Vyhlásenie účastníkov konania k priestupkovému konaniu na RÚVZ Trnava
Ing. Marián Fillo
1.XII.2011 som bol s jednou mamičkou na RÚVZ Trnava a priestupkové konanie sa tam nečakane natiahlo cez 2 hodiny. Keďže vyjadrenie sa účastníkov konania (nás) k zápisnici resp. k celému priestupkovému konaniu by trvalo ešte najmenej ďalšiu polhodinu, pričom ja som sa už ponáhľal na vlak, rozhodli sme sa zobrať si zápisnicu domov a vyjadriť sa až dodatočne v lehote, ktorú stanovil RÚVZ na 10 kalendárnych dní.
Dotyčná mamička je jednou z dvoch sestier - jednovaječných dvojičiek (tzn. s rovnakou DNA, a teda rovnakými dedičnými predispozíciami), a jej sestra po očkovaní v minulosti odpadávala a tiež dostala nepríjemné autoimunitné ochorenie (tzn. ochorenie pri ktorom zblbnutý imunitný systém útočí na bunky a orgány svojho vlastného tela), zvané systémový erytematózny lupus (SLE). Z otcovej strany sa vyskytlo v rodine ochrnutie v úzkej časovej následnosti po očkovaní. Je teda predpoklad, že ak je to (aspoň sčasti) dôsledok dedičnej predispozície, aj deti tejto mamičky a tohto otecka budú zrejme náchylnejšie na autoimunitné ochorenia a kolapsové stavy po očkovaní, než je bežný priemer obyvateľstva, a teda očkovanie byť pre ne oveľa viac na škodu než na úžitok.
Tento predpoklad sa do istej miery potvrdil u staršieho syna tejto mamičky, ktorý sa z nepodareného očkovania proti tuberkulóze spamätával 16 mesiacov (!!!) a na rozdiel od svojej mladšej sestry (o ktorú v tomto priestupkovom konaní išlo) je pravidelne chorý. S ohľadom na tieto skúsenosti (vážne nežiaduce účinky očkovania, očkovaný = chorý, neočkovaná = zdravá) odmietla táto mamička akékoľvek očkovanie svojej mladšej dcérky.
Podotýkam, že dotyčná mamička s ohľadom na vek dieťaťa (16 mesiacov) zatiaľ nebola obvinená z neočkovania MMR vakcínou (to by mohla byť až po ukončenom 18. mesiaci dieťaťa), takže nižšie uvedené vyjadrenie neobsahuje takmer žiadnu argumentáciu k MMR vakcíne (proti osýpkam, príušniciam a ružienke).
Vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu na RÚVZ so sídlom v Trnave zo dňa 1.XII.2011
My, dolu podpísaní rodičia a zákonní zástupcovia maloletej MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR v Trnave, sa týmto k prejednaniu nášho údajného priestupku v rámci priestupkového konania, vedenému proti nám vo veci nepodrobenia menovanej našej dcéry povinnému očkovaniu, ktoré sa konalo dňa 1.XII.2011 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave (ďalej len RÚVZ TT), vyjadrujeme nasledovne:
1. Rezolútne odmietame obvinenie zo spáchania priestupku. Totiž podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov:
„(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“
Zdravie dieťaťa nepochybne je záujem, chránený zákonom, navyše podľa § 139 ods. 1 písm. a) Zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) v znení neskorších predpisov je dieťa chránenou osobou, a to na prvom mieste.
Na druhej strane očkovanie jednoznačne predstavuje priamo hroziaci útok na zdravie dieťaťa. Stačí si poriadne prečítať príbalový leták ľubovoľnej očkovacej látky, používanej v povinnom očkovaní. Okrem toho, vyplatené odškodné za mnohé úmrtia spôsobené očkovaním v Nemecku či USA (kde odškodné dostane len malý zlomok žiadateľov a je všeobecne ťažké získať ho) nás nenecháva na pochybách, že očkovanie predstavuje priame ohrozenie života a zdravia očkovanej osoby. Smrť či syndróm náhleho úmrtia dojčaťa sú dokonca priamo uvedené ako možný nežiaduci účinok očkovania v príbalových letákoch (resp. súhrnoch charakteristických vlastností = SPC) niektorých očkovacích látok – prinajmenšom v ich anglických, austrálskych či amerických verziách.1
Pritom viaceré štúdie poukazujú na „záhadné“ úmrtia krátko po očkovaní napr. hexavakcínou (Hexavac i Infanrix Hexa).2 Nemecký systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania (NÚO), prevádzkovaný PEI (Paul Ehrlich Institut), v ktorom sa úroveň hlásenia nežiaducich účinkov očkovania odhaduje na max. 5% skutočného počtu,3 eviduje už vyše 100 úmrtí v časovej následnosti po očkovaní hexavakcínou (z toho Infanrix Hexa 69 prípadov a Hexavac 32 prípadov),4 a to je údaj z apríla 2008, čiže vyše 3,5 roka starý. Pritom cca 2/3 hlásených úmrtí nastalo v bezprostrednej časovej následnosti po očkovaní (v deň očkovania, nasledujúci deň, alebo 2-4 dni po očkovaní). Zvýšené riziko „nevysvetliteľného“ úmrtia niekoľko dní po očkovaní hexavakcínou potvrdzuje aj tohto roku zverejnená štúdia TOKEN.5
K prípadnej námietke, že riziko očkovania (ktoré pritom nie vždy a nie u každého vytvorí dostatočnú hladinu protilátok na to, aby človek neochorel, a niektorí ochorejú aj napriek údajne dostatočnej hladine protilátok) je nižšie než riziko nežiaducich účinkov očkovania, dodávame:
Riziko nákazy tetanom u dieťaťa vo veku 16 mesiacov je mnohonásobne nižšie než riziko jeho očkovania proti tetanu, keďže je krajne nepravdepodobné, že by tak malé dieťa utrpelo zranenie, pri ktorom by hrozila nákaza tetanom. Vakcína proti tetanu však obsahuje najviac hliníka (nervového jedu) spomedzi všetkých na Slovensku dostupných samostatných očkovacích látok – 600 μg.6 Hliníkové adjuvanty boli v poslednom čase podrobené ostrej kritike odbornej verejnosti.7 Sú s nimi spájané vážne nežiaduce účinky ako napr. idiopatická trombocytopénia, anafylaxia, zápalová artritída/artralgia, systémový erytematózny lupus (SLE), encefalitída, roztrúsená skleróza, Guillain-Barrého syndróm (GBS), transverzná myelitída, ochrnutie tváre, srdcová arytmia, astma, artritída, myalgia, ako aj autizmus a poruchy autistického spektra.
Je tiež známe, že hliník spriepustňuje krvno-mozgovú prekážku (hematoencefalickú bariéru)8 pre niektoré neurotoxíny, čo vysvetľuje neurologické nežiaduce účinky očkovacích látok s obsahom hliníka. Známe je aj to, že hliníkové adjuvanty vedú k vytváraniu IgE, čo sú práve tie imunoglobulíny, ktoré sú zodpovedné za alergie.9
S rastúcim množstvom hliníka v povinnom očkovaní (napr. so zavedením povinného očkovania proti pneumokokom nárast celkovo o 1,5 mg pri plne hradenej vakcíne Synflorix) je potom dobre pochopiteľný alarmujúci nárast výskytu ako alergií (len za posledných 10-15 rokov niekoľko-násobný nárast), tak aj autoimunitných ochorení (GBS, SLE, roztrúsená skleróza, detská cukrovka,10 autoimunitné poruchy štítnej žľazy…) či neurologických porúch (autizmus a poruchy autistického spektra, poruchy učenia, sústredenia, správania sa, hyperaktivita, dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia…).
Celkovo vzaté, v rozvinutých krajinách náklady na očkovanie a liečbu nežiaducich účinkov očkovania už dávno prekročili náklady na liečbu chorôb, pred ktorými by očkovanie malo chrániť. Očkovanie ako celok je teda z farmako-ekonomického hľadiska neefektívne a za aktuálnej epidemiologickej situácie môžeme s čistým svedomím skonštatovať, že očkovanie narobí sumárne oveľa viac škody (vyčíslené v €) než choroby, ktorým sa má očkovaním predchádzať.11 Podobne ľudské utrpenie, spôsobené povinným očkovaním, je v rozvinutých krajinách už dávno väčšie než utrpenie spôsobené chorobami, proti ktorým sa povinne očkuje.
Po očkovaní proti tetanu navyše boli zistené výrazne znížené hladiny T-lymfocytov – až na úroveň pacientov s AIDS.12 Síce šlo spravidla len o dočasné zníženie, avšak v čase tohto oslabenia imunity je človek mimoriadne náchylný na rôzne ochorenia a ich ťažký priebeh, na čo sa pri očkovaní neprihliada. Riziko nakaziť sa tetanom je pritom dnes už mnohonásobne nižšie než bývalo pred 100 či 200 rokmi, a to zrejme hlavne vďaka tomu, že kone (či iné hospodárske zvieratá) už dnes nie sú všadeprítomné ako kedysi, ale naopak – sú skôr raritou a turistickou atrakciou.
Pritom včasnou a dôkladnou dezinfekciou poranení H2O2 (peroxidom vodíka) možno predísť drvivej väčšine potenciálnych nákaz tetanom. Úmrtnosť na tetanus pri v súčasnosti preferovanej liečbe mimoriadne drahým protitetanovým sérom je 50%, mainstreamová medicína však ignoruje oveľa lacnejšiu a účinnejšiu ĺiečbu intravenózne podaným vitamínom C.13
K popisovanému prípadu úmrtia na tetanus po pichnutí sa tŕňom ruže dodávame: Každé zbytočné úmrtie je poľutovaniahodné, avšak RÚVZ TT sám priznáva nie práve ideálnu preočkovanosť proti tetanu u občanov nad 40 rokov, čo znamená, že máme odhadom státisíce (možno aj cez milión) občanov, čo nemajú dostatok protilátok na to, aby vyhrali súboj s prípadnou nákazou tetanom, pritom na tŕňoch ruže sa ročne popichajú najmenej desiatky tisíc občanov (z toho mnohí aj spomedzi tých, čo nemajú protilátky proti tetanu), napriek tomu však už niekoľko rokov nebol evidovaný žiadny prípad tetanu. Z toho nám vychádza, že pravdepodobnosť nákazy tetanom z pichnutia sa tŕňom ruže aj u ľudí bez dostatočného množstva protilátok bude zrejme výrazne nižšia, než pravdepodobnosť zásahu bleskom, proti ktorému sa zatiaľ, žiaľ, povinne neočkuje.
Ďalej očkovanie proti detskej obrne je úplne zbytočným rizikom, keďže detská obrna sa vyskytuje len vo vyslovene exotických krajinách, ako je Nigéria, Afganistan či Pakistan,14 kam bežne občania Slovenska nechodia, a ani občania týchto štátov bežne nechodia na Slovensko. Podľa zvrátenej „logiky“, zdôvodňujúcej potrebu tohto očkovania, by sme potom mali povinne očkovať aj proti žltej zimnici (ktorej výskyt je porovnateľný s výskytom detskej obrny), cholere či týfusu (ktorých celosvetový výskyt je oveľa vyšší než výskyt detskej obrny), čo sú choroby, vyskytujúce sa v (pre nás) obdobne exotických krajinách ako detská obrna. Napriek tomu sa však u nás proti nim povinne neočkuje, pritom nielen detská obrna, ale aj týfus a cholera sa u nás kedysi vyskytovali.
Z historického hľadiska pritom očkovanie proti detskej obrne jednoznačne narobilo viac škody než úžitku, lebo napr. všetky prípady detskej obrny, ktoré boli u nás zaznamenané po r. 1960, neboli z divokej detskej obrny, ale z vakcinačného vírusu, pričom očkované osoby boli infekčné, tzn. mohli nakaziť vnímavých jedincov vo svojom okolí. Neúspech tohto očkovania podčiarkujú aj štatistické prehmaty, ku ktorým „museli“ pristúpiť príslušné úrady v USA, aby vôbec mohli v tomto očkovaní pokračovať. Výskyt toho, čo sa v roku 1950 nazývalo detskou obrnou sa však do dnešného dňa v skutočnosti výrazne zvýšil, čo dokumentuje aj štatistika WHO o tzv. akútnej chabej obrne (acute flaccid paralysis = AFP), ktorá ešte v roku 1950 spadala pod diagnózu „detská obrna“.15
V súvislosti s tým si dovolíme podotknúť, že Dr. Kollárová 1.XII.2011 na RÚVZ TT hovorila (vlastne čítala) o štatistike práve AFP v Tadžikistane či iných ne-európskych krajinách, nie o štatistike prenosnej detskej obrny (poliomyelitídy), pričom pod všeobecnejšiu diagnózu AFP spadá nielen poliomyelitída, ale aj transverzná myelitída, Guillain-Barrého syndróm, enterovírusová encefalopatia, traumatická neuritída, Reyeov syndróm a iné choroby, ktoré NIE SÚ spôsobené vírusom poliomyelitídy, a teda očkovanie proti poliomyelitíde proti nim z princípu nemôže chrániť. Celková štatistika AFP je teda s ohľadom na očkovanie proti poliomyelitíde úplne irelevantná.
Štatistické čarovanie s číslami v 50. rokoch v USA spočívalo v sprísnení definície detskej obrny. Pred zavedením očkovania stačilo na diagnózu „paralytická detská obrna“ vykazovať príznaky ochrnutia aspoň 24 hodín. Po zavedení očkovania sa zmenila definícia tak, že za „paralytickú detskú obrnu“ už boli považované len prípady, kedy príznaky ochrnutia trvali najmenej 60 dní.16 Tým sa opticky počet prípadov paralytickej detskej obrny výrazne znížil, namiesto toho sa však výrazne zvýšil vykazovaný počet prípadov aseptickej/vírusovej meningitídy, transverznej myelitídy a niektorých ďalších príbuzných diagnóz.17
Okrem toho vakcínam proti detskej obrne „vďačíme“ za zavlečenie rakovinotvorného vírusu SV40 z opíc medzi ľudí (keďže vakcinačné vírusy poliomyelitídy boli pestované na opičích obličkách a doposiaľ stále sú pestované na bunkových kultúrach pochádzajúcich z opíc). Vírus SV40 pritom kontaminoval ako Salkovu neživú, tak aj Sabinovu živú orálnu vakcínu proti detskej obrne, čo potvrdila aj americká provakcinačná super-celebrita Dr. Maurice Hilleman.18 SV40 má na svedomí podstatný počet prípadov rakoviny mozgu, non-Hodginovho lymfómu a niektorých ďalších druhov rakoviny, tým, že inaktivuje rakovinu potláčajúce proteíny p53 a pRb.19
Okrem SV40 bol očkovaním proti detskej obrne medzi ľudí zavlečený aj vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV = Human Immunodeficiency Virus), u opíc nazývaný vírusom opičej imunodeficiencie (SIV = Simian Immunodeficiency Virus).20 SIV a HIV sú pritom prakticky totožné vírusy, čo dokladuje aj početná vedecká literatúra, ktorá medzi nimi nerozlišuje a označuje ich spoločne SIV/HIV.21
Podčiarknuté a sčítané: očkovanie proti detskej obrne narobilo jednoznačne viac škody než úžitku, či už spôsobením samotnej detskej obrny, alebo rakoviny mozgu či non-Hodkinovho lymfómu, nehovoriac o mimoriadne smrteľnej epidémii AIDS. V porovnaní s tým sú nejaké možno ušetrené prípady detskej obrny neobhájiteľne malým prínosom.
Ďalej očkovanie proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B je u dojčiat a batoliat (s výnimkou detí HBsAg pozitívnych matiek) vysloveným nerozumom. S ohľadom na spôsob prenosu tejto choroby (krvou a pohlavným stykom), je riziko nákazy detí v predpubertálnom veku extrémne nízke (ak nie úplne nulové) a rozhodne neobstojí v porovnaní s nežiaducimi účinkami tohto očkovania, hlavne spomedzi autoimunitných ochorení, ako napr. reumatoidná artritída, autoimunitné neuromuskulárne ochorenia, roztrúsená skleróza, nodózna polyarteritída, lupus či sklerodermia.22
U očkovania proti baktérii Haemophilus influenzae typu B (HiB) vyvstávajú obdobne veľké otázniky. Po zavedení plošného očkovania proti HiB bol pozorovaný výrazný nárast prípadov diabetes mellitus 1. typu (IDDM) v porovnaní s kontrolnou skupinou, neočkovanou proti HiB.23 Výrazný nárast autizmu, ktorý bol pozorovaný v časovej následnosti po zavedení očkovania prvou konjugovanou vakcínou (práve proti HiB), tiež niektorí odborníci spájajú s vakcínou proti HiB.24 Podľa nich konjugované vakcíny (okrem HiB teda aj pneumokoky a meningokoky) zásadne menia fungovanie imunitného systému zo stavu hyporesponzivity do stavu robustnej B-bunkami sprostredkovanej imunitnej odpovede, a to práve v čase intenzívneho myelinačného procesu u dojčiat, ktorý touto zmenou môže byť narušený.
Očkovanie proti čiernemu kašľu bolo v USA dlhé roky rekordmanom v počte priznaných odškodnení za úmrtia a ťažké zdravotné postihnutia spôsobené očkovaním. Vyše polovica odškodnení bola priznaná práve obetiam tohto očkovania.25 Navyše ide o (po TBC) druhé najmenej účinné očkovanie zo slovenského povinného očkovacieho kalendára. Napríklad v Kalifornii (USA) bola minulý rok napriek veľmi vysokej zaočkovanosti tak veľká epidémia čierneho kašľa, ako naposledy pred začiatkom plošného očkovania proti čiernemu kašľu.26 Pritom približne dve tretiny potvrdených prípadov čierneho kašľa v Kalifornii boli plne zaočkované, v niektorých okresoch dokonca až 83%. V Oxfordshire v Anglicku bolo v období od októbra 2001 do marca 2005 zo všetkých potvrdených prípadov čierneho kašľa dokonca až 85,9% plne zaočkovaných (primerane svojmu veku).27 Najoptimistickejšia klinická štúdia účinnosti očkovania proti čiernemu kašľu zistila, že len 85,2% zaočkovaných si vytvorí proti čiernemu kašľu protilátky v dostatočnom množstve na to, aby neochoreli na čierny kašeľ.28 Menej optimistické štúdie hovoria o 84%29 či dokonca len 71%.30 Aby to nebolo málo, niektorí odborníci na čierny kašeľ už dlhší čas tvrdia, že baktéria Bordetella pertussis, spôsobujúca čierny kašeľ, sa prispôsobila očkovaniu do tej miery, že už pred ňou (resp. pred jej podarene zmutovanou verziou) očkovanie nijak nechráni.31
Na Slovensku však nemohli byť následky očkovania proti čiernemu kašľu najviac odškodňované, keďže okrem úplnej absencie odškodňovania obetí očkovania sa u nás doposiaľ očkuje BCG vakcínou proti tuberkulóze, ktorá má ešte niekoľkokrát viac nežiaducich účinkov (vrátane smrteľných),32 než očkovanie proti čiernemu kašľu. Ostatne, už aj slovenskí odborníci verejne prehlasujú, že očkovanie proti tuberkulóze je viac na škodu než na úžitok,33 takže ako opatrenie na „ochranu verejného zdravia“ toto očkovanie absolútne neobstojí, lebo verejné zdravie viac poškodzuje než chráni. Pritom dostať tuberkulózu vôbec nie je jednoduché. V priemere treba zdravému dospelému stráviť v prítomnosti aktívneho tuberáka 8 hodín denne po dobu 6 mesiacov, aby mal 50% šancu nakaziť sa.34 Nákaza počas jednej cesty MHD od neznámeho bezdomovca (a podobné katastrofické scenáre, šírené zástancami tohto očkovania), je teda extrémne nepravdepodobná. Navyše očkovanie proti tuberkulóze v zásade nebráni vzniku tuberkulózy, ba dokonca skupina očkovaných vykazuje mierne vyšší výskyt TBC než skupina neočkovaných.35
Čo sa pneumokokov týka, možno očkovanie proti nim označiť za vyslovene kontraproduktívne. Okrem toho, že očkovanie stojí mnohonásobne viac, než sa ním ušetrí (a teda sa finančne vôbec neoplatí),36 stojí za zmienku fakt, že po zavedení plošného očkovania proti pneumokokom stúpol celkový výskyt závažných zápalov pľúc, a to v absolútnej hodnote.37 U detí očkovaných Prevenarom (7-valentnou konjugovanou vakcínou proti pneumokokom) bol zistený významne vyšší výskyt nebezpečného, voči antibiotikám multirezistentného kmeňa 19A oproti deťom, čo proti pneumokokom neboli vôbec očkované.38 Je takmer isté, že rovnaký scenár sa bude opakovať aj po zavedení Prevenaru 13 (ktorý údajne chráni aj pred kmeňom 19A), obzvlášť za situácie, keď plne hradená vakcína Synflorix pred týmto kmeňom nijak nechráni, pričom je zrejmé, že väčšina detí bude očkovaná plne hradenou vakcínou, nie vakcínou Prevenar 13, ktorá je na doplatok. Pochybnosti o účinnosti očkovania proti pneumokokom vzbudzuje aj poznatok, že schopnosť opsonizovať baktérie Streptococcus pneumoniae nie je úmerná množstvu špecifických protilátok, resp. ich prítomnosti vôbec: „Some serotypes were well opsonized in the absence of detectable antibody to capsular polysaccharide; others were not, despite modest levels of antibody.“39 RÚVZ TT sa tiež neunúval informovať (nielen) nás o tom, že dojčenie výrazne znižuje riziko vzniku invazívneho pneumokokového ochorenia u dojčiat a batoliat.40
Na záver: očkovanie proti záškrtu sa javí byť taktiež zbytočným rizikom s ohľadom na 30 rokov nulový výskyt záškrtu, čiže môžeme smelo skonštatovať, že za posledných 30 rokov narobilo oveľa viac škôd očkovanie proti záškrtu než záškrt samotný. Je síce pravda, že minulý rok sa vyskytlo na Ukrajine 17 prípadov záškrtu,41 ale Trnava je na opačnom konci republiky než Ukrajina, pričom na Ukrajinu nechodíme, neprichádzame do styku so žiadnymi Ukrajincami, ani s ľuďmi, čo na Ukrajinu chodia. Aj tak však výskyt 17 prípadov pri celkovom počte obyvateľov 45,6 milióna42 predstavuje pravdepodobnosť 1:2,6 milióna, takže aj keby sme na Ukrajinu rovno všetci išli, pravdepodobnosť nákazy záškrtom je veľmi blízka nule. Záškrt sa zároveň vyskytuje takmer výlučne v chudobných krajinách a tých niekoľko málo prípadov v krajinách bohatších je spravidla vo veľmi chudobných komunitách. Ide o podmienky typu hlava na hlave, biedna hygiena a oslabená imunita,43 zrejme vyplývajúca z energetickej a/alebo vitamínovej podvýživy. Podotýkame, že ani jeden z týchto rizikových faktorov záškrtu sa nás netýka.
K prípadnej námietke, že RÚVZ TT nie je kompetentný hodnotiť odbornú zdravotnú stránku očkovania, dodávame, že v takom prípade by mal zrušiť celý svoj Odbor epidemiológie, keďže zrejme zamestnáva samých nekompetentných ľudí. Odhliadnuc od toho, ak nie je RÚVZ TT kompetentný hodnotiť odbornú zdravotnú stránku očkovania, tak nie je ani kompetentný viesť toto priestupkové konanie, pretože práve zdravotná stránka očkovania je hlavným a prvoradým dôvodom, pre ktorý odmietame tzv. „povinné“ očkovanie našich detí.
K prípadnej námietke, že nežiaducich účinkov očkovania na Slovensku je len pár desiatok (nie viac než 150) ročne, z čoho podstatná časť sú vraj len ľahké NÚO, dodávame, že tieto údaje sa jednak prudko rozchádzajú so štatistikami pneumológov a ftizeológov, ktorí riešia len komplikácie BCG vakcíny proti tuberkulóze a udávajú 150 komplikovaných NÚO ročne (len po tejto jedinej vakcíne),44 čo je viac, než udáva ŠÚKL či ÚVZ SR po všetkých vakcínach dokopy (vrátane vakcín pre dospelých). Vysvetlenie si pýta aj fakt, že v Česku bolo v roku 2008 zaznamenaných 554 NÚO BCG vakcínou a 191 NÚO ostatnými vakcínami.45 To činí spolu 745, čo je najmenej 5x viac NÚO hlásených v Česku pri približne len 2x viac obyvateľoch. Navrch k týmto do-očí-bijúcim disproporciám sa podľa slovenských odborníkov na farmakológiu hlási na Slovensku len menej než 1% skutočného počtu nežiaducich účinkov.46
V praxi sa to deje tak, že pediatri (až na niekoľko výnimiek, ktoré možno spočítať na prstoch) napriek povinnosti informovať pacienta (resp. zákonného zástupcu) o rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§6, ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti) toto nerobia buď vôbec, alebo spomenú len krátkodobú miernu horúčku a banálne prechodné reakcie v mieste vpichu, rozhodne však neinformujú o všetkých známych NÚO aspoň v rozsahu príbalového letáku. Rodič-laik si potom tie-ktoré zdravotné potiaže nespojí s očkovaním. Ak by si ich aj s očkovaním spojil, detský lekár mu ich s najväčšou pravdepodobnosťou neuzná a bude tvrdiť, že s očkovaním nesúvisia, a to dokonca aj v prípade, že sú priamo uvedené v príbalovom letáku. Keď by to aj detský lekár uznal, častokrát to nezapíše do zdravotnej dokumentácie. Aj keby to napísal, nemusí to hlásiť, čo aj skutočne bolo zistené kontrolou očkovania k 31.VIII.2002, podľa ktorej „bolo zo zdravotných záznamov očkovancov zistených 181 postvakcinačných reakcií, pričom hlásených … bolo iba 6 prípadov,“ čiže len 3,3% celkového počtu NÚO zapísaných v zdravotnej dokumentácii.47 A keby to aj lekár nahlásil, ŠÚKL nie vždy hlásenie akceptuje, napr. istý čas na stránke ŠÚKL viselo vyhlásenie, že lekári nemajú hlásiť IDDM po očkovaní,48 lebo IDDM z očkovania jednoducho nemôže byť,49 čo je v ostrom rozpore ako s reálnymi skúsenosťami rodičov-laikov,50 tak aj s vedeckou literatúrou.51 Namiesto toho, aby ŠÚKL povzbudzoval lekárov k hláseniam NÚO, súc si vedomý kolosálnej podhlásenosti NÚO na Slovensku, a zobral si príklad z českého SÚKL, ktorý priamo vyzýva lekárov k hláseniu určitých konkrétnych NÚO,52 sme svedkami toho, źe slovenský ŠÚKL lekárov od hlásenia NÚO v skutočnosti odrádza! Potom naozaj niet divu, že je hlásenosť NÚO na Slovensku taká mizerná. Keby sme boli veľkými optimistami, tak by sme ju museli násobiť 100, aby sme dostali ako-tak rozumný odhad počtu NÚO. To pri okolo 100 hlásených NÚO činí najmenej 10.000 NÚO ročne, čo v prepočte na cca 60.000 detí, ktoré sa za rok narodia, znamená, že najmenej každé šieste dieťa utrpí NÚO – a to je len veľmi optimistický odhad.
K prípadnej námietke RÚVZ TT, že podľa §13 ods. 3 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení je lekár povinný hlásiť NÚO, dodávame, že táto povinnosť je v podstate fiktívna, pretože prakticky na ľubovoľný NÚO (snáď len s výnimkou jasných prípadov komplikácií po BCG vakcíne) môže lekár povedať, že podľa neho to nie je NÚO, ale niečo, čo s očkovaním absolútne nijak nesúvisí. Navyše povinnosť hlásiť NÚO je v podstate nevymáhateľná, pretože za jej nedodržanie nehrozí lekárovi nijaká sankcia. A keďže lekár za nehlásenie NÚO vlastne nie je vôbec pokutovateľný, povinnosť hlásiť NÚO akoby ani nejestvovala. Úprimnejší lekári dokonca sami hovoria, že keby mali poctivo hlásiť všetky NÚO, strávili by v práci denne o hodinu-dve navyše (čisto vypĺňaním hlásení NÚO), ktoré im nikto nezaplatí. Lekári teda k hláseniu NÚO nie sú motivovaní ani pozitívne (odmena za hlásenie NÚO), ani negatívne (trest za nehlásenie NÚO) a tak povinnosť očkujúcich lekárov hlásiť NÚO je čisto papierová, nijak nevymožiteľná a jej (čisto papierová) existencia nie je dôkazom ničoho.
K prípadnej námietke RÚVZ TT, že za 30 rokov praxe nezaznamenal nijaký vážny nežiaduci účinok očkovania, dodávame, že aj čisto v oblasti pôsobnosti RÚVZ TT, t.j. okresoch PN, HC a TT, máme vedomosť o hneď niekoľkých veľmi vážnych NÚO počnúc komplikáciami BCG u nášho syna, cez závažnú neurologickú reakciu na očkovanie (o ktorej RÚVZ TT určite vie) až po leukémiu (s následým úmrtím). Ak RÚVZ TT o žiadnom vážnom NÚO nevie, neznamená to, že žiadny nenastal. Znamená to len toľko, že sa RÚVZ TT o NÚO v skutočnosti úprimne nezaujíma, ba možno ich dokonca zametá pod koberec a následne zatĺka, aby „nevhodné“ fakty neprekážali posvätnej proočkovacej ideológii. Pre nás je jasným dôkazom mylnosti tejto vedecky neobhájiteľnej ideológie chatrné zdravie nášho čiastočne očkovaného syna (a ďalších očkovaných malých detí v našom okolí) v porovnaní s výborným zdravím našej úplne neočkovanej dcéry. Nie sme zas tak hlúpi, aby sme sa ani len na vlastnej chybe (následkoch očkovania u syna) nepoučili.
Nezáujem RÚVZ TT o NÚO podčiarkuje aj fakt, že namiesto toho, aby inštruoval všetkých pediatrov k dôkladnému informovaniu o NÚO (čím by sa vo výsledku zvýšilo povedomie o NÚO a tým pádom zrejme aj hlásenosť NÚO, zároveň by sa predišlo viacerým ťažkým následkom NÚO, keďže ošetrujúci lekári by vedeli, že ide o NÚO a nestrácali by drahocenný čas hľadaním príčiny tam, kde nie je), inštruuje ich (zrejme pod hrozbou sankcií) k protizákonnému udavačstvu, v rámci ktorého požaduje od pediatrov údaje o rodičoch, na ktoré nemá žiadne právo (napr. telefónne číslo). Samotné poučenie o chorobách, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, je extrémne jednostranné, pričom o NÚO tam nie je ani slovko. Celkovo je z toho jasné, že RÚVZ TT v skutočnosti nemá úprimný záujem o zdravie detí, ale sleduje len jediný cieľ – čo najvyššiu zaočkovanosť – inými slovami: čo najvyšší predaj vakcín, – a to (doslova) aj cez mŕtvoly a ničenie zdravia malých detí.
Navyše je naša rodina zjavne výrazne náchylnejšia na NÚO než je štatistický priemer. Naša doteraz úplne neočkovaná dcéra MENO PRIEZVISKO je zatiaľ úplne zdravá, bez záznamu v zdravotnej dokumentácii.
Naproti tomu náš syn MENO PRIEZVISKO, bol bezprostredne po prvom očkovaní BCG vakcínou – vo veku 4 dni!!! – hospitalizovaný na JIS. Boli mu zistené zvýšené zápalové hodnoty CRP, na základe čoho bol 9 dní liečený širokospektrálnymi antibiotikami. Ďalej má od narodenia opakujúce sa zápaly očných spojiviek. Ako 10-týždňovému mu bola nahmataná zväčšená uzlina pod ľavou pazuchou ako komplikácia po BCG vakcinácii. Ako 8-mesačný bol liečený Benemicinom. Sledovaný bol na pneumologickom oddelení v BA do veku vyše 16 mesiacov. Bezprostredne po podaní ďalších vakcín sme zaznamenali výrazné zmeny v správaní. Býva pravidelne chorý.
Sestre (jednovaječnému dvojčaťu) matky MENO PRIEZVISKO bol diagnostikovaný systémový erytematózny lupus, čo je autoimunitné ochorenie, ktoré je známym nežiaducim účinkom očkovania napr. (ale nielen) proti hepatitíde typu B.53 Pri podaní očkovacích látok v detstve mala kolapsové stavy.
Zo strany otca MENO PRIEZVISKO, sa vyskytuje v rodine spastické mozgové ochrnutie, ktoré vzniklo po podaní druhej dávky vakcíny Infanrix Hexa.
Z vyššie uvedeného usudzujeme, že snaha RÚVZ TT (a väčšiny detských lekárov) stoj-čo-stoj presadzovať tzv. „povinné“ očkovanie je priamo hroziacim útokom na zdravie nášho dieťaťa (čo je zákonom chránený záujem), resp. nebezpečenstvom priamo ohrozujúcim zdravie nášho dieťaťa. Na základe vyššie uvedeného tiež trváme na tom, že odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania nebol spôsobený rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil očkovaním, a zároveň že hrozbu (NÚO) nebolo možné odvrátiť inak než odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania.
Z vyššie uvedeného teda jasne vyplýva, že odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania sme sa nedopustili žiadneho priestupku (a to aj napriek tomu, že „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ je definované ako priestupok v § 56 ods. 1 písm. a) Zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia).
2. Tvrdíme, že naše odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania našej dcéry je plne legálnym využitím ľudských práv a slobôd, garantovaných nám Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách, ktoré sú pre SR záväzné. Konkrétne:
Dovolávame sa čl. 40 Ústavy SR, podľa ktorého „Každý má právo na ochranu zdravia.“, pričom – na rozdiel od niektorých iných ústavou zaručených práv – toto právo nemôže byť obmedzené, „ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.“
Odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania chránime zdravie svojej dcéry a teda využívame právo na ochranu jej zdravia.
Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Toto právo bolo podľa nášho právneho názoru v (nielen) našom prípade hrubo porušené, keďže RÚVZ (platí všeobecne, nielen pre Trnavu) nijak netrestá príslušníkov rómskej menšiny za ten istý údajný priestupok, ktorého sme sa vraj dopustili my. Je známe, že zaočkovanosť v „divokejších“ rómskych osadách je „nízka“,54 pričom sám ÚVZ SR tvrdí, že: „Dôvody nízkej zaočkovanosti sa každoročne opakujú bez známok zlepšenia a týkajú sa predovšetkým rómskych detí a nezodpovedného prístupu ich rodičov k očkovaniu. Riešenie takýchto prípadov priestupkovým konaním je iluzórne.“55
Cítime sa byť rasovo/etnicky/národnostne diskriminovaní, pretože spomínaní príslušníci rómskej národnostnej menšiny nie sú za priestupok „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ nijak sankcionovaní (a už vôbec nie pokutou do výšky 331,- €), čiže majú de facto právo bez akejkoľvek sankcie vyhnúť sa tzv. „povinnému“ očkovaniu, pričom nám je to upierané. Tým je porušený čl. 12 ods. 1 ako aj ods. 2 Ústavy SR, keďže sme znevýhodnení na základe „národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine“. Dochádza tu k paradoxnej diskriminácii rodičov, ako sme my, ktorí sa zodpovedne a dôkladne starajú o zdravie svojich detí, voči rodičom, ktorí o zdravie svojich detí nedbajú vôbec, alebo ho dlhodobo zanedbávajú napr. nevhodnou výživou, nedostatočnou hygienou apod.
Ďalej podľa čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Je známe, že niektoré očkovacie látky môžu v určitom počte prípadov zapríčiniť úmrtie očkovanej osoby, či už v prípade nesprávneho podania (intravenózneho (neúmyselne), prípadne podania napriek kontraindikáciám, ktoré sa, žiaľ, deje v neúnosne vysokej miere, hlavne v prípade nezahojenej chráničky po BCG vakcíne), ale nezriedka aj v prípade podania v súlade s odporúčaniami výrobcu.56 Povinným očkovaním je toto právo v nezanedbateľnej menšine prípadov porušené. Na prípadnú námietku, že podľa čl. 15 ods. 4 Ústavy SR „nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“ dodávame, že podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:57
„1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.
2. Zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené v rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne nevyhnutné, pri:
a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu;
b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej;
c) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.“
Čl. 2 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd teda bližšie špecifikuje, čo to znamená, že „nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“ – ide o úmrtia pri výkone policajných/armádnych zákrokov, rozhodne však nie o úmrtia spôsobené zdravotníckymi zákrokmi, uskutočnenými proti vôli pacienta resp. jeho zákonného zástupcu. Ale aj keby toto ustanovenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v rozpore s čl. 15 ods. 4 Ústavy SR, tak podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR:
„Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“
To je aj prípad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.), ktorý Slovenská republika (prostredníctvom vtedy ešte ČSFR) ratifikovala PRED nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, čiže Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (tzn. pred 1. októbrom 1992), a ktorý v tejto veci poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd (resp. prísnejšie vymedzenie, kedy pozbavenie života nebude považovať za protiústavné/protiprávne).
Ďalej podľa čl. 16 Ústavy SR: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“ To by sa však v prípade očkovania našej dcéry proti našej vôli stalo. S ohľadom na našu vedomosť a naše skúsenosti s NÚO, ako aj s ohľadom na rozsiahlu odbornú lekársku literatúru o NÚO, považujeme (v prípade, že sa pre očkovanie človek nerozhodne úplne slobodne, informovane a dobrovoľne) očkovanie za kruté a neľudské zaobchádzanie.
Ďalej podľa čl. 24 Ústavy SR: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. … Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“
Odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania je prejavom nášho zmýšľania. Naopak, nútené očkovanie je v rozpore s naším myslením, svedomím a náboženským presvedčením. Proti nášmu svedomiu je kvôli tomu, že máme s očkovaním odstrašujúce skúsenosti ako u syna, tak aj u ďalších rodinných príslušníkov a tiež medzi našimi známymi a priateľmi, a nemienime druhýkrát urobiť tú istú chybu ako u staršieho syna. Proti nášmu mysleniu/zmýšľaniu je preto, lebo sme sa rozhodli chrániť zdravie svoje i zdravie svojich detí iným – menej invazívnym – spôsobom než vpravovaním zdraviu škodlivých a smrteľne nebezpečných látok (glutaman sodný v BCG vakcíne, fenoxyetanol, formaldehyd, fosforečnan hlinitý, hydroxid hlinitý, neomycín, polymyxín, polysorbát 80 vo vakcíne Infanrix Hexa, fosforečnan hlinitý vo vakcíne Synflorix, fosforečnan hlinitý a polysorbát 80 vo vakcíne Prevenar 13) do tela. Proti nášmu náboženskému vyznaniu je povinné očkovanie preto, lebo génové manipulácie (vakcína proti hepatitíde B), ako aj používanie bunkových tkanív pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek pri vývoji a výrobe očkovacích látok (prinajmenšom 80 vo vedeckej literatúre zdokumentovaných umelých potratov, vykonaných za týmto účelom),58 je v ostrom rozpore s naším náboženským presvedčením, rovnako tak proti tomu protestuje Katolícka cirkev prostredníctvom Pápežskej akadémie pre život (Pontificia Academia Pro Vita).59
Podľa čl. 24 ods. 4 Ústavy SR síce možno obmedziť výkon práv podľa čl 24 ods. 1 Ústavy SR zákonom, ale len „ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.“ Táto podmienka však v prípade našej dcéry nebola splnená, pretože naša dcéra neohrozuje verejný poriadok, mravnosť, práva a slobody iných, a ani verejné zdravie. S ohľadom na vyššie uvedené dodávame:
Vzhľadom k veľmi nízkej nákazlivosti tuberkulózy a potrebe blízkeho a dlhodobého kontaktu s chorým na TBC, aby sa človek od neho nakazil TBC, je vylúčené, že by naša dcéra predstavovala riziko pre verejné zdravie, keď nebude zaočkovaná BCG vakcínou, pretože nenavštevuje nijaké predškolské zariadenie ani iný kolektív. Zvrátenosť „epidemiologickej logiky“ sa naplno ukazuje v tom, že do určitého dátumu je očkovanie bezpečné, účinné, potrebné a nevyhnutné a zo dňa na deň sa stane nebezpečným, neúčinným, nepotrebným či úplne zbytočným, a je zrušené. Tí, čo odmietnu očkovanie proti TBC sú teda do istého dátumu delikventami a po tomto dátume za ten istý skutok sa im nestane nič a budú naďalej považovaní za slušných svedomitých občanov.
Zároveň je vylúčené, že by bola naša dcéra rizikom pre verejné zdravie, ak by nebola zaočkovaná proti tetanu, keďže tetanus nie je choroba prenosná z človeka na človeka.
Zároveň je vylúčené, že by bola naša dcéra rizikom pre verejné zdravie, ak by nebola zaočkovaná proti záškrtu, pretože protilátky vytvorené na základe podania difterického anatoxínu slúžia len na neutralizáciu difterického toxínu, nie však na likvidáciu baktérií Corynebacterium diphtheriae, inak povedané: záškrtové baktérie sa môžu veselo množiť a šíriť napriek akémukoľvek očkovaniu proti záškrtu, a teda ľudia nezaočkovaní proti záškrtu nie sú o nič viac rizikom pre verejné zdravie, než ľudia proti záškrtu zaočkovaní. Ba dokonca naopak – tí zaočkovaní sú väčším rizikom pre verejné zdravie, keďže môžu šíriť záškrtové baktérie bez toho, že by si toho boli vedomí, bez akýchkoľvek príznakov choroby, a to by sa sotva mohlo stať v prípade ľudí proti záškrtu nezaočkovaných.
Zároveň je vylúčené, že by bola naša dcéra rizikom pre verejné zdravie, ak by nebola zaočkovaná proti čiernemu kašľu, pretože štatistiky neúprosne ukazujú, že 66% až vyše 80% chorých na čierny kašeľ sú ľudia proti čiernemu kašľu plne zaočkovaní, a zo zvyšných percent podstatná časť sú ľudia zaočkovaní proti čiernemu kašľu čiastočne. Vo výsledku teda väčšie ohrozenie verejného zdravia predstavujú zaočkovaní než nezaočkovaní.
Zároveň je vylúčené, že by bola naša dcéra rizikom pre verejné zdravie, ak by nebola zaočkovaná proti hepatitíde B, pretože sa nemá ako a od koho nakaziť (nikto v našej rodine ani v okruhu našich priateľov nemá hepatitídu B) a tým pádom nemôže na hepatitídu B ochorieť a ani ňou nikoho nakaziť, obzvlášť nie, keď sa táto choroba prenáša len krvou a pohlavným stykom.
Zároveň je vylúčené, že by bola naša dcéra rizikom pre verejné zdravie, ak by nebola zaočkovaná proti detskej obrne, pretože sa nemá ako a od koho nakaziť (nikto v celej Európe, Severnej Afrike či na Blízkom Východe nemá detskú obrnu) a tým pádom nemôže na detskú obrnu ochorieť a ani ňou nikoho nakaziť.
Zároveň je vylúčené, že by bola naša dcéra rizikom pre verejné zdravie, ak by nebola zaočkovaná proti baktérii Haemophilus influenzae typu B či proti 10/13 kmeňom baktérie Streptococcus pneumoniae, pretože tieto typy baktérií sú v podstate bežnou súčasťou mikroflóry v tele človeka, vyskytujú sa u niekoľkých desiatok percent obyvateľov a vážne ochorenia spôsobujú len extrémne zriedkavo (do 20 kusov ročne na celom Slovensku), spravidla pri výrazne oslabenej všeobecnej imunite (na pestovaní ktorej si dávame záležať), či vážnom poškodení slizníc (napr. cigaretovým či iným dymom, ktorým sa vyhýbame). V oveľa väčšej miere než naše dieťa, ktoré nenavštevuje žiadny kolektív, sú rizikom pre verejné zdravie učitelia a vychovávatelia na školách a v predškolských zariadeniach, ako aj lekári, zdravotné sestry či ošetrovatelia v nemocniciach, ktorí nie sú proti HiB ani proti pneumokokom očkovaní (drvivá väčšina, ak nie všetci) a prichádzajú do styku s desiatkami až stovkami detí denne. Napriek tomu však RÚVZ nijak nesankcionuje tieto skupiny dospelých, ale naopak – úplne iracionálne vyskakuje na rodičov detí, čo do nijakého kolektívu nechodia a nepredstavujú teda prakticky žiadne ohrozenie verejného zdravia.
S ohľadom na vyššie uvedené tvrdíme, že nemožno na náš prípad aplikovať ustanovenie, podľa ktorého možno obmedziť naše práva a slobody zaručené Ústavou SR, ak je to v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany verejného zdravia.
Ďalej podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ Bližšie je to definované v čl. 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine: „Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa“. Sústavná a dôsledná starostlivosť o zdravie maloletého dieťaťa je teda nielen povinnosťou, ale aj právom rodičov. Toto právo je povinným očkovaním porušené, pretože sme sa rozhodli po dôkladnom zvážení starať sa o zdravie našich detí bez ďalšieho očkovania. Práva rodičov (vrátane práva na zdravotnú starostlivosť) však môže obmedziť len súd a len na základe zákona (konkrétne Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine), t.j. len v prípade, že by sme sa o zdravie nášho dieťaťa nestarali vôbec (§ 38 ods. 2 písm. b) Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine), čo však rozhodne nie je náš prípad. Zákon č. 355/2007 Z.z. je teda v rozpore ako so Zákonom č. 36/2005 Z.z., tak aj s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR.
3. Proti zápisnici z priestupkového konania zo dňa 1.XII.2011 namietame:
Nie je pravda, že by naším odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania došlo k ohrozeniu zdravia nášho dieťaťa či verejného zdravia (viď vyššie).
Ale aj keby sme tým naozaj ohrozili verejné zdravie, podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.): „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Nie teda verejné zdravie, ale záujem dieťaťa je prvoradý. Dbajúc na záujem nášho dieťaťa (jeho zdravie) teda odmietame tzv. „povinné“ očkovanie našej dcéry, keďže sme po dôkladnom zvážení (viď vyššie) dospeli k záveru, že očkovanie pre ňu predstavuje vyššie riziko než prenosné ochorenia, pred ktorými by toto očkovanie malo chrániť (ale nie vždy aj skutočne chráni), a to aj keby záujem našej dcéry bol v konflikte so záujmom spoločnosti (verejné zdravie), hoci sa domnievame, že nie je (viď vyššie).
Rovnako tak podľa čl. 2 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (Oznámenie MZV SR č. 40/2000 Z.z.): „Záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.“ Záujem a blaho človeka (nášho dieťaťa) má teda prednosť pred verejným zdravím čoby záujmom spoločnosti.
Sme si ako rodičia vedomí rizík spojených s prenosnými ochoreniami a neberieme ich na ľahkú váhu. Rovnako tak sme si však vedomí aj rizík očkovania a tie sme po dôkladnom zvážení vyhodnotili ako vyššie než riziká prenosných ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje. Nie je preto pravdou že by sme sa odmietnutím tzv. povinného očkovania dopustili zvýšenia rizika (ohrozenia) zdravia nášho dieťaťa či verejného zdravia (viď vyššie).
Ďalej: písomné poučenie o rizikách prenosných ochorení sme odmietli podpísať, pretože je prudko jednostranné, neobsahuje ani len jedno jediné slovo o rizikách očkovania a navyše uvedené údaje sú buď vyslovene nepravdivé alebo polopravdivé, prípadne zamlčiavajú dôležité skutočnosti. Napr. úmrtnosť na osýpky v rozvinutých krajinách je mnohonásobne nižšia než v zaostalých krajinách, hoci zaočkovanosť proti osýpkam je podobná, z čoho vyplýva, že to nie je očkovanie, ale niečo úplne iné, čo dramaticky znižuje úmrtnosť na osýpky. A takýchto nedostatkov bol celý rad a to u každej zmieňovanej choroby, čoho dôkladná analýza je nad rámec tohto nášho vyjadrenia. Ako extrémne jednostranné a nepravdivé/polopravdivé sme toto poučenie odmietli podpísať, pretože nemienime podpisovať niečo, o čom nie sme presvedčení, že to je pravda.
V rámci ústneho pojednávania dňa 1.XI.2011 v skutočnosti neprebehlo vysporiadanie sa s niektorými námietkami, ktoré sme predložili dňa 7.III.2011, pretože napr. odpoveď „Zákon č. 355/2007 Z.z. je v súlade s čl. 24 Ústavy SR“ bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia nemožno ani omylom považovať za skutočné vysporiadanie sa s námietkou.60 Ničím a nijako nepodložené tvrdenie RÚVZ TT jednoducho nie je a nemôže byť vysporiadaním sa.
Ani to, že Zákon č. 355/2007 Z.z. bol údajne harmonizovaný s právom EÚ, nie je vysporiadaním sa s nijakou našou námietkou. To, že nejaký zákon bol harmonizovaný s právom EÚ predsa neznamená a ani nie je nijakým dôkazom toho, že je aj v súlade s Ústavou SR a všetkými medzinárodnými zmluvami záväznými pre SR.
V skutočnosti RÚVZ TT nepodal absolútne nijaké vysvetlenie, prečo je vraj Zákon č. 355/2007 Z.z. v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami záväznými pre SR. Samotné ničím nepodložené tvrdenie „je v súlade“ bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia jednoducho nie je vysvetlením.61
S ohľadom na vyššie uvedené tvrdíme, že návrh zápisnice z priestupkového konania zo dňa 1.XII.2011 nie je pravdivý, a ako nepravdivý ho odmietame podpísať.
V MESTE/OBCI dňa 11.XII.2011,
rodičia a zákonní zástupcovia maloletej MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR:
MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR …............................................................................
MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR …............................................................................
1. https://www.merck.com/product/usa/pi_circulars/m/mmr_ii/mmr_ii_pi.pdf
2. Zinka, B.; Rauch, E.; Buettner, A.; Rueff, F.; Penning, R.: "Unexplained cases of sudden infant death shortly after hexavalent vaccination", Vaccine, 2006, 24(31-32):5779-5780
3. Keller-Stanislawski, B.; Hartmann, K.: „Auswertung der Meldungen von Verdachtsfällen auf Impfkomplikationen nach dem Infektionsschutzgesetz“, Bundesgesundheitsblatt - Gesundheitsforschung - Gesundheitsschutz, Volume 45, Number 4 / April 2002
4. https://med.blogger.de/stories/1104469/
5. https://ehgartner.blogspot.com/2011/03/token-studie-dreifach-erhohtes.html
6. https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=191642
7. Viď napr.:
- Tomljenovic, L.; Shaw, C.A.: „Aluminum vaccine adjuvants: are they safe?“, Curr Med Chem, 2011;18(17):2630-2637.
- Exley, C.; Swarbrick, L.; Gherardi, R.K.; Authier, F.J.: „A role for the body burden of aluminium in vaccine-associated macrophagic myofasciitis and chronic fatigue syndrome“, Med Hypotheses, 2009, 72(2):135-139
- Shoenfeld, Y.; Agmon-Levin, N.: "'ASIA' - Autoimmune/inflammatory syndrome induced by adjuvants", J Autoimmun, 2011, 36(1):4-8
- Israeli, E.; Agmon-Levin, N.; Blank, M.; Shoenfeld, Y.: "Adjuvants and autoimmunity", Lupus, 2009, 18(13):1217-1225
- Exley, C.; Swarbrick, L.; Gherardi, R.K.; Authier, F.J.: "A role for the body burden of aluminium in vaccine-associated macrophagic myofasciitis and chronic fatigue syndrome", Med Hypotheses, 2009, 72(2):135-139
- Petrik, M.S.; Wong, M.C.; Tabata, R.C.; Garry, R.F.; Shaw, C.A.: "Aluminum adjuvant linked to Gulf War illness induces motor neuron death in mice", Neuromolecular Med, 2007, 9(1):83-100
- Shaw, C.A.; Petrik, M.S.: "Aluminum hydroxide injections lead to motor deficits and motor neuron degeneration", J Inorg Biochem, 2009, 103(11):1555-1562
- Blaylock, R.L.: „The danger of excessive vaccination during brain development: the case for a link to Autsim Spectrum Disorders (ASD)“, Medical Veritas, 2008, 5(1):1727-1741
8. Banks, W.A.; Kastin, A.J.: „Aluminum-Induced neurotoxicity: Alterations in membrane function at the blood-brain barrier“, Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 1989, 13(1):47-53
9. Baylor, N.W.; Egan, W.; Richman, P.: „Aluminum salts in vaccines — US perspective“, Vaccine, 2002, 20(Suppl 3):S18-S23
10. https://www.nczisk.sk/Registre/Narodne-zdravotne-registre/Pages/Narodny-register-pacientov-snbspdiabetes-mellitus-1-typu.aspx
11. https://www.slobodavockovani.sk/news/z-udajov-prof-dluholuckeho-a-z-episu-vyplyva-ze-ockovanie-proti-osypkam-priusniciam-a-ruzienke-je-vyse-20x-nebezpecnejsie-nez-samotne-choroby/
12. Eibl, M.M.; Mannhalter, J.W.; Zlabinger, G.: „Abnormal T-lymphocyte subpopulations in healthy subjects after tetanus booster immunization“, N Engl J Med, 1984, 310(3):198-199
13. Klenner, F.R.: „Recent discoveries in the treatment of lockjaw with vitamin C and tolserol“, Tri-State Med J, 21.VII.1954
14. https://www.polioeradication.org/Dataandmonitoring.aspx
15. https://www.vaccinationcouncil.org/2011/11/17/smoke-mirrors-and-the-disappearance-of-polio/
16. Miller, N.Z.: „The polio vaccine: a critical assessment of its arcane history, efficacy, and long-term health-related consequences“, Medical Veritas, 2004, 1(2):239-251
17. Kent, C.: „The polio vaccine myth“, The Chiropractic Journal, 3/2000
18. https://www.sv40foundation.org/
19. Vilchez, R.A.; Butel, J. S.: „SV40 in human brain cancers and non-Hodgkin's lymphoma“, Oncogene, 2003, 22(33):5164–5172
20. Hooper, E.: „The River: A Journey to the Source of HIV and AIDS“, Little, Brown & Co., 1999
21. https://scholar.google.sk/scholar?q=siv+hiv
22. Girard, M.: „Autoimmune hazards of hepatitis B vaccine“, Autoimmun Rev, 2005, 4(2):96-100
23. Classen, J.B.; Classen, D.C.: „Association between type 1 diabetes and hib vaccine. Causal relation is likely“, BMJ, 1999, 319(7217):1133
24. Richmand, B.J.: „Hypothesis: Conjugate vaccines may predispose children to autism spectrum disorders“, Med Hypotheses, 2011, 77(6):940-947
25. https://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2011/11/02/why-is-this-vaccine-causing-increased-infant-mortality.aspx
26. https://www.nctimes.com/news/local/sdcounty/article_1e57b3db-8302-5313-99b3-f15d48b8829f.html
27. Harnden, A.; Grant, C.; Harrison, T.; Perera, R.; Brueggemann, A.B.; Mayon-White, R.; Mant, D.: „Whooping cough in school age children with persistent cough: prospective cohort study in primary care“, BMJ, 2006, 333(7560):174-177
28. Gustafsson, L.; Hallander, H. O.; Olin, P.; Reizenstein, E.; Storsaeter, J.: „A controlled trial of a two-component acellular, a five-component acellular, and a whole-cell pertussis vaccine“, N Engl J Med, 1996, 334(6):349-355
29. Greco, D.; Salmaso, S.; Mastrantonio, P.; Giuliano, M.; Tozzi, A.E.; Anemona, A.; Ciofi degli Atti, M.L.; Giammanco, A.; Panei, P.; Blackwelder, W.C.; Klein, D.L.; Wassilak, S.G.: „A controlled trial of two acellular vaccines and one whole-cell vaccine against pertussis“, N Engl J Med, 1996, 334(6):341-348
30. Trollfors, B.; Tarangerm, J.; Lagergård, T.; Lind, L.; Sundh, V.; Zackrisson, G.; Lowe, C.U.; Blackwelder, W.; Robbins J.B.: „A placebo-controlled trial of a pertussis-toxoid vaccine“, N Engl J Med. 1995 Oct 19;333(16):1045-1050
31. Mooi, F.R.; van Loo, I.H.; King, A.J.: „Adaptation of Bordetella pertussis to vaccination: a cause for its reemergence?“, Emerg Infect Dis, 2001, 7(3 Suppl):526–528
32. český hlavný hygienik MUDr. Michael Vít, PhD.:
„U novorozenců může očkování závažně poškodit zdraví. V minulých letech dokonce došlo k několika úmrtím.“
https://www.novinky.cz/domaci/207643-boj-s-tuberkulozou-loni-prohralo-43-lidi.html
33. hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre pediatrickú pneumológiu a ftizeológiu doc. MUDr. Martin Brezina CSc.:
„... U časti detí sa môžu vyskytnúť komplikácie v podobe lokálnej reakcie, uzlinovej reakcie, v ojedinelých prípadoch aj o celkové ochorenie, kedy dochádza k rozptylu baktérií do celého tela. … Ľahšie komplikácie predstavujú problém v tom, že si vyžadujú antibiotickú liečbu. U niektorých detí je to chirurgický zákrok, kedy sa uzlina musí otvoriť a vyčistiť.“
https://turiec.sme.sk/c/5909185/ockovanie-proti-tuberkuloze-sa-mozno-zrusi.html
34. https://www.pbs.org/wgbh/rxforsurvival/series/diseases/tuberculosis.html
35. napr.:
- Baily, G.V.J.; Narain, R.; Mayurnath, S.; Valishayee, R.S.; Guld, J.: „Trial of BCG vaccines in south India for tuberculosis prevention: first report“, Bull World Health Organ, 1979, 57(5):819–827
- Tuberculosis Research Centre (ICMR) Chennai: „Fifteen year follow up of trial of BCG vaccines in South India for tuberculosis prevention“, Indian J Med Res, 1999, 110:56–69
- Fine, P.E.M.; Clayton, D.; Colston, M.J.; Glynn, J.R.; Gupta, M.D.; Peto, R.; Pönnighaus, J.M.; Sterne, J.A.C.; Warndorff, D.K.: „Randomised controlled trial of single BCG, repeated BCG, or combined BCG and killed Mycobacterium leprae vaccine for prevention of leprosy and tuberculosis in Malawi“, Lancet, 1996, 348(9019):17-24
36. https://www.slobodavockovani.sk/news/plosne-ockovanie-dojciat-proti-pneumokokom-sa-nam-draho-nevyplaca-vyplyva-z-udajov-vszp/
37. Li, S.T.; Tancredi, D.J.: „Empyema Hospitalizations Increased in US Children Despite Pneumococcal Conjugate Vaccine“, Pediatrics, 2010, 125(1):26-33
38. van Gils, E.J.; Veenhoven, R.H.; Hak, E.; Rodenburg, G.D.; Keijzers, W.C.; Bogaert, D.; Trzcinski, K.; Bruin, J.P.; van Alphen, L.; van der Ende, A.; Sanders, E.A.: „Pneumococcal conjugate vaccination and nasopharyngeal acquisition of pneumococcal serotype 19A strains“, JAMA, 2010, 304(10):1099-1106
39. Musher, D.M.; Chapman, A.J.; Goree, A.; Jonsson, S.; Briles, D.; Baughn, R.E.: „Natural and vaccine-related immunity to Streptococcus pneumoniae“, J Infect Dis, 1986, 154(2):245-256
40. Levine, O.S.; Farley, M.; Harrison, L.H.; Lefkowitz, L.; McGeer, A.; Schwartz, B.: „Risk factors for invasive pneumococcal disease in children: a population-based case-control study in North America“, Pediatrics, 1999, 103(3):E28
41. https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tsincidencedip.htm
42. https://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Ukraine
43. https://www.mayoclinic.com/health/diphtheria/DS00495/DSECTION=risk-factors
44. https://turiec.sme.sk/c/5909185/ockovanie-proti-tuberkuloze-sa-mozno-zrusi.html
45. https://www.zdn.cz/clanek/priloha-lekarske-listy/vzpoura-proti-ockovani-451152?category=z-domova
46. Laššánová, M.; Petrová, M.; Laššán, Š.; Hudec, R.: „Nežiaduce účinky liekov, riziko farmakoterapie“, Via practica, 2008, 5(2):87–89
47. Lančová, J.; Palová, K.; Maťašová, A.: „Postvakcinačné reakcie hlásené v roku 2002 v Slovenskej republike“, Štátny fakultný zdravotný ústav Slovenskej republiky, Bratislava
https://www.sukl.sk/buxus/docs//Bezpecnost_liekov/Publikacie/lr04_23.pdf
48. https://rizikaockovania.sk/spravy/rokovanie_u_hlavneho_hygienika_2010_11.html
49. https://www.sukl.sk/sk/bezpecnost-liekov/vakciny/sposobuju-vakciny-diabetes-mellitus-i-typu-otazky-a-odpovede?page_id=2408
50. https://kysuce.sme.sk/c/5306485/po-ockovani-dostal-cukrovku-matka-ziada-odskodne.html
51. napr. Classen, J.B.; Classen, D.C.: „Association between type 1 diabetes and hib vaccine. Causal relation is likely“, BMJ, 1999, 319(7217):1133
52. https://www.vakciny.net/AKTUALITY/akt_2011_19.htm
53. viď napr.:
- Geier, D.A,; Geier, M.R.: „A case-control study of serious autoimmune adverse events following hepatitis B immunization“, Autoimmunity. 2005, 38(4):295-301
- Geier, M.R.; Geier, D.A.: „A case-series of adverse events, positive re-challenge of symptoms, and events in identical twins following hepatitis B vaccination: analysis of the Vaccine Adverse Event Reporting System (VAERS) database and literature review“, Clin Exp Rheumatol, 2004, 22(6):749-755
- Shoenfeld, Y.; Aron-Maor, A.: „Vaccination and autoimmunity-'vaccinosis': a dangerous liaison?“, J Autoimmun. 2000, 14(1):1-10
- https://www.drugs.com/sfx/hepatitis-b-vaccine-side-effects.html
54. https://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/VysledkyOckovania.aspx
55. Vyhodnotenie admistratívnej kontroly očkovania v Slovenskej republike k 31.8.2010, str. 2,
https://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/Vyhodnotenie_KO_v_SR_2010.pdf
56. viď napr.:
- https://virus.emedtv.com/smallpox-vaccine/smallpox-vaccine-side-effects-p2.html
- https://www.novinky.cz/domaci/207643-boj-s-tuberkulozou-loni-prohralo-43-lidi.html
- https://www.drugs.com/pro/m-m-r-ii-vaccine.html
57. https://www.radaeuropy.sk/?928
58. https://www.lifecanada.org/html/science/Vaccines/ABriefHistoryofHumanDiploidCellStrains.pdf
59. https://www.academiavita.org/index.php?option=com_content&view=article&id=371%3Atesto&catid=66%3Ariflessioni-morali-circa-i-vaccini-preparati-&Itemid=217
60. https://www.changenet.sk/?section=spr&x=603013
61. https://www.changenet.sk/index.stm?section=spr&x=632111
Napísanie úvodu a zverejnenie (grafická úprava, klikateľné odkazy na zdroje) tohto článku zabrali správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 3 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.