Vysoké horúčky po očkovaní proti kliešťovej encefalitíde, ochrnutie po MMR vakcíne

Renáta - Slovenka, ktorá žije v Rakúsku

       Od roku 1989 žijem v Rakúsku. Mám tri deti.

       Už od detstva som sa zaujímala o zdravý spôsob života, a samozrejme som sa musela zamyslieť, než som dala svoje deti očkovať. V Rakúsku je očkovanie odporúčané a bezplatné.

       Prvého syna (nar. 1995) som dala očkovať všetkými odporúčanými vakcínami. Takisto aj jeho o dva roky mladšiu sestru. Keď mala dva roky, bolo na rade očkovanie "proti kliešťom". V tom čase priniesla firma Baxter na trh novu vakcínu proti kliešťovej encefalitíde a všetky staré vyskúšané zmizli z lekární. Dcérku mi zaočkovali popoludní, o 3-5 hodín neskôr som videla, ako jej stúpa teplota. V noci, keď sa to blížilo k 40 °C, dala som jej parkemed. Teplota jej klesla, ale ráno začala zase stúpať. Dcéra bývala málokedy chorá, vysoké teploty nikdy nemávala. Striedala som mexalen a parkemed. Mala som pocit, že po každých 4-5-tich hodinách, keď lieky prestali účinkovať, sa jej stav zhoršuje, teda teplota stúpala vždy rýchlejšie a vyššie.

       Keď mi v noci začala blúzniť, volala som na pohotovosť. Lekár na telefóne ma ukľudnil, že to nemôže byť z očkovania, nech jej dám niečo proti horúčke a počkám, že určite chytila nejaký vírus. Keďže sa jej stav nemenil, išla som ďalší deň k lekárke. Tá mi potvrdila, že teplota nemôže byť z očkovania, a poslala ma domov. Nasledoval víkend. Bolo čoraz ťažšie teplotu zrážať. Utekala som s dcérkou do nemocnice (St. Anna Spital). Tam si dcérku pozreli, povedali mi, že v žiadnom prípade to nemôže byť z očkovania, a predpísali mi kvapky do nosu (Nasivin), lebo možno dostane nádchu. Okrem horúčky a blúznenia v noci nemala žiadne príznaky chrípky. Vtedy našťastie teplota po piatich dňoch (!!!) klesla a dcérka bola zdravá.

       A potom sa objavili prvé články v tlači a správy v televízii o reakciách detí na novú vakcínu (vysoké horúčky, kŕče, strata vedomia), a veľmi rýchlo bolo lekárom prikázané očkovať deti iba polovičnou dávkou.

       V 12-13-tich rokoch sa dievčatám odporúča posledné očkovanie v detskom veku - trojkombinácia osýpky/príušnice/ružienka. Túto moja dcéra dostala s mojím súhlasom v škole. Nejakých 6 týždňov neskôr sa začala sťažovať, že má studené nohy. Nechcem o tom písať podrobne, doteraz ma ťaží svedomie, že som na nej nič nespoznala. Až keď jej po týždni ochrnula polovička tváre. V tom čase sa už nedokázala postaviť na špičky. Manžel s ňou išiel do nemocnice, do rána prestala chodiť. Diagnóza: Giullain-Barrého syndróm kombinovaný s faciálnou parézou. (V tomto prípade sa imunitný systém obráti proti vlastnému nervovému tkanivu a začne ho paralyzovať. Diagnóza sa dá určiť punkciou do miechy.) Každý si to môže prečítať na internete.

       Dieťa mi prestalo chodiť, nemohla ani sedieť, nemohla jesť. Celá tvár bola paralyzovaná. Reflexy v tele postupne zanikali. Hovoriť mohla iba keď si pridržiavala peru. Na noc sme jej museli zalepiť oči, aby jej nevyschli. Dostala niekoľko infúzií gamaglobulínu, ale veľmi to nezabralo. Absolvovala asi 12x plazmaferézu - vo veku 12-tich rokov.

       Som nekonečne vďačná tímu lekárov a sestričiek na dialýze vo viedenskej AKH, ktorý ju zase postavil na nohy. Dnes je - Bohu nekonečná vďaka - zase zdravá. V tom čase sme sa nezaoberali pôvodom ochorenia, ani my, ani lekári. Tí mali čo robiť, aby proces zastavili.

       Až školská lekárka, ktorá ju potom ešte na pol roka oslobodila od telesnej výchovy, bola veľmi dotknutá po prezrení si zdravotného záznamu mojej dcéry. Povedala mi, že podľa jej názoru to je jednoznačne reakcia na posledné očkovanie. Časovo to sedelo ako z knižky. Povedala mi, že to je moje rozhodnutie, ale na mojom mieste by dcérku nedala nikdy viac očkovať proti ničomu. A rozhodla sa prípad nahlásiť na Ministerstvo zdravotníctva - či kam sa takéto veci v Rakúsku hlásia.

       Moje tretie dieťa je tiež dcérka, o 10 rokov mladšia. Tí starší dostávali ako bábätká viacero očkovaní, táto najmladšia dostala len Infanrix Hexa (v ktorom je teraz všetko dokopy). Mala silnú reakciu - ale keď som si pozrela na internete zloženie, tak som sa nečudovala. Bolo to ešte pred popísanou udalosťou.

       Takže teraz som sa rozhodla, že deti už očkovať nedám. Keďže majú rovnaký genetický základ, musím počítať s podobnými reakciami. Myslím si, že rozhodnutie by mal spraviť každý sám, pre seba aj pre svoje deti, ale rovnako dôležité je, aby k tomuto rozhodnutiu boli dostupné všetky informácie. To nebude nikdy jednoduché, keďže naša spoločnosť je riadená peniazmi.

       Vlastne sa bojím na tento čas čo len spomenúť, ale na druhej strane chcem, aby ľudia vedeli o rizikách očkovania a o možných reakciách imunitného systému. Aj o tom, ako sú niektorí lekári ľahkomyselní a ako sa spoliehajú na informácie, ktoré dostanú "z vyšších miest" (ktoré ale nezložili Hippokratovu prísahu a sú často financovaní farmaceutickým priemyslom), bez toho aby sa pozreli na pacienta.

       Želám Vám veľa podpisov a úspešnú petíciu s následnou zmenou zákonov na Slovensku.

Zverejnenie tohto článku (jazyková korektúra + doplnenie mäkčeňov a dĺžňov) zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 40 minút čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.