplote, manglovanie, žehlenie…

    Vírus osýpok sa šíri kvapôčkovou nákazou, je veľmi infekčný pre ľudí, ktorí chorobu neprekonali, a pre ľudí so zníženou imunitou voči osýpkam. Spôsobuje ochorenie, ktoré silne oslabí imunitný systém chorého (imunosupresia), čo má za následok zvýšenie náchylnosti na sekundárne infekcie, ktoré môžu spôsobiť komplikácie. Vstupnou bránou vírusu do organizmu je sliznica dýchacieho systému a očí. Existuje viacej genotypov vírusu, ktoré sa môžu líšiť v patogenite aj v antigénnych štruktúrach. Terénne kmene vírusu nie sú stabilné — vyvíjajú sa, menia sa.

    Očkovanie proti osýpkam sa robí podkožne alebo do svalu. Tým sa obchádza prirodzená cesta infekcie, neaktivuje sa prvotná — slizničná zložka imunity. V ostatných desaťročiach sa používa živá trojvalentná vakcína, ktorá okrem vírusu osýpok obsahuje aj živé vírusy príušníc a rubeoly, ktoré môžu znižovať reakciu na osýpkovú zložku vakcíny. Pri živých vakcínach je zároveň nebezpečenstvo kontaminácie vakcíny hlavne retrovírusmi pochádzajúcimi z tkanivových kultúr na ktorých sa vakcinačné kmene množia — pravdepodobne tak bol rozšírený AIDS u ľudí v Afrike. Každá vakcinácia živou vakcínou je infekcia oslabenými — modifikovanými patogénmi. Každý patogén spôsobí dočasné oslabenie organizmu — imunosupresiu, ktorá je spôsobená čerpaním imunokompetentných buniek na zvládnutie infekcie. Preto výsledok vakcinácie trojvalentnou vakcínou u jednotlivých ľudí je len v rovine hypotézy, že daný očkovanec je chránený voči všetkým trom infekciám. Preto plošná vakcinácia trojvalentnou vakcínou nemôže viesť k eradikácií ani jednej nákazy.

    Pôvodca osýpok patrí do skupiny paramyxovírusov. Vo veterinárnej medicíne je známych viac nákaz zvierat spôsobených paramyxovírusmi. Jednou z nich je aj pseudomor hydiny. Na prevenciu sa používa živá jednozložková vakcína, ktorá sa aplikuje v pitnej vode alebo sprejom. Čiže tak, aby zasiahla a aktivovala prirodzené cesty infekcie. Podkožne podaná živá vakcína proti pseudomoru nemá taký dobrý ochranný efekt ako vakcinácia sprejom, slabší efekt je po podaní cez pitnú vodu. Vakcináciou hydiny proti pseudomoru sa darí znížiť ekonomické straty v chovoch, pritom sa ráta s možnými stratami (síce minimálnym, ale predsa úhynom po vakcinácii — slabí jedinci) a ochrana nikdy nedosahuje 100%, nakoľko v populácii sa predpokladá, že cca 0,1% až 1% jedincov je imunosupresívnych, čiže nie sú schopní ochranne reagovať na vakcínu.

    Druhým príkladom je vírus psinky, ktorý je veľmi blízky vírusu osýpok. V prevencii psinky sa používa podobný systém ako u ľudí. Čiže sa vakcinuje podkožne živým vírusom aj vo forme viacvalentných vakcín. Pritom revakcináciu sa odporúča urobiť každý rok!? Častým následkom každoročného preočkovania je výskyt epilepsie u psov, ktorý sa dáva do spojitosti s vírusom psinky a s vakcináciou proti nej. Tu však nastáva otázka, prečo u ľudí podobný vírus by mal mať účinnosť 10 rokov a u psov len rok? Veď vieme, že princípy, postupy vývoja a výroby vakcín vo veterinárnej a humánnej medicíne sú veľmi podobné. Odpoveďou môže byť fakt, že u zvierat je možnosť širšieho testovania vakcín na cieľových zvieratách — aj na mláďatách aj dospelých — na väčšom počte jedincov. Získa sa viac výsledkov a informácií, ktoré poukazujú na rôznorodosť imunitnej reakcie na testovanú vakcínu u jednotlivcov. Samozrejme, že v odporúčaní častej potreby revakcinácie sú aj finančné záujmy výrobcov vakcín. Základným poznatkom je, že ak má jedinec zdravý imunitný systém, jeho imunitná reakcia hlavne na monovalentnú vakcínu je dlhodobejšia, aj niekoľko rokov. Ak sa podá rovnaká vakcína imunitne oslabenému jedincovi tak jeho imunitná odpoveď je nízka, krátkodobá alebo aj žiadna a revakcinácia má skôr zaťažujúci efekt.

    Ak by mala byť eradikácia osýpok vo svete naozaj cieľom zodpovedných autorít, tak by sa mali usilovať o zmenu postupu v celom systéme vakcinácie, ale aj stravovania detí, a o zníženie toxického vplyvu životného prostredia. Je však otázna skutočná potreba vakcinácie proti osýpkam (aj ďalším infekciám), nakoľko (pre verejnosť) nie sú známe informácie o patogenite a antigénnej príslušnosti súčasne kolujúcich terénnych kmeňov vírusu osýpok. Virológovia-odborníci by to mali stále sledovať (v jednotlivých oblastiach môže byť situácia rozdielna) a až na základe týchto poznatkov aktuálne odporúčať postup imunologickej prevencie bez povinnosti uspokojiť finančné záujmy výrobcov vakcín.

Zdroje

[1]  MUDr. Silvia Javorková: „Osýpky - Morbilli“, rodinka.sk, 5.I.2015

[2]  prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc.: „Očkování: otázky a odpovědi k projednávané novele zákona č. 258/2000 Sb. z pohledu biomedicíny pro poslance Parlamentu České republiky, rodiče i pediatry a všechny občany, kteří mají zodpovědnost za zdravý vývoj dětí a demokracie“, ALMI, Petrovice, 2015, str. 21–24