Zapálené uzliny po BCG vakcíne a ich následné vyoperovanie - DOPLNENÉ
Martina z Košíc
Doplnené: príbeh bol zverejnený 1.IV.2011 o 12:54 a doplnený o niekoľko viet 3.VI.2011 o 11:59.
Naša dcérka sa narodila 20.X.2010 cisárskym rezom. Mala 46 cm a 2750 g. Domov z nemocnice nás pustili o 5 dní s tým, že na druhý deň sa máme dostaviť ku lekárke v tej istej nemocnici za účelom očkovania proti TBC (tuberkulóze - pozn. red.).
Samozrejme že som si o očkovaní predtým nič nenaštudovala, nehľadala, veď nebol dôvoď. Desiatky rokov sme boli masírovaní informáciami, že ak dieťa nedáme zaočkovať, tak umrie na jednu z chorôb proti ktorým sa očkuje, a vďaka očkovaniu tieto choroby u nás vymizli... Koho by napadlo, aké bude mať naše počínanie následky? Nikoho. Dostavili sme sa teda v určený deň k lekárke, ktorá dcéru prehliadla a zaočkovali ju BCG (Bacille de Calmette et Guérin - pozn. red.) vakcínou. Bolo nám povedané, že o 6 týždňov sa jej v mieste vpichu vytvorí hnisavý vred, ktorý sám praskne, hnis odtečie a bude to ok. Domov sme išli celí šťastní, že sme spravili prvý krok k jej zdraviu.
O 6 týždňov sa skutočne vytvoril spomínaný vred, ktorý cez noc praskol a ráno tam už bola len akási, mierne zaschnutá chrastička. Na každej poradni u pediatričky táto miesto vpichu kontrolovala, pýtala sa na ten vred a usúdila následne, že sa chránička dobre hojí, že je to v poriadku. Lenže v poradni, keď mala dcérka 2 a pol mesiaca, jej pediatrička nahmatala uzlinku na kľúčnej kosti, a tiež pod pazuškou. Podľa nej to vôbec nič nebolo, asi to bolo po očkovaní BCG vakcínou, a poslala nás na sono. Na USG nám lekárka uzlinky popozerala, napísala správu, že na kľúčnej kosti je vidieť dve uzlinky, jedna pod druhou, a správu som potom odniesla pediatričke, ktorá povedala, že uzlinky budeme sledovať a pri najbližšej poradni sa na ne zase pozrie. Prinajmenšom veľmi "zodpovedný" prístup.
Doma som si ale začala hľadať informácie o BCG vakcíne a jej nežiadúcich účinkoch. Našla som mnoho príbehov, kde niekoľkomesačné deti brali niekoľko mesiacov ATB (antibiotíká - pozn. red.) a následne aj tak podstúpili operáciu, pri ktorej im uzlinky vybrali... Samozrejme, dúfali sme, že to nebude náš prípad. Pre istotu som zdvihla telefón a objednala sa na pľúcne, vraj k najlepšej odborníčke na túto problematiku (primárke) v našom meste. Potom som zašla za pediatričkou a vypýtala si výmenný lístok na pľúcne. Zase som sa raz presvedčila, že u lekára, čo si nevypýtaš, to nemáš.
Pneumologička (pľúcna lekárka - pozn. red.) malú prezrela, samozrejme že v mieste vpichu mala pod kozou hnis, čo si pediatrička nevšimla, takže jej to vytiahli ihlou a vyčistili. Čo sa týka uzliniek, zhodnotila aj ona, že je to následok očkovania, a vypísala ATB Klacid, na 2 týždne, po ktorých sme mali ísť znova na sono a ku nej na kontrolu. Tak sme Klacid užívali 2 týždne, išli na sono, kde zistili, že na kľúčnej kosti je vidieť už len jednu uzlinu, tá sa zmenšila, a pod pazuškou sú uzliny zväčšené dve. Na pľúcnom primárka vypísala ďalšie balenia Klacidu, na ďalšie 2-3 týždne, že sa to možno ešte zmenší. Podľa jej vyjadrenia, keď sa uzlinky po týchto 2-3 týždňoch nezmenšia, tak nás pošle na chirurgiu. Vraj toto nemávajú často, neradi to vyberajú a určite to budeme konzultovať s lekármi v Bratislave.
Tak sme brali Klacid ďalšie skoro 3 týždne, išli na USG, kde sa žiaľ ukázalo, že uzlinky ostali rovnaké, na kľúčnej kosti niečo cez 1 cm, pod pazuchou 8 mm a 5 mm uzliny. Záver veľmi milej lekárky na USG bol, že ak vôbec vybrať, tak radšej tú na kľúčnej kosti, a možno tie dve v podpazuší sa zmenšia, lebo nebudú musieť na ňu dávať pozor. Laicky povedané. Tak sme išli s výsledkami na pľúcne. Tam primárka ihneď vyhlásila, že nás posiela na chirurgiu a uvidíme sa po zákroku. Nato som sa jej opýtala, že veď sme to mali konzultovať s lekármi v BA. Ona na to, že už im volala, a iná možnosť nie je...
Nebudem spomínať nepríjemné jednanie spomínanej primárky s nami od začiatku, pretože každý by si to aj tak vysvetlil inak. Ale po zhodnotení doma, aj po informáciách, čo som získala, som išla k pediatričke pre ďalšie dva výmenné lístky na pľúcne a boli sme náš stav konzultovať aj v iných pľúcnych ambulanciách, jedna z nich bola v Šrobárovom ústave v Dolnom Smokovci. Tam nám lekárka povedala, že žiadny Klacid sme nemali brať, bolo potrebné hneď od začiatku brať Nidrazid a Benemicin...
No čo už, neprináleží mi hodnotiť rozhodnutia lekárov, veď som len laik... Ale keď som sa rozprávala s inými mamičkami, čo mali tento problém, čí už osobne alebo mailom, tak oni brali od začiatku spomínané lieky a nie Klacid, ktorý je na tieto problémy neúčinný. Tak sme stratili 5 týždňov tým, že sme do nasej malej dcérky „pchali“ nesprávne ATB.
V Smokovci nás hneď odporučili na chirurgiu, pretože uzlina na kľúčnej kosti bola už zhnisaná. Predpísali nám Nidrazid a Benemicin s tým, že ich máme užívať pred operáciou a potom ešte určitý čas po nej (Benemicin 7 dní po a Nidrazid mesiac po operácii). Ešte som zabudla pripomenúť, že v tomto kolotoči, ktorý som doteraz opísala, sme absolvovali jednu poradňu u pediatricky a tá nás privítala tým, že "dnes ideme očkovať" (Infanrix Hexa + Prevenar). Neobťažovala sa opýtať a uistiť sa že malá už je v poriadku. Ja ako matka, nezdravotník, som sa ohradila, že očkovať sa nebude, pretože uzlina ide von. Na to ona poznamenala, že "vidíte, aké sa to zdalo banálne a teraz takto - operácia". Potom som jej povedala, že teda po týchto skúsenostiach, ktoré máme s touto vakcínou, chceme malej dať zaočkovať len monovakcíny a aj to nie proti všetkým chorobám, na čo ona povedala, že to nie je možné, a hlavne nie dobré, pretože každá vakcína má pomocné látky a takto by dcéra dostala tieto látky viac krát. Tak hovorím, že „bojíme sa zaočkovať, pretože sme čítali o kadejakých negatívnych reakciách a poškodeniach, cukrovka, epilepsia, autizmus a podobne“. Ona na to, že jej je zle z hlúpych matiek, čo vešajú na internet také hlúposti, a nedajú svoje deti zaočkovať, že celé to začal jeden lekár, ktorý zverejnil štúdiu o súvislosti autizmu a očkovania a cela štúdia bola podvod, ale poskytla dobrý odrazový mostík pre antivakcinačnú kampaň. Tiež som jej povedala, že mám dve kamarátky, ktorých deti po očkovaní ochoreli na cukrovku a pichajú si inzulín, načo ona odvetila, že je to hlúposť, že po očkovaní žiadnu cukrovku dieťa nedostane.
No samozrejme, že som sa z ordinácie domov vrátila s presvedčením, že dcéru po prekonaní negatívnych účinkov očkovania proti TBC zaočkovať dáme, po dôkladných vyšetreniach. Proste lekári to vedia... Teraz už viem, že zaočkovať nedáme, a ak áno, tak len proti niektorým chorobám, ak vôbec nejakým... A musím sa na lekárov pripraviť, tak ako vy všetci ostatní, keď ste bojovali za svoje práva rozhodnúť sa a nedať už svojim deťom viac ubližovať.
Takže späť k TBC: našli sme si skvelého detského chirurga v nemocnici v našom meste, bol skutočný profesionál, milý človek a odborník. Všetko nám povysvetľoval. Skrátka človek, ktorému môžete veriť, ak sa jedná o takú vec, ako operácia niekoľkomesačného bábätka. Dva dni pred operáciou sme začali lieky brať, jeden deň pred ňou nás prijali na oddelenie, a popoludní dcérku vzali sestry, že jej zavedú kanylu. Mne kázali ostať pred zavretými dverami a hneď som pochopila prečo. Tak strašne plakala, že som musela zaliezť do izby. Zaviedli jej kanylu do rúčky a potom sme jej na ňu navliekli ponožku, aby si to neolizovala. Nepáčilo sa jej to, lebo sa nemohla hrať, a deň operácie - no čo vám budem hovoriť - obaja s mužom sme boli takí hotoví, že sme sa usmievali ako mesiačiky na hnoji, inak by sme plakali. Ten pocit, keď vám ani nie 5-mesačné bábätko berú na operačnú sálu a vy ostávate za dverami, to je proste hrozné... Vy neviete, ako na anestézu zareaguje, či sa zobudí... Proste vám je ťažko, strašne ťažko na srdiečku a bolí vás to a vy len plačete, pretože sa tak strašne bojíte ako ešte nikdy... Tento pocit neželám naozaj ani zlému človeku.
Po cca 2 hodinách sme si po ňu prišli. Ten pohľad na ňu bol taký zvláštny... Spinkala na veľkej postieľke, ale bol to iný spánok - taký, akoby bola neprítomná, svaly na tváričke mala také ochabnuté... a vy ste mali ten úžasný pocit úľavy, taký že ste sa zase rozplakali, ale už od radosti, že už je dobre. Bola na prístrojoch a potom sme si ju odviezli na izbu. Keď sa nám zobudila, tak sa tvárila, že sa nič nestalo. Pekne papala a aj spinkala. Na tretí deň od prijatia nás pustili domov, potom sme boli raz na kontrole a raz na vybratí stehov. To už sme mali aj výsledky histológie: "Postvakcinačná BCG lymphadenitida, v podkoží zachytené dve lymfatické uzlinky s obrazom granulomatózneho zápalu s nálezom kazeóznej nekrózy s distrofickymi kalcifikáciami." Takže ani sono nie je zázrak, keďže sa verilo že je tam už len jedna.
Na kontrolu sme sa rozhodli ísť do Smokovca, pretože spomínanú primárku z nášho mesta už netúžime stretnúť. Okrem iného, dcéra z nej mala traumu už keď sa k nej priblížila, a to ona na vyšetreniach neplače, pokiaľ jej nepichajú ihly. Ona sa stále na ľudí vyškiera :-) a je zatiaľ veľmi pokojná, spokojná a usmievavá...
Takže po cca 3 týždňoch od operácie sme boli na kontrole v Smokovci, kde na USG zistili že uzlinu 5 mm pod pazuškou nie je vidieť, ale tá 8 mm tam stále je. Tak sme dostali za úlohu brať Nidrazid ešte ďalej a čaká nás ďalšia kontrola, sono a odber krvi. Dúfali sme, že uzlina sa bude zmenšovať a nečaká nás ďalšia operácia. Po mesiaci sme prišli na kontrolu, vzali nám krv a poslali na sono... a hurá! Uzlinka mala podľa vyšetrenia USG už len 5,6 mm a dcérke som mohla prestať podávať Nidrazid. Na ďalšej kontrole o 5 týždňov už uzlinka mala veľkosť bežnej lymfatickej uzliny, výsledky krvi boli relatívne v poriadku, takže najbližšia kontrola bude až o pol roka! :-)))
Hádam nemusím spomínať podmienky v štátnych nemocniciach, a to, že každá návšteva akejkoľvek nemocnice je spojená s vysokým rizikom nakazenia sa kadečím, keďže - ako vieme, - nemocnice sú semeniskom chorôb a rezistentných baktérii a vírusov. A my sme tých návštev za posledných 5 mesiacov mali nespočetné množstvo. Ja viem, mnohí si poviete, „čo sa sťažuje, veď sú detičky s horšími chorobami, napr. rakovina, srdcové vady a podobne... - a aj tie prekonávajú operácie“. Moja odpoveď je: áno, sú, ale naše dieťa, ako aj mnohé iné, sa narodilo úplne zdravé a prekonalo operáciu kvôli nezmyselnému plošnému očkovaniu vakcínou, o ktorej nie je veľa známe, akurát to, že spôsobuje len problémy a nie úžitok. A to ešte nevieme, aké zdravotné problémy bude mať dcérka vďaka tomuto o pár rokov. Mať ten rozum, čo mám teraz, tak zaočkovaná proti TBC nie je.
Chcela by som poznamenať, že dcérka, žiaľ, nie je dojčená, a tak som si myslela, že preto má také problémy. Ale v Smokovci som sa rozprávala s mamičkami, čo tam mali deti po alebo pred takou istou operáciou (akurát že drvivá väčšina detičiek má vyoperované uzlinky z podpazušia, nie z oblasti kľúčnej kosti), s 2 až 3 cm uzlinami a deti boli plne dojčené. Pôvodne som si totiž myslela, že sa jej to stalo preto, že som ju nemohla dojčiť, ale nie je to tak. Aj dojčené deti majú takéto problémy.
Tento príbeh som nenapísala, aby som niekoho odhovárala od očkovania. Napísala som ho z jediného dôvodu: aby budúce mamičky ešte pred pôrodom začali takéto veci študovať a správne sa rozhodli. Pretože slová lekárov a iných mamičiek, že „netreba na takéto negatívne veci myslieť a všetko dobre dopadne“, žiaľ nefungujú. Ani my sme nemysleli, že vďaka očkovaniu bude musieť dcérka podstúpiť to, čo podstúpila... A určite si ani ostatné mamičky, ktorých detičky trpia, a niektoré už navždy budú trpieť následkami očkovania (či už po BCG alebo po inej vakcíne), nemysleli, že sa im také niečo stane. Takže sa riaďte vlastným rozumom, študujte si všetky dostupné materiály a rozhodnite sa správne!
