Vakcíny očami chemika: Čo sa dostáva do detského organizmu pri očkovaní? (Dieťa 5/2013)
mesačník Dieťa — V.2013 — pýta sa Ing. Renáta Krausová,
odpovedá doc. Ing. Josef Prousek, CSc.
Česká verze 
„Vakcínu si vy ako laik musíte predstavovať ako polievku. To znamená, že ja nebudem skúmať, čo všetko je v tej polievke. Dôležité je, že to posúdila medicínska autorita a výstup z toho posúdenia bol, že je to pre človeka neškodné,“ povedal už dávnejšie v Markíze v relácii Reflex, zameranej na očkovanie, všeobecný lekár MUDr. Peter Lipták, ktorý sa často vyjadruje k povinnému očkovaniu u detí. Ak by ste predsa len boli zvedaví, z čoho „uvarili polievku“, ktorú ponúkajú vášmu dieťaťu vo forme vakcíny, možno vás zaujme náš rozhovor s environmentálnym chemikom doc. Ing. Josefom Prouskom, CSc., z Oddelenia environmentálneho inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v ktorom sa zameriavame na niektoré prídavné látky, nachádzajúce sa vo vakcínach. Týmto rozhovorom otvárame nový seriál, venovaný súčasným problémom životného prostredia vo vzťahu k nášmu zdraviu, ktorý vám prinášame v spolupráci s doc. Prouskom. Rozhovor je azda trošku náročnejší pre laického čitateľa, ale veríme, že prináša množstvo dôležitých informácií, ktoré privítajú nielen rodičia, ale aj odborníci. Preto sme sa nesnažili o zjednodušovanie tejto témy. Doc. Prousek sa zaoberá v rámci predmetu Rizikové vlastnosti látok toxickými účinkami cudzorodých látok v ľudskom organizme, čo ho oprávňuje vyjadrovať sa k problematike obsahu chemických látok vo vakcínach.
Rodičia sa v pediatrických ambulanciách pred očkovaním dieťaťa dozvedajú, že očkovanie je bezpečné a vyvoláva len málo a najčastejšie úplne mierne nežiaduce účinky. Pýtajú sa nás však, či je to naozaj tak, keď medzi prídavnými látkami sa vyskytujú aj také, ktoré sú známe svojou toxicitou. Poďme sa teda pozrieť na niektoré prídavné látky obsiahnuté vo vakcínach. Napríklad hliník. Vo vakcínach sa vyskytuje hydroxid hlinitý a fosforečnan hlinitý. Aká je úloha týchto látok vo vakcínach a ako pôsobia na ľudský organizmus?
Najväčšiu záťaž hliníkom predstavuje súčasné podanie vakcín Infanrix Hexa a Prevenar 13 alebo Synflorix v 3. – 4., 5. – 6. a 11. – 12. mesiaci života bábätka. Hliník sa do vakcín pridáva vo forme hydroxidu hlinitého Al(OH)3 a fosforečnanu hlinitého AlPO4. Výrobca tvrdí, že hliník je iba adjuvans – teda látka, ktorá v tomto prípade zosilňuje účinok očkovacej látky. Na tomto mieste sa vynárajú, samozrejme, ďalšie otázky. Prvá z nich je, či to sú už všetky úlohy a účinky hliníka použitého vo vakcíne, a teda po injekčnej aplikácii aj v organizme? Pri intramuskulárnom podaní (do svalu) sa v tele dospelých zadrží až 40% hliníka a u novorodencov až 75%. Aké sú teda dôsledky použitia týchto vakcín, ktoré spolu obsahujú najmenej 945 – 1320 μg hliníka ako jednodňovú záťaž, pričom hranica otravy hliníkom je pre bábätko s hmotnosťou 5 kg na úrovni 35 až 50 μg hliníka v krvi celkovo?
V organizme hliník nepatrí medzi esenciálne prvky (nevyhnutné pre život), ako napríklad železo a meď. Ale jeho hromadenie v organizme môže ovplyvňovať rôzne biologické funkcie. V dôsledku prítomnosti vysokých koncentrácií hliníka môžu vzniknúť rozličné choroby, ako sú napríklad encefalopatia (psychické poruchy spôsobené poškodením mozgového tkaniva), Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a iné. Presný mechanizmus toxicity hliníka nie je doteraz úplne známy. Expozícia nadmerným množstvom hliníka môže ale vyvolať oxidačné poškodenie buniek a orgánov, čo je zapríčinené nadprodukciou reaktívnych kyslíkových intermediátov (prechodných medziproduktov) ROS (Reactive Oxygen Species). Hliníkom vyvolaný oxidačný stres (čo je v podstate nadprodukcia ROS) je zviazaný s inými esenciálnymi kovmi, predovšetkým so železom. Úloha hliníka v tomto prípade spočíva v ovplyvnení homeostázy (stav dynamickej funkčnej rovnováhy v živom organizme) železa, keď pri jej porušení nastáva nadprodukcia ROS, a teda oxidačné poškodenie buniek a orgánov.
Toxické účinky kovov sú závislé od veľkosti expozície, od vstupu a rýchlosti tejto expozície, ďalej od ich distribúcie, ako aj od dosahovanej orgánovej koncentračnej úrovne (napríklad akumulácia kovu v mozgu) a, samozrejme, od rýchlosti ich vylučovania z organizmu. Vo svojich toxických účinkoch zahŕňajú kovy inhibíciu (potlačenie) aktivity enzýmov a syntézy proteínov, menia funkciu DNA a menia aj priepustnosť bunkovej membrány. V zdravom organizme sa iba veľmi malé množstvo orálne (ústami) prijímaného hliníka absorbuje tráviacou sústavou. Z tohto dôvodu je podstatne významnejšia expozícia hliníkom pri intramuskulárnom injekčnom podaní vo vakcíne, keď je jeho hlavným transportérom v organizme krv. Pri transporte krvou sa hliník viaže na transferín a albumín a taktiež na erytrocyty (červené krvinky). Výsledky rôznych štúdií ukázali, že Al3+ ióny akumulované v ľudských erytrocytoch vyvolávajú závažné zmeny v membránach červených krviniek. Nastáva peroxidácia lipidov membrány (oxidácia membrány), čo len potvrdzuje, že hliník indukuje produkciu ROS. Navyše sa potvrdilo, že zvyšujúca sa koncentrácia hliníka spôsobuje väčší oxidačný stres, a teda hlbšie poškodenie bunkových membrán. Prooxidačné vlastnosti hliníka potvrdzujú aj experimenty, pri ktorých podanie rôznych antioxidantov (látky, ktoré potláčajú účinky ROS) zapríčinilo zníženie toxického účinku hliníka. Potvrdilo sa aj, že hliník oslabuje funkciu mitochondrií, v dôsledku čoho sa zvyšuje produkcia ROS týmito bunkovými organelami. Je všeobecne známe, že ióny kovov môžu znásobovať aj železom katalyzovanú produkciu ROS, ktoré následne ovplyvňujú početné bunkové komponenty vrátane lipidov, proteínov a nukleových kyselín, a tak prispievajú k vzniku neurodegeneratívnych chorôb. Biologické membrány predstavujú významnú bunkovú ochranu, ale súčasne aj miesto napádania ROS. Porušením membrány sa môže významne zmeniť funkcia bunky (napríklad v prípade neurónu). Samozrejme, že organizmus má aj veľmi účinné ochranné systémy proti účinkom ROS. Sú to najmä superoxiddismutáza (SOD, enzým, ktorý katalyzuje premenu superoxidu O2 na peroxid vodíka), ďalej enzým kataláza (katalyzuje premenu peroxidu vodíka na vodu a kyslík) a glutatiónperoxidáza (je schopná metabolicky rozkladať peroxid vodíka a lipidické peroxidy). Zo štúdií vplyvu hliníka vyplynulo, že aktivita uvedených ochranných enzýmov sa v prítomnosti hliníka znížila, najviac v prípade katalázy. V dôsledku tohto vplyvu sa môže kumulovať peroxid vodíka v mieste jeho vzniku, a tým sa aj zvyšuje produkcia ROS. Preukázalo sa tiež, že hliník preniká mozgovou krvnou bariérou (hemato-encefalická bariéra, z angl. Blood-Brain Barrier = BBB) a že sa dostáva do mozgu plodov alebo dojčiat transplacentálnou cestou alebo materským mliekom.
Hliník je prvok s vysokými neurotoxickými vlastnosťami, ktoré v konečnom dôsledku zohrávajú významnú úlohu pri degenerácii ľudských nervových buniek.[3][4][5][6][7][10]
V jednej rozhlasovej debate zaznelo aj povzdychnutie z úst odborníka, že nevie, prečo sa ľudia stále boja hliníka vo vakcínach, však je to podobné, ako keby sme oblizovali hliníkový príbor. Ďalší odborníci vravia, že potravinami i v materskom mlieku dieťa príjme viac hliníka ako vo vakcíne. Má teda hliník prijatý v potrave rovnaký účinok na organizmus, ako keď sa do tela dostane injekčne?
Táto otázka významne súvisí s pojmom toxicita látky. Toxicita predstavuje jedovatosť, škodlivosť danej látky pre živý organizmus alebo jeho časti. Toxický účinok závisí od doby expozície toxickej látke, od druhu a veľkosti organizmu (teda od jeho hmotnosti). Je ďalej významne závislá od zdravotného stavu organizmu. Okrem toxicity pre celý organizmus rozlišujeme toxicitu pre jednotlivé orgány, bunky a podľa výsledku toxického pôsobenia napríklad karcinogénny (rakovinotvorný), mutagénny (spôsobujúci zmenu dedičných vlastností, génov) alebo teratogénny (vyvolávajúci znetvorenie vyvíjajúceho sa zárodku) toxický účinok.
Toxicita látky ďalej závisí od exponovaného objektu a od spôsobu podania látky a od jej charakteru. To je nesmierne dôležité napríklad aj pri riešení nášho problému. Je podstatný rozdiel, či je látka podaná ústami (perorálne), alebo je aplikovaná do žily (i. v., intravenózne) či do svalu (i. m., intramuskulárne). Totiž hliník prijatý potravou sa účinne vylučuje tráviacim systémom, zatiaľ čo injekčne prijatý hliník organizmus vo vysokej miere zadržiava a distribuuje krvou do jednotlivých orgánov. V tomto prípade treba upozorniť aj na formu, v akej sa hliník nachádza (platí všeobecne prakticky pre všetky kovy). Najmenej toxická je kovová forma, to znamená hliník ako kov – teda napríklad v otázke spomínaný príbor. Podstatne iná je situácia v prípade iónovej formy, čo je náš prípad, keď sa hliník aplikuje vakcínou vo forme iónovej zlúčeniny ako Al3+. Podobne ako v prípade ortuti a jej zlúčenín sa potom významne menia nielen toxické účinky, ale najmä distribúcia danej formy a jej ukladanie v jednotlivých orgánoch (napríklad jej bioakumulačné vlastnosti). V prípade ortuti, ktorá sa ešte stále používa pri niektorých vakcínach ako konzervačný prostriedok, sa toxicita zvyšuje od jej anorganických zlúčenín k organickým, ktoré vznikajú aj v tráviacom systéme rôznymi transformačnými reakciami za vzniku metylortuti a dimetylortuti (ide o dve najtoxickejšie formy výskytu ortuti). Tieto formy majú veľmi vysoké bioakumulačné vlastnosti a v organizme sa kumulujú najmä v mozgu, a tým nastáva poškodzovanie centrálneho nervového systému (CNS).
Možno teda jednoznačne povedať, že koncentrácia hliníka, podaného vakcínami, dosahuje nebezpečnú úroveň? Vy ste už vysvetlili, že najväčšiu záťaž hliníkom predstavuje súčasné podanie vakcín Infanrix Hexa a Prevenar 13 alebo Synflorix. V diskusii o očkovaní, ktorá sa konala minulý mesiac v Senci, jedna mamička uviedla, že podala na Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) informáciu o tom, že súbežné podanie týchto vakcín prekračuje spolu limit hliníka vo vakcíne. ÚVZ SR jej odpovedal, že predmetné očkovacie látky sa môžu aplikovať v rovnakom čase, ale na rôzne časti tela. Čo znamená podanie dvoch ľudských dávok. Podľa odpovede ide o simultánne, teda súbežné podanie očkovacích látok, nie spoločné. Pri súbežnom podaní dvoch očkovacích látok vraj nie je prekročená povolená hranica hliníka ani pri jednej z očkovacích látok. Vraj sa množstvo hliníka aplikované z dvoch vakcín na rôzne časti tela nesčítava...
Ako som už uviedol, podávaná dávka hliníka vakcínou významne prekračuje povolenú úroveň hranice otravy hliníkom, a to je nebezpečné najmä pre bábätká. Dôsledky takejto expozície sú všeobecne známe ako rôzne neurotoxické poruchy vyúsťujúce do neurodegeneratívnych chorôb. Teda koncentračná úroveň hliníka vo vakcíne, injekčne aplikovanej dojčatám a batoľatám, v žiadnom prípade nepredstavuje bezpečnú úroveň. Množstvo hliníka aplikované injekčne v rovnakom čase na rôzne časti tela sa, samozrejme, sčítava. Tvrdenie, že pri súbežnom podaní dvoch očkovacích látok, obsahujúcich hliník, nie je prekročená povolená hranica hliníka, je preto nezmyselné. Keby nás napríklad dva razy uhryzla vretenica, raz do ruky a vzápätí do nohy, nebezpečenstvo otravy je, samozrejme, dva razy väčšie ako v prípade jedného uhryznutia.
Lekári vravia, že hliník obsiahnutý vo vakcíne je neškodný, lebo ho dieťa vyciká. Je to naozaj také jednoduché?
Vôbec to nie je až také jednoduché. Dieťa skutočne hliník vyciká, ale iba hliník prijatý potravou, teda orálnou cestou. Obličky veľmi účinne vylučujú takto prijatý hliník. Ale hliník, podaný injekčne, sa v organizme zadržiava v prevažnej miere vo forme rôznych stabilných komplexných zlúčenín, a to významne ovplyvňuje možnosť jeho vylúčenia z organizmu a na druhej strane, naopak, zvyšuje jeho toxické účinky.
Rodičia si navzájom radia, že hliník z vakcín sa dá z organizmu dieťaťa rýchlejšie vylúčiť dodaním kremíka, napríklad pitím prasličkového čaju. Môžete odporučiť takýto postup? Dokáže si kremík takto poradiť s hliníkom z vakcíny?
Faktom je, že praslička skutočne obsahuje kremík, ktorý významným spôsobom ovplyvňuje absorpciu a prenos hliníka do organizmu. Ide ale o zabránenie prenosu hliníka z tráviacej sústavy. V tejto súvislosti sa uskutočnili viaceré štúdie, ktoré sa zaoberali nielen touto ochrannou úlohou kremíka, ale určili aj jeho potrebné dávky, a to vzhľadom na koncentračnú úroveň hliníka, napríklad v pitnej vode. Vysoké dávky kremíka (až do koncentračnej úrovne 118 mg.l-1) sa v tomto prípade ukázali ako veľmi efektívne pri zabraňovaní absorpcie hliníka v tráviacom trakte. Koncentrácia kremíka, považovaná za významnú pri znížení rizika demencie alebo Alzheimerovej choroby pre populáciu, ktorá dlhodobo konzumovala pitnú vodu s vysokým obsahom rozpusteného hliníka (> 0,1 mg.l-1), bola určená na ≥ 11,25 mg.l-1.
V našom prípade však ide o hliník transportovaný krvou, takže ťažko povedať, ako bude fungovať kremíková ochrana.[6]
Pozrime sa na formaldehyd. Ďalšia z látok obsiahnutých vo vakcínach, ktoré výrobcovia ani neuvádzajú v priložených letákoch k vakcíne. Dovoľuje im to legislatíva EÚ. Ak sa spýtame na formaldehyd, dozvedáme sa, že vraj je ho tam tak máličko, že nemôže škodiť. Je pravda, že stopové množstvo formaldehydu je naozaj neškodné? Aká je jeho púť ľudským organizmom? Môže spôsobiť nejaké závažné poškodenia?
Úvodom k tomuto problému treba povedať, že formaldehyd je známy karcinogén a z tohto dôvodu sa upúšťa od jeho používania ako konzervačnej látky vo vakcínach. V prípade karcinogénnych látok hovoríme, že ide o tzv. bezprahové látky. To znamená, že každá koncentrácia takejto látky môže vyvolať karcinogénny účinok.
Formaldehyd (F) ako genotoxická látka (poškodzujúca genetickú informáciu, uloženú v DNA) vytvára s molekulami DNA tzv. adukty. To znamená, že tento karcinogén sa nevratne viaže na makromolekulu DNA pevnou chemickou väzbou (F–DNA). Tým vzniká tzv. bodová mutácia. Z výskumov na potkanoch vyplynulo, že perorálna alebo inhalačná expozícia formaldehydom zapríčiňovala zvýšený výskyt leukémií a nárast tumorov v tráviacej sústave. Na základe týchto výsledkov autori charakterizujú formaldehyd ako multipotenciálny karcinogén.
Big Pharma ešte stále vyrába vakcíny konzervované formaldehydom, ktoré sú vo svete injekčne aplikované pri očkovaní bábätiek 24 hodín po ich narodení. Formaldehyd obsahuje napríklad aj Infanrix Hexa, ako uvádza podrobnejší austrálsky leták, pribalený k tejto vakcíne. Okrem uvedených toxických účinkov sa v iných prácach pozorovali aj tzv. krížové spoje, keď pomocou molekuly formaldehydu alebo pôsobením ROS sa spojili dve molekuly DNA (DNA–DNA) alebo bielkovina (B) a DNA (B–DNA). Pozorovali sa aj zlomy vlákien DNA. V tomto prípade hovoríme, že daná látka vykazuje epigenetické účinky, čo znamená, že prítomnosť cudzorodej látky v organizme v závislosti od jej koncentrácie vyvoláva produkciu až nadprodukciu ROS, ktoré nepriamo oxidačne poškodzujú biologicky významné molekuly, napríklad DNA. Tu sa vynára otázka, aká je súvislosť medzi formaldehydom, prítomným vo vakcínach, a rakovinou u detí? Odpoveďou môžu byť nasledujúce údaje. Medzi 12 najčastejšie sa vyskytujúcimi typmi rakoviny u detí tvoria leukémia, nádory mozgu a centrálnej nervovej sústavy viac ako polovicu nových prípadov.
Formaldehyd reaguje najrýchlejšie s organickými a anorganickými aniónmi, s aminoskupinou –NH2 a so sulfidickou –SH skupinou. Ďalej reaguje s elektrónovo bohatými molekulami, keď narúša metabolický proces, prípadne spôsobuje smrť organizmu. Z významných biologických molekúl sú to napríklad aminoskupiny v DNA, keď vzájomnými reakciami vznikajú hydroxymetylované aminoskupiny DNA-NH-CH2OH. To je prvý krok z hľadiska mutagénnych (spôsobujúcich mutáciu živých organizmov) a následne karcinogénnych účinkov formaldehydu. Formaldehyd je vysoko reaktívna látka, ktorá vzniká aj endogénne (vnútri tela) ako základný metabolický intermediát (prechodný medziprodukt) vo všetkých živých bunkách.
Napriek tomu, že sme vystavení expozícii formaldehydom zo znečisteného životného prostredia, posledné štúdie poukázali na rozdielny mechanizmus genotoxického pôsobenia inhalovaného (vdychovaného) alebo perorálne pôsobiaceho formaldehydu a formaldehydu aplikovaného injekčne do svalu. V práci[11] sa zistilo, že genotoxické pôsobenie formaldehydu sa zakladá na génovej expresii 66 génov, ktoré sa prevažne spájajú s procesmi apoptózy (programovanej bunkovej smrti) a s poškodením DNA. Génová expresia v genetike označuje aktivity génu a vyjadrenie informácie, ktorá je v danom géne obsiahnutá. Porucha génovej expresie je napríklad podkladom zhubného bujnenia. Zo všetkých testovaných aldehydov práve formaldehyd vyvolával najsilnejšiu génovú odozvu. Tieto zistenia sú v súlade so skutočnosťou, že formaldehyd je známy karcinogén pôsobiaci v in vivo systémoch. (In vivo alebo zaživa označuje v biológii procesy alebo pozorovanie správania sa systému v prostredí, v ktorom sa prirodzene nachádza.) Dôležité závery priniesla aj štúdia, zaoberajúca sa rizikami spojenými so zvyškovým formaldehydom, ktorý sa nachádza vo vakcínach určeným pre dojčatá.[12] Autori upozorňujú, že treba rozlíšiť riziká spojené s inhalačnou expozíciou formaldehydom z environmentálnych zdrojov znečistenia a expozíciou formaldehydom, aplikovaným vo vakcínach injekčne do svalu. Obidve štúdie jednoznačne potvrdzujú skutočnosť, že naše znalosti, spojené s genotoxickými účinkami formaldehydu v in vivo systémoch, sú stále iba čiastočné.[11][12]
Možno teda konštatovať, že zákaz používania formaldehydu ako komponentu niektorých vakcín je viac ako nutný.
Každou ďalšou vakcínou dieťa dostáva do organizmu znova opakovane prídavné látky. Nevzniká tak kumulácia týchto látok v organizme dieťaťa? Sú rodičia, ktorí upozorňujú, že až po opakovanom podávaní vakcín v rámci očkovacieho programu sa prejavili u detí vážne zdravotné ťažkosti.
Kumulácia, a to najmä prídavných látok, určite vzniká (napríklad v prípade hliníka, ale aj ďalších prídavných látok), čo môže byť jedna z hlavných príčin vznikajúcich ťažkostí po ďalšej aplikácii vakcíny. Treba si uvedomiť, že obranné systémy dieťaťa, prípadne iné systémy, napríklad vylučovacie, nie sú ešte úplne vyvinuté, a to môže spôsobiť veľmi vážne následky (napríklad vznik anafylaktického šoku, pozri ďalej), ktoré môžu zapríčiniť až smrť dieťaťa.
V súvislosti s vakcínami sa spomína aj termín neurotoxicita prídavných látok. Vy ste ju spomenuli v spojitosti s hliníkom. Čo to je a ako sa prejavuje?
Neurotoxické sú také xenobiotiká, ktoré významným spôsobom poškodzujú nervový systém, v našom prípade najmä centrálny nervový systém. Toto poškodenie potom veľmi často zapríčiňuje nevratné procesy, spojené s neurodegeneratívnymi pochodmi, ako je napríklad vznik Alzheimerovej choroby, autizmu a iných chorôb. Xenobiotiká sú látky, ktoré nevznikajú v ľudskom organizme, ale ho ovplyvňujú farmakologicky (lieky), endokrinologicky alebo toxikologicky (jedy). Xenobiotiká sa metabolizujú najmä v pečeni v rámci detoxikačných procesov. Týmito procesmi sa organizmus prirodzene zbavuje rôznych toxických látok alebo ich zneškodňuje. V tejto súvislosti uvediem jednu vážnu skutočnosť, ktorá sa pravdepodobne dotýka aj prídavných látok vo vakcínach. Totiž pri metabolickej degradácii xenobiotík vzniká často proces, ktorý nazývame metabolická aktivácia. Ide o to, že v rámci detoxikačných procesov vznikajú niekedy veľmi nebezpečné reaktívne intermediáty s významnými genotoxickými vlastnosťami. Tieto vlastnosti východiskové látky nevykazujú, objavujú sa iba po ich metabolickej aktivácii (napríklad genotoxicita polyaromatických uhľovodíkov).[9][15]
Ako sa v ľudskom organizme správa fenoxyetanol? Jeho obsah uvádzal napríklad starší leták pribalený k hexavakcíne a austrálsky leták ho uvádza stále.
Fenoxyetanol je bezfarebná olejovitá kvapalina, ktorá sa používa kvôli svojim baktericídnym účinkom (schopnosti ničiť baktérie) na konzerváciu v kozmetike, vakcínach a liečivách. Považuje sa za bezpečnejšiu náhradu formaldehydu. Z hľadiska jeho účinkov môžeme konštatovať, že je toxický pre pečeň, obličky a nervovú sústavu. Opakované alebo predĺžené vystavenie fenoxyetanolu môže spôsobiť poškodenie cieľových orgánov. Môže znižovať činnosť centrálneho nervového systému a spôsobovať vracanie a hnačku.
Z rôznych štúdií vyplýva, že fenoxyetanol vyvolával apoptózu u HeLa60 rakovinových buniek pri koncentráciách 0,01% – 0,5% a nekrózu (miestne odumretie živého tkaniva) pri koncentrácii 1%. Ďalej sa zistilo, že fenoxyetanol je schopný rozkladať membrány mikrobiálnych buniek a taktiež buniek červených krviniek – erytrocytov.
Veľmi závažným zistením bolo odhalenie schopnosti fenoxyetanolu blokovať medzibunkové spoje, pomocou ktorých prebieha medzibunková komunikácia. Zablokovanie tohto mechanizmu sa považuje za jednu z príčin vzniku malígnych (zhubných) buniek. Tieto vlastnosti totiž vykazujú aj niektoré preukázané karcinogény, ako napríklad už uvedené polyaromatické uhľovodíky.[13][14][15]
A čo polysorbát 20 a polysorbát 80? Aká je ich úloha vo vakcínach. Sú pre naše deti neškodné?
Polysorbát 20 je stabilná a relatívne netoxická povrchovo aktívna látka. Používa sa ako detergent, emulzifikátor a stabilizátor v potravinárstve a farmácii. Využíva sa tiež ako nosič pre antigény. Pod pojmom antigén rozumieme látku, ktorú je organizmus schopný rozoznať na základe jej štruktúry ako cudziu a je schopný proti nej vyprodukovať protilátky. Ako antigény sa správajú mikroorganizmy, cudzorodé bielkoviny, podané do krvi, cudzie orgány, cudzie krvné skupiny a iné. Ak je v tele množstvo antigénov, ktoré ale vlastný imunitný systém nepovažuje za cudzie, potom proti nim nereaguje. Niektoré antigény sú spoločné všetkým ľuďom (ako biologickému druhu), iné sú jedinečné pre každého človeka.
Tu možno tiež hľadať odpoveď na otázku, prečo každý organizmus reaguje napríklad na podanú vakcínu rozdielne. Úplne rovnaké antigény majú totiž iba jednovaječné dvojičky. Sem patrí aj problematika pyrogénov,[2] ktoré predstavujú produkty baktérií a zvyšky alebo rozkladné produkty bakteriálnych stien vznikajúce pri príprave vakcín. Pyrogény už v minimálnom množstve vyvolávajú po injekčnom podaní zvýšenie telesnej teploty. Pyrogény sú termostabilné a neničia sa sterilizáciou. Znečistenie pyrogénmi môže byť vážnym problémom niektorých vakcín.
Polysorbát 80 (Tween 80) používa vo svojich vakcínach napríklad firma GlaxoSmithKline (GSK). Ide o neiónovú povrchovo aktívnu látku. Na rozdiel od polysorbátu 20 obsahuje polysorbát 80 étericky viazanú molekulu kyseliny olejovej, čo určite významným spôsobom prispieva k jej biologickým vlastnostiam. V zdravotníctve sa používa ako emulgátor, na stabilizáciu vodných súčastí liečiv a ako nosič vo vakcínach. V Európe a USA sa predpokladá denná expozícia z potravy v množstve asi 0,1 g.
Polysorbát 80 sa vo všeobecnosti považuje za dobre tolerovateľný, aj keď niektorí ľudia sú naň alergickí. Po injekčnom podaní rýchlo metabolizuje na sorbitol (cukor) a etylénoxid (karcinogénna látka). Môžu sa vyskytnúť náhle zmeny srdcovej činnosti, oslabenie hematoencefalickej bariéry, čo môže spôsobiť záchvaty až smrť. Ďalej sa môžu vyskytnúť anafylaktické a iné reakcie. Na polysorbát 80 sú obzvlášť citlivé deti. S niektorými chemikáliami vykazuje aj synergickú toxicitu (zvýšenie toxicity spolupôsobením chemikálií).[1][13]
Treba upozorniť, že detergenty a emulgátory vo všeobecnosti podporujú rast nádorov. Oslabujú bunkovú stenu, čo spôsobuje praskanie a zánik buniek. Nemeckí vedci zistili, že polysorbát 80 vyvoláva anafylaktickú reakciu v tom zmysle, že táto látka môže vyradiť imunitný systém z aktivity a zapríčiniť nebezpečnú alergickú reakciu, ktorá môže spôsobiť až smrť. K najzávažnejším toxickým prejavom polysorbátu 80 teda patrí schopnosť vyvolať anafylaktický šok, ktorý predstavuje stav vznikajúci v dôsledku precitlivenosti (alergie) na niektoré cudzorodé látky, obyčajne vnikajúce do organizmu mimo tráviace ústrojenstvo (napríklad bodnutie hmyzom, injekcia). Anafylaktická reakcia organizmu spočíva v tom, že sa do celého organizmu vyplavujú vysoké dávky látok ovplyvňujúcich najmä cievy a priedušky. Z tohto dôvodu sa anafylaktický šok prejavuje ťažkou dýchavičnosťou, poklesom krvného tlaku a zlyhaním obehového systému. Anafylaktický šok môže vzniknúť napríklad v dôsledku opakovaného injekčného podania niektorých liekov (antibiotika, antiséra) alebo opakovaného bodnutia hmyzom. Stav vyžaduje okamžitú liečbu.
Z uvedeného teda vyplýva, že použitie polysorbátu 80 vo farmaceutických prípravkoch nie je zďaleka také bezpečné, ako hlása leták, pribalený k lieku. Nakoľko je aj súčasťou vitamínových olejov a protirakovinových prípravkov, bude potrebné zistiť všetky toxické účinky tejto látky. Tieto látky sú pre deti škodlivé, a to najmä pri opakovanom očkovaní.
Spomínali ste dôvod, prečo každý organizmus reaguje napríklad na podanú vakcínu rozdielne. Prax potvrdzuje, že niektoré dieťa zvládne očkovanie bez problémov a iné má aj veľmi vážne ťažkosti. Skúste nám o tom, ktoré dieťa je ohrozenejšie, povedať trošku viac z pohľadu chemika.
Tento problém možno riešiť najmä z hľadiska farmakologického a fyziologického. Je samozrejmé, že na molekulárnej úrovni je to chémia, ktorá v konečnom hodnotení vakcinácie, podobne ako pri inej aplikácii liečiv, môže povedať posledné slovo. Poviem ale rovno, že to nie je jednoduchá záležitosť. Pretože chémia, ktorou môžeme objasniť toxické účinky, nie je vôbec triviálna (pre mňa je to síce najlepší nástroj na vysvetlenie toxicity chemických látok, ale už aj v prípade našich študentov je to často ťažko použiteľná forma výkladu, a to najmä z dôvodu obtiažnosti tejto chémie) a z tohto dôvodu na objasňovanie škodlivosti niektorých preparátov sú stanoviská farmakológie a fyziológie vhodnejšie a úplne dostatočné. Na úvod tejto odpovede treba zdôrazniť jeden základný fakt. Každý organizmus je iný, s inou imunologickou výbavou a odolnosťou. Vieme pochopiť tento problém napríklad v súvislosti s transplantáciami cudzích orgánov. Preto aj účinok rovnakého liečiva alebo vakcíny môže mať rozdielnu intenzitu a niekedy aj rozdielny charakter v závislosti od viacerých faktorov.[1][2][8]
Účinok liečiva môže byť silne ovplyvnený veľkosťou dávky a aplikačnou cestou a je závislý od absorpcie, metabolizmu a vylučovania látky, prípadne od prídavných látok. Medzi dôležité faktory v súvislosti s odozvou na podané liečivo patrí už uvedená telesná hmotnosť tela, ďalej sú to vek, stupeň vývoja organizmu, pohlavie, zdravotný stav organizmu a choroby (napríklad aj prekonané choroby nielen dieťaťa, ale aj matky). U dojčiat a novorodencov sa výrazne uplatňujú ešte ďalšie faktory, a to predovšetkým nezrelosť niektorých orgánov a systémov. Napríklad najmenším deťom chýbajú niektoré dôležité enzýmy a detoxikačné mechanizmy, ďalej je to nezrelosť CNS a neschopnosť aktívneho vylučovania niektorých látok obličkami. Z nezrelých detoxikačných mechanizmov je to napríklad významný mechanizmus konjugácie s kyselinou glukurónovou. U dospelého človeka je to bežný a veľmi účinný detoxikačný pochod, ktorým sa detoxikujú mnohé látky, napríklad antibiotiká, vylúčením z organizmu. Pri kumulácii látky, napríklad opakovanou aplikáciou liečiva (vakcíny), v dôsledku nevylučovania z organizmu vzniká ťažká otrava s poruchami dychu a cyanózou (modranie kože a slizníc), ktorá môže skončiť až smrťou. Iným dôsledkom sú ťažké poruchy centrálnej nervovej sústavy (CNS).[2][8]
Ďalej sa tu uplatňujú epigenetické vplyvy (epigenéza – vývoj organizmu na podklade génov pod vplyvom vonkajších činiteľov), ktoré si dieťa prináša nielen od svojich rodičov, ale aj od starých rodičov. V prenatálnom veku sa totiž dieťa pripravuje na isté existenčné podmienky, ktoré v prípadoch, keď sú tieto podmienky v skutočnosti iné, vytvárajú pre dieťa napríklad značnú náchylnosť na rôzne choroby, nižšiu imunitnú odolnosť a iné. Táto — doteraz málo preskúmaná — oblasť je niekedy rozhodujúca pre celú budúcnosť narodeného dieťaťa.
Tu by som si dovolil ešte malú poznámku. Život a jeho fungovanie predstavuje bez zveličovania skutočne „veľký zázrak“ a túto skutočnosť by sme mali rešpektovať. Dokonalosť fungovania organizmu, bohužiaľ, narúša najmä prostredie, v ktorom žili jeho predkovia, a prostredie, do ktorého sa malé dieťa narodí. K toxikologickej záťaži patria aj početné iné záťaže, ktoré zásadným spôsobom rovnako ovplyvňujú duševnú a duchovnú vybavenosť každého bábätka, dieťaťa alebo dospievajúcej mládeže. O týchto dosahoch, ktoré môžu byť ešte závažnejšie, než dosahy, o ktorých sme už hovorili, dnes viac tušíme, ako vieme.
Na záver mi dovoľte, prosím, položiť vám osobnú otázku. Viete si prestaviť, že by aj na Slovensku bola možnosť slobodne sa rozhodnúť, či rodič dá svoje dieťa zaočkovať a proti ktorým ochoreniam? Alebo je správne ponechať toto rozhodnutie štátu?
Na túto otázku je veľmi ľahká odpoveď. Viem si to predstaviť. Napríklad tým, že štát nariaďuje povinné očkovanie porušuje Listinu základných ľudských práv a slobôd. Problém je ale — ako vždy — v ľuďoch. Zoberte si, koľko nezmyselných nariadení musíme ako občania rešpektovať. Neviem si predstaviť právo štátu vlastniť deti. Potom sú tu rodičia čímsi iným, než za čo ich normálne považujeme. Lenže to už sme kdesi inde, kde spoločné deti a vôbec všetko spoločné bolo cieľom takto budovaného systému. A keď hlásame tú veľkú demokraciu a slobodu, ktorú je stále ťažšie a ťažšie niesť, mohla by občas táto obrovská demokracia skutočne zafungovať — napríklad v nepovinnom očkovaní detí. Dúfam, že to nie je až také nerealizovateľné želanie. Hlásame náboženskú slobodu. A čo v prípade, keď nám naše náboženské presvedčenie zakazuje očkovanie detí? Zakážeme príslušné náboženské vyznanie, alebo uznáme tento fakt? V tom prípade, keďže pred ústavou sme si všetci rovní, táto skutočnosť, ktorá, ako viem, naozaj funguje, nás rozdeľuje na rovných a niektorých potom zaraďuje do skupiny „rovnejších“. Často ide o životy našich najmenších, a preto si myslím, že by sa malo očkovanie, podobne ako v iných krajinách, stať dobrovoľným aj na Slovensku. Poznanie je totiž vždy poznaním danej doby. Myslím si, že nie je až tak vzdialená budúcnosť, keď sa budeme pýtať, ako je možné, že sme toto všetko dovolili, veď dnes predsa vieme...
Ďakujeme vám za rozhovor.
Zdroje:
[1] Prousek J., Rizikové vlastnosti látok. 2. vyd. Vydavateľstvo STU v Bratislave, 2005.
[2] Wenke M., Mráz M., Hynie S., Farmakologie pro lékaře, I. díl, Avicenum, Praha 1983.
[3] Exley C., The pro-oxidant activity of aluminum. Free Radical Biol. Med. 36(3) (2004) 380 - 387.
[4] Lukyanenko L.M., Skarabahatava A.S., Slobozhanina E.I., Kovaliova S.A., Falcioni M.L., Falcioni G., In vitro effect of AlCl3 on human erythrocytes: Changes in membrane morphology and functionality. J. Trace Elements Med. Biol. 27(2) (2013) 160 – 167.
[5] Chen L., Zhang B., Toborek M., Autophagy is involved in nanoalumina-induced cerebrovascular toxicity. Nanomedicine: Nanotechnology, Biology and Medicine 9 (2013) 212 – 221.
[6] Berthon G., Aluminium speciation in relation to aluminium bioavailability, metabolism and toxicity. Coordination Chemistry Review 228 (2002) 319 – 341.
[7] Ayoub D., Aluminum, vaccines and autism: déjà vu ! National Autism Association Annual Conference, Atlanta, GA, USA (November 11, 2007).
[8] Filipp D., Dobeš J., Imunita a tolerancia. Jin a jang imunitného systému. Vesmír 92(4) (2013) 224 – 227.
[9] Prousek J., Fenton chemistry in biology and medicine. Pure Appl. Chem. 79(12) (2007) 2325 – 2338.
[10] Starr T.B., Swenberg J.A., A novel bottom – up approach to bounding low – dose human cancer risks from chemical exposure. Regulatory Toxicology and Pharmacology 65(3) (2013) 311 – 315.
[11] Cheah N.P., Pennings J.L.A., Vermeulen J.P., van Schooten F.J., Opperhuizen A., In vitro effects of aldehydes present in tabacco smoke on gene expression in human lung alveoral epithelial cells. Toxicology in Vitro 27(3) (2013) 1072 – 1081.
[12] Mitkus R.J., Hess M.A., Schwartz S.L., A safety assessment of residual formaldehyde in infant vaccines. Vaccine (2013), https://dx.doi.org/10.1016/j.vaccine.2013.03.071.
[13] Smart R.C., Hodgson E., Eds., Molecular and Biochemical Toxicology, 4th Ed., John Wiley and Sons, Inc., Hoboken, New Jersey, 2008. ISBN 978-0-470-10211-4.
[14] Voet D., Voet J.G., Biochemistry, 3rd Ed., John Wiley and Sons, Inc., Hoboken, New Jersey, 2004. ISBN 0-471-19350-x.
[15] Halliwell B., Gutteridge J.M.C., Free Radicals in Biology and Medicine. 4th Ed., Oxford University Press, New York 2007. ISBN 978-0-19-856868-1.
Zverejnenie tohto článku (grafická úprava + klikateľné odkazy na zdroje) zabralo šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk vyše 2 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.
