Vysoké teploty a regres vo vývoji po 2. dávke Infanrix Hexa + Synflorix

Janka z Považskej Bystrice

       Dcérka Janka sa nám narodila 13.I. 2011. Dlho sme bojovali, aby sme ju mali, takže sme sa veľmi tešili z jej príchodu. Bol to štvrtok. Narodila sa prakticky v termíne ako zdravé dieťatko. Keďže sa v našej nemocnici BCG vakcínou očkuje len v piatky, aby náhodou nejaká očkovacia látka nevyšla nazmar, a prvý piatok po narodení mala len deň, prepustili nás s tým, že ďalší piatok sa máme dostaviť do pôrodnice na spomínané očkovanie. Tak sme aj urobili.

       Tam prišla prvá iskra pochybností, keď sme pri príchode stretli primára z pôrodnice a ten nám povedal, že by nikdy svoje deti očkovať nedal, vraj je to také svinstvo, aké si ani nevieme predstaviť. Moje myšlienky boli asi také, čo s tým ja ako rodič môžem urobiť. Očkovanie je predsa povinné. Išla som s davom. Dcéru nám zaočkovali. Ako jedni z mála sme mali to šťastie, že toto očkovanie nemalo následky, aspoň teda nie zjavné následky. Krásne sa hojilo, nič zvláštne sa nedialo.

       Potom prišiel čas ďalšieho očkovania. 27.IV.2011 sme prišli na poradňu a očkovanie vakcínou Infanrix Hexa a na výber sme mali dať buď Prevenar 13 alebo Synflorix. Dali sme Synflorix. Očkovanie prebehlo štandardne, malá si chvíľu poplakala a po chvíli zaspala. Prišla „fantastická“ rada od sestričky:

„Hneď keď prídete domov dajte dcére paralenový čípok, aby nemala teplotu.“

       Nemala som dôvod neveriť jej, alebo si niečo zisťovať. Urobili sme tak. Mala som v chladničke nachystané aj studené obklady tak som jej ich celý deň vymieňala. Večer, keď paralen prestal pôsobiť, dostala ďalší. Vlastne okrem teplôt len niečo okolo 38 °C sme nijaké problémy nepostrehli.

       Ďalšie očkovanie malo prísť na rad presne na deň v jej 5 mesiacoch. 13.VI.2011 sme prišli na poradňu a preočkovanie. Lekárke sa nezdalo hrdlo, vraj ho má zapálené a máme jej doma dať šalviový čaj a prísť o týždeň. Tak sa aj stalo. Lekárka uznala Janku za zdravú a už sa chystalo druhé očkovanie. Toto prebehlo dokonca bez plaču. Zasa prišla tá dobrá rada s paralenovým čípkom. Horšie to už ale bolo doma. Nožičky ju zjavne boleli lebo vždy, keď som jej prešla okolo pri prebaľovaní alebo obliekaní, začala plakať. Večer to nabralo na obrátkach a prišli teploty 39,5 °C. Zrážali sme ich čípkami. Tak ako nám radili. Teploty ale klesli vždy len na pár hodín a znova stúpli na vysoké hodnoty cez 39 °C. Trvalo to asi 4 dni. Počas nich sme si všimli aj to, že Janka má stehienka tvrdé, horúce v miestach vpichu. Jedno viac, druhé menej. Ale aj tak boli hrče v nožičkách veľké asi 5 cm.

       Ďalšou zmenou bolo správanie. Janka je strašne živé bábätko. Doslova živé striebro. A zrazu sa z nej stala nemá bábika. Bábika, ktorá sa neusmiala len sedela alebo ležala, bez záujmu. Ako keď bola novorodenec. Papať, spať, prebaliť. Nič viac. Na 5 mesačné dieťatko naozaj neobvyklé. Brali sme to tak, že ju proste viac zmohlo očkovanie. A asi to tak má byť alebo teda je to normálne.

       Keď mi ale Jankin dedko povedal, že malá nepoužíva pravú ruku (všimla som si to ale dovtedy som tomu neprikladala nejaký význam), začala som sa už naozaj báť. Začala som sa pýtať, študovať, čítať. Zrazu som bola zhrozená. Čo som to mojej Janke urobila? Prečo som dovolila, aby do nej narvali taký hnus? Vyčítam si dodnes, že som kočík vyberala mesiace ale o očkovaní som si neprečítala ani riadok.

       Lekárke sme pri ďalšej poradni povedali o nežiaducich účinkoch očkovania. Lekárka zbledla, spísala do karty a volala na neurológiu, aby nám dali termín. Nezabudla poznamenať, že pri nasledujúcom očkovaní pôjdeme do nemocnice na 5 dní na pozorovanie. To už sme boli rozhodnutí ďalej neočkovať. Už sme jej to len podpísali do karty. Ani nás neprehovárala.

       Na neurológii sme boli až 29.IX.2011 skôr termín nemali. Medzičasom sa Janke stav napravil a lekárka len poznamenala, že nevidí na nej nič zlé. Vraj ona nesúhlasí s toľkým očkovaním, ale nemôže s tým nič urobiť, vraj máme pri ďalšom dávať pozor. Skoro mi zabehlo.

       Nie som apriori proti očkovaniu. Určite to bola na začiatku dobrá myšlienka, škoda len, že sa z nej stal prachsprostý biznis so zdravím, lepšie povedané s chorobami.

Zverejnenie tohto článku (jazyková korektúra + grafická úprava) zabrali správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 20 minút čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.