Zápal stredného ucha po očkovaní Infanrix Hexa + Prevenar

Michaela z Martina

       Mám jeden-a-pol-ročnú dcéru. Všetky povinné očkovania sme podstúpili. Nezaujímala som sa o nežiadúce účinky, nakoľko som bola presvedčená o potrebe očkovania tak ako iné mamičky, ktoré veria pediatrom.

       Po očkovaní do pleca proti TBC sa dcére rana hojila neuveríteľných 5 mesiacov, stále hnisala a nie a nie sa zahojiť. Chodila som za doktorkou a ona mi dookola tvrdila, že je to normálne. Teraz už viem, čo bolo na tom normálne: NIČ. Bol to nežiadúci účinok očkovania. Následné očkovanie museli odložiť, lebo pliecko stále nebolo zahojené. Keď už konečne nastal deň D na ďalšie očkovanie, dcéru zaočkovali. Kým sme prišli domov, dostala vysoké horúčky, ktoré trvali 3 dni. Stále to podľa lekárky bola normálna reakcia. Na 4. deň od očkovania dostala dcéra nádchu. Nebola to obyčajná nádcha, nakoľko trvala 4 dlhé mesiace. Počas toho jej to udrelo do uší, tak mala zápal stredného ucha a celé dni sme odsávali zelené hlieny. Ale dodnes sa nezistilo, čo to mohlo spôsobiť. Doktorke som povedela, že to dostala po očkovaní. Jej reakcia ma už ani neprekvapila a znela, že to s očkovaním nemá nič spoločné.

       A konečne sme sa nádchy zbavili. Musím ale napísať, že dcéra nechcela od malička spávať doma, celé dni som sa s ňou prechádzala po vonku, či bolo pekne alebo pršalo, či v zime alebo v mrazoch. Nikdy neochorela, ani dodnes nebola chorá - okrem spomínanej nádchy.

       A nasledovalo nám opäť povinné očkovanie, ktoré sa muselo odkladať, lebo dlho trvala nádcha. Po tom to očkovaní opäť rovnaká reakcia: vysoké horúčky a na 4. deň od očkovania 4-mesačná nádcha a zápal stredného ucha. U nás vrčala odsávačka na vysavač stále, deň-noc, a také hlieny, aké z dcérky vyšli, nevysmrká ani dospelý jedinec. U nosno-ušnej doktorky som spomenula, že dcéra má takéto nádchy len po očkovaní a ona mi aj potvrdila, že je to možná reakcia, ale očkovať aj tak treba.

       Moja dcéra má dobrú imunitu, nikdy okrem tej nádchy nebola chorá a nebrala ani antibiotiká. Jej imunitu značne oslabili očkovania. Pri výtere z hrdla a z nosa jej našli zlatého stafylokoka a moraxelu. Zlatého stafilokoka začala lekárka liečiť antibiotickou liečbou, ale dcéra mi dvakrát vyzvracala Sumamed, tak som ho vyhodila. Dosť agresívne antibiotiká pre dospelých, nieto ešte pre pár-mesačné dieťa. Takže túto liečbu ani nepovažujem za úspešnú. A čuduj sa svete, zlatý stafylokok bol zrazu preč. A ako sa stratil keď liečbu ani nedobrala???

       Po tomto všetkom som sa začala zaujímať o očkovanie a jeho riziká, a teraz viem, že ak budem mať druhé dieťa, očkované už nebude. Je to len môj príbeh, nikto sa podľa tohto neriadte, ale začnite trochu čítať pre a proti. Na Slovensku je vačšina ľudí názoru, aké je očkovanie pre spoločnosť dôležité, že to, čo robia rodičia pre deti, je správne. Ľudia by mali začať čítať, informovať sa, uplatňovať si svoje práva u pediatrov, a to aj tým, že si vypýtajú príbalový leták od očkovacej látky a prečítajú si tie malinké písmenká, ktoré hovoria o nežiadúcich účinkoch.

       Žiadny pediater Vám tento leták automaticky neponúkne k nahliadnutiu, aj keď je to jeho povinnosť. Ja sa pýtam: PREČO??? Prečo sa doktori nedajú očkovať proti chrípke? Prasacej, vtáčej, konskej, psej a neviem ešte aká sa za chvíľu vymyslí??? Bývam v stredne veľkom meste, ale toľko lekární, koľko je tu, hádam nie je ani v Bratislave. Narátala som ich 30 a každá je otvorená, každá prosperuje. Ľudia, len treba byť chorí, aby mohla biela mafia prekvitať.