Zatajované údaje o očkovaní — rozhovor s prof. Máriou Dorotou Majewskou

Znaki czasu - 01/2010 - Katarzyna Lewkowicz-Siejka

       Pôvodný článok "Szczepionki - ukrywane fakty"
       z poľštiny preložila PaedDr. Janka Klieštiková a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

       Tento článok je rozhovorom s profesorkou medicíny Máriou Dorotou Majewskou, biochemičkou a neurobiologičkou, ktorá vyše 25 rokov pracovala v USA v rôznych akademických ustanovizniach, vrátane Harvardskej univerzity a National Institutes of Health (Federálneho výskumného ústavu zdravia). V rokoch 2006–2009 pôsobila ako hosťujúca profesorka, vedúca pracovníčka katedry Marie Curie Európskej únie vo Výskumnom ústave psychiatrie a neurológie vo Varšave, kde viedla výskumný projekt, financovaný EU, v ktorom boli skúmané väzby medzi autizmom a očkovaním očkovacími látkami s obsahom zlúčeniny ortuti – thimerosalu.

Kalendár povinného očkovania pre deti do dvoch rokov obsahuje 25 očkovaní. Je bezpečné takéto bombardovanie mladého organizmu očkovaním, hoci celkovo sa javí byť správne?

       Podľa poľských i celosvetových skúseností vieme, že čím viac sa očkovacie látky používajú, tým viac sú kombinované a tým častejšie dochádza ku komplikáciám po očkovaní, dokonca aj k úmrtiu dojčiat. Tie očkovania, ktoré sú v Poľsku v súčasnosti len odporúčané, sú v Spojených štátoch už zahrnuté do povinných – ide o zoznam, ktorý zahŕňa až 36 očkovaní. Je potrebné poznamenať, že väčšina štátov USA má dosť liberálne zákony, ktoré umožňujú rodičom odmietnuť očkovanie svojich detí na základe náboženského alebo filozofického presvedčenia. V Spojených štátoch došlo k veľmi vysokému počtu komplikácií a úmrtí detí v dôsledku očkovania a dojčenská úmrtnosť je tam najvyššia zo všetkých vyspelých krajín, vyššia ako 7 z 1000 zdravo narodených detí. V niektorých štátoch USA je dokonca až 14 z tisíc zdravo narodených detí. Myslím, že to môže súvisieť s preťažením detského organizmu očkovaním. Kombinovanie vakcín a dôsledky týchto kombinácií sú neznáme a môžu byť nebezpečné. Počet komplikácií a úmrtí detí v dôsledku očkovania v Poľsku je neznámy, pretože tieto udalosti nie sú zaznamenávané. Poľskí (rovnako tak slovenskí, nemeckí či americkí – pozn. red.) očkujúci lekári notoricky odmietajú hlásiť aj zjavné komplikácie po očkovaní. Výsledkom je, že Poľsko nehlási Svetovej zdravotníckej organizácii žiadne prípady takých komplikácií, zatiaľčo iné európske krajiny hlásia tisíce.

Existujú nejaké publikácie o komplikáciách po očkovaní?

       Donedávna bolo veľmi málo publikácií o komplikáciách a úmrtiach v dôsledku očkovania, len pod tlakom Kongresu bolo nútené CDC (Centers for Disease Control and prevention = stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb; obdoba Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) – pozn. red.) zverejniť túto informáciu. V súčasnej dobe sú nežiaduce účinky očkovania uložené v databáze VAERS (Vaccine Adverse Event Reporting System = Systém pre hlásenie nežiaducich účinkov očkovania – pozn. red.). Predpokladá sa, že je tam len 1% až 10% všetkých prípadov, pretože z odhadov FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA; obdoba Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) – pozn. red.) vieme, že iba malé percento je nežiaducich účinkov očkovania zaznamenané. Tieto údaje naznačujú, že v dôsledku očkovania proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B v USA mohlo zomrieť do 19 rokov takmer 7.000 až 70.000 detí. Ak zhrnieme len počet očkovaní, ktoré sú povinné v Poľsku, v USA mohlo zomrieť z tohto dôvodu najmenej 35.000 detí. A keď pridáme k týmto vakcínam dobrovoľne voliteľné, môžeme rozšíriť počet úmrtí o 15.000. Takto len v Spojených štátoch mohlo očkovanie spôsobiť najmenej 50.000 úmrtí dojčiat.

       Pred niekoľkými rokmi boli publikované výsledky nemeckej a rakúskej štúdie, ktoré sa zamerali na bezpečnosť dvoch hexavalentných (šesť-zložkových, tzn. proti 6 chorobám) vakcín. Boli to vakcíny obsahujúce rovnaké antigény proti rovnakým šiestim ochoreniam, iba vyrobené dvomi rôznymi farmaceutickými firmami. Zistili sme, že obe spôsobili mnoho vážnych komplikácií a úmrtia 19 detí krátko po očkovaní. To je jeden z dôvodov, že čím viac vakcín v rovnakom čase je použitých, tým väčšie je riziko komplikácií a dokonca aj smrti dieťaťa.

Aké komplikácie môžu nastať po očkovaní?

       Rôzne: komplikácie neurologickej povahy, autoimunitné ochorenia, poruchy vývoja nervovej sústavy, ku ktorým sa radí autizmus a ADHD, oneskorený vývoj, mentálna retardácia a skutočne môže očkovanie spôsobiť aj rakovinu a dysfunkcie životne dôležitých orgánov. K autoimunitným ochoreniam, ktoré – ako sa domnievame – môžu byť spôsobené nadmerným očkovaním, patrí predovšetkým alergia, astma, reumatické ochorenia, ktoré sú teraz už aj u detí, cukrovka, najmä 1. typu, ktorá sa zdá byť ešte častejšia u detí, ochorenia štítnej žľazy alebo demyelinizácia centrálneho nervového systému. Ide teda o veľmi závažné, život ohrozujúce ochorenia.

V USA bolo vyše 1.300 obetiam očkovania vyplatené odškodné za poškodenie mozgu v dôsledku očkovania, nehovoriac o ďalších poškodeniach zdravia. Kto pokrýva náklady na liečbu?

       Farmaceutické spoločnosti sa poistili. Vďaka vplyvu v Kongrese (parlament v USA – pozn. red.) si vybavili „imunitu“. Takže ak niekto prednesie žalobu proti spoločnosti vo veci závažných zdravotných komplikácií v dôsledku očkovania a ak vyhrá, potom bude odškodné platiť vláda, respektíve verejnosť, pretože predsa hovoríme o verejných financiách – o daniach.

Sú očkovania nebezpečné pre každého?

       Nie, ako aj nie všetky očkovania musia byť nebezpečné. Sú obzvlášť nebezpečné pre ľudí s oslabenou detoxikačnou (samo-očistnou) kapacitou tela a pre tých, ktorí majú oslabený imunitný systém. Potom môžete dostať autoimunitnú reakciu a imunitný systém začne útočiť na Vaše vlastné orgány, vrátane mozgu. Odhaduje sa, že až 30 percent ľudí môže takto reagovať na očkovanie, čo je dôvod, prečo každé očkovanie predstavuje vysoké riziko. K tomu treba pridať otravy, spôsobené prídavnými látkami vo vakcínach. Jednou z najznámejších, ktorá sa používa už niekoľko desaťročí, je organická zlúčenina ortuti, zvaná thimerosal (alebo tiež thiomersal či metriolát). Ortuť po jedinej dávke vakcíny s thimerosalom rýchlo mizne z krvi a putuje do iných orgánov, najmä obličiek, pečene a mozgu. Zo štúdie amerických výskumníkov na mláďatách vieme, že tieto opice na druhý deň po očkovaní vakcínou s thimerosalom mali koncentráciou ortuti v mozgu 4x vyššiu než v krvi a koncentrácia ortuti v mozgu zostávala na vysokej úrovni po celé mesiace, či dokonca roky. Obličkami a pečeňou sa telo čistí od ortuti, ale tieto orgány sa môžu aj poškodiť. Avšak ako preukázali rôzne bádania, vrátane našich vlastných, množstvá ortuti, ktoré sa dostanú do mozgu, spôsobia mnoho jedovatých (toxických) účinkov, vrátane smrti neurónov a gliových buniek, čím vážne narušujú normálny vývoj nervového systému. Mozog dojčaťa prechádza veľmi intenzívnym vývojom a každá otrava môže spôsobiť jeho vážne poškodenie. Je známe, že mozgovo-krvná prekážka (hemato-encefalická bariéra), ktorá oddeľuje mozog od zvyšku tela a chráni ho pred jedovatými (toxickými) látkami, sa rozvíja u detí až od šiesteho týždňa života a mechanizmy očisty od ťažkých kovov nadobúdajú účinnosť až v troch rokoch života. Preto sú Thimerosal a ďalšie toxíny vo vakcínach vyše 1000x nebezpečné pre dojčatá než pre dospelých či staršie deti, pretože prenikajú priamo do mozgu a môžu spôsobiť nezvratné poškodenie.

Zdá sa, že vedecké údaje nie sú brané do úvahy pri plánovaní očkovacieho kalendára poľských detí.

       Bohužiaľ, nie sú a netýka sa to len poľského očkovacieho kalendára. Samotný fakt, že vakcína pre deti po celé desaťročia obsahuje prudko jedovatý thimerosal, ktorý zabíja nervové bunky už pri veľmi nízkych (nanomolárnych) koncentráciách, bez vypracovania dôkladných štúdií, ktoré by preukázali jeho bezpečnosť pre vyvíjajúci sa organizmus, naznačuje úmyselné zanedbanie, či dokonca zneužitie zo strany ako výrobcov tak i tzv. odborníkov s rozhodovacími právomocami. Veľmi sa poukazuje na to, že povinné očkovacie kalendáre v Poľsku alebo USA, ktoré sú veľmi nahustené, pretože prvé očkovanie sa vykonáva len pár hodín po narodení, nie sú diktované s ohľadom na akékoľvek klinické či epidemiologické okolnosti, ale len záujmami výrobcov vakcín, ktorí chcú predať čo najviac, ignorujúc pritom otázku bezpečnosti. Veľa by sa v tomto smere dalo urobiť pomocou rozumnejších očkovacích kalendárov, podobných tým, ktoré majú krajiny západnej Európy. V Škandinávii sa napríklad začína očkovať od štvrtého mesiaca života a okrem toho tam majú menej vakcín. Vieme, že takéto očkovacie kalendáre sú bezpečnejšie, pretože úmrtnosť dojčiat (okolo troch úmrtí na tisíc živo narodených) je tam 2x či 3x nižšia než v Poľsku či USA. Okrem toho, v Škandinávii a Nemecku až polovica rodičov buď neočkuje svoje deti vôbec, alebo ich očkuje len vybranými vakcínami v nimi samými stanovenom čase, a rozhodne to nezvyšuje dojčenskú úmrtnosť ani výskyt prenosných ochorení, pretože bežné detské prenosné choroby sa dajú účinne liečiť.

Ktorá očkovacia látka je pre dieťa najväčšou hrozbou?

       Z databázy VAERS vyplýva, že vakcíny typu DTP (proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu), proti baktérii Haemophilus influenzae typu b a proti pneumokokom spôsobili najviac úmrtí a vážnych poškodení zdravia u očkovaných dojčiat. Takisto je nebezpečná očkovacia látka proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B, ktorá sa podáva v Poľsku už novorodencom (na Slovensku až v 3. mesiaci, tzn. najskôr v 10. týždni života – pozn. red.), často len 2–3 hodiny po pôrode, kedy sa ešte veľa nevie o ich zdravotnom stave. Koľko detí zomrie v Poľsku v dôsledku nežiaducich účinkov tohto očkovania? Nie je známe, pretože tieto prípady sa nedostanú do štatistík a nejestvuje žiadny spôsob, ako to zistiť. Táto vakcína spôsobuje aj veľké škody v mozgu detí. Presvedčili sme sa o tom nedávno, na základe publikácie z roku 2007. Americkí výskumníci vykonali analýzu, z ktorej vyplynulo, že deti, očkované očkovacou látkou proti žltačke typu B, obsahujúcou thimerosal, majú 9x vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať poruchy učenia, než deti, ktoré touto očkovacou látkou očkované neboli. Vo väčšine krajín Západnej Európy sa touto očkovacou látkou neočkujú dojčatá, ale až dospievajúce deti. Očkované sú len dojčatá tých matiek, ktoré sú nakazené vírusom žltačky typu B, a takých nie je veľa. Zdá sa, že vypustením aspoň tejto jednej vakcíny by sa mohlo zachrániť mnoho detí. V Poľsku sa vírus hepatitídy B vyskytuje asi u 2% tehotných žien, čo znamená, že 98% novorodencov toto očkovanie nepotrebuje. Ušetrené peniaze môžu byť použité na testovanie prítomnosti vírusu u tehotných žien.

       Ďalším problémom je bezpečnosť rôznych balení očkovacích látok. Niektoré obsahujú ortuť (teda thimerosal), iné nie. Tie s ortuťou sú však lacnejšie, pretože sú vo viac-dávkových liekovkách, kde sa ortuť používa ako baktericíd (tzn. na vyhubenie prípadných baktérií, čo sa do liekovky nedopatrením zatúlajú – pozn. red.). Je možné použiť vakcíny bez ortuti v jedno-dávkových liekovkách, ktoré sú bezpečnejšie. Okrem toho by mali byť očkovacie programy flexibilné (prispôsobivé). Po prvom očkovaní môžu byť deti testované na prítomnosť protilátok a ďalšie dávky by mali byť podané iba tým, ktoré ich nemali v dostatočnom množstve. Mohli by sa tiež rozdeľovať a odkladať očkovania, ako to robí veľa rodičov dnes na Západe. Týmto spôsobom sa môže výrazne znížiť počet vážnych komplikácií v dôsledku očkovania.

Nie je termín „povinné očkovanie“ manipuláciou?

       V minulom roku novelizovaný zákon o infekčných chorobách (v Poľsku – pozn. red.) hovorí o povinnom očkovaní. To je občianskou povinnosťou, to znamená, že sme povinní podstúpiť rad očkovaní kvôli tomu, aby sme údajne ušetrili spoločnosť od epidémií (aj keď niektoré choroby, proti ktorým sú očkované deti, už dávno neexistujú, iné – ako napríklad tetanus – nie sú prenosné z človeka na človeka a je nepravdepodobné, že k chorobe dôjde u dojčiat, a ešte iné choroby sú neškodné alebo sa dajú ľahko liečiť). Ale toto nie je právna povinnosť. Pretože Ústava a zákony EÚ nás chránia pred všetkými druhmi núteného lekárskeho zásahu. Človek má právo odmietnuť očkovanie buď pre seba, alebo pre svoje dieťa.

V Amerike je veľká skupina detí, ktorých rodičia si prajú buď neočkovať svoje deti vôbec, alebo očkovať neskôr, napríklad po dovŕšení prvého roka života, či dokonca dvoch rokov života. Sleduje niekto ich zdravotný stav?

       Áno, vedci a lekári skúmajú a porovnávajú ich vývoj s vývojom detí rutinne očkovaných. V súčasnej dobe sa pozoruje asi 10.000 takýchto detí. Z predchádzajúcich pozorovaní vyplýva, že dochádza medzi nimi k omnoho menšiemu počtu prípadov autizmu, psychicko-neurologických chorôb, vývojových oneskorení, mentálnych postihnutí, astmy, cukrovky, ba čo viac – všetci sú schopní lepšie bojovať s nákazami a menej užívajú antibiotiká. Tieto informácie je možné nájsť na internete, na stránke, zriadenej rodičmi, lekármi a vedcami, ktorí mali zlé skúsenosti s očkovaním a rozhodli sa neočkovať deti alebo odložiť očkovanie.

Otázkou je, či nám je očkovanie – prinajmenšom v takomto rozsahu – vôbec potrebné…

       Kým v 18. a 19. storočí, i v prvej polovici 20. storočia, očkovanie skutočne v mnohých prípadoch zachránilo životy, pretože vtedy neboli žiadne antibiotiká ani iné spôsoby boja proti infekcii (to nie je celkom presné, lebo cesnak, oregáno či tymián čoby prírodné antibiotiká ľudia určite poznali už vtedy – pozn. red.), v 21. storočí máme taký obrovský arzenál liekov pre boj s infekčnými chorobami, že si to nevyžaduje očkovanie. Komunita Amishov, ktorí žijú v USA veľmi blízko k prírode, nie je očkovaná a vo všeobecnosti sa vyhýba západnej medicíne. Vieme, samozrejme, že sa im rôzne prenosné ochorenia nevyhýbajú, ale úmrtnosť ich detí je nižšia, než je priemer detskej úmrtnosti v USA.

No, vyvstáva druhá otázka: či za tým nie je niekoho záujem? Vyšetrovanie dánskych novinárov odhalilo, že tzv. nezávislí odborníci WHO figurovali na výplatných páskach farmaceutických molochov. Novinári z denníka Polsat oznámili, že blízky poradca ministerky zdravotníctva Ewy Kopacz je vlastníkom spoločnosti, do ktorej plynú peniaze z farmaceutických firiem. Je možné hovoriť o spojení medzi farmaceutickými spoločnosťami a vládami?

       Niet pochýb o tom, áno. Vieme, že farmaceutické spoločnosti poskytujú obrovské množstvo peňazí, dokonca miliardy dolárov alebo eur americkým kongresmanom i poslancom v európskych krajinách, aby si tak kúpili zákony, ktoré im zaručia „imunitu“. Myslím, ak je niečie zdravie poškodené očkovaním, alebo ak očkovanie niekoho skutočne zabilo, odškodné bude platiť verejnosť z verejných zdrojov, a nie spoločnosť, ktorá očkovaciu látku vyrobila a uviedla na trh. Vyplýva to z korupčného systému, ktorý jestvuje vo väčšine západných krajín, vrátane Poľska. Ba čo viac, vieme, že výrobcovia očkovacích látok nútia predovšetkým lekárov a úrady, ako je Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) resp. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), aby vykazovali čoraz vyšší počet očkovaní a vysoké percento zaočkovanosti. Vo Veľkej Británii lekár dostane od farmaceutickej firmy 8.000 € „odmenu“, keď má očkovaných detí vyše 90%, len 2.500 €, keď má očkovaných detí od 70% do 90%, a nič, keď má očkovaných detí menej než 70%. Podobne je to v iných krajinách, aj keď výška „odmien“ sa môže líšiť. Vieme tiež, že na reklamy a všimné pre lekárov i ľudí s rozhodovacími právomocami v zdravotníctve a politike vynakladajú farmaceutické spoločnosti desiatky miliárd – najmenej 2x viac než na výskum.

Francúzska tlač zverejnila tajné pokyny na vytváranie špeciálnych očkovacích centier, niektorých uzavretých, so zvýšenou bezpečnosťou. V americkom štáte Massachusetts ľudia, odmietajúci očkovanie, môžu byť v prípade pandémie presunutí do karantény, a odmietnutie karantény sa trestá pokutou v ráde tisícov dolárov denne. Ľudia protestujú. Prikázané očkovanie proti prasacej chrípke je pre mnohých znepokojujúce.

       Myslím, že treba byť znepokojený zakaždým, keď je niečo povinné. Ak iba v USA povinné očkovanie detí tisíce až desaťtisíce mŕtvych, o to viac môžete očakávať, že zavedenie povinného očkovania a zaočkovanie väčšej časti ľudstva – niekoľkých miliárd – by mohlo mať za následok veľké množstvo zdravotných problémov a úmrtí. Núteného očkovania proti prasacej chrípke A(H₁N₁), o ktorej vieme toho veľmi málo (rozhovor je z prelomu rokov 2009 a 2010, teraz už toho vieme viac – pozn. red.), je potrebné sa báť aj preto, že nevieme, čo presne je v tých vakcínach je. Vieme, že v nich môže byť množstvo jedovatých látok. Jednou z nich je thimerosal, zlúčenina ortuti. Ďalšia potenciálne nebezpečná zlúčenina, ktorá je pridávaná do niektorých vakcín, je skvalén. Je to mastná látka, ktorá je prostredníkom pri syntéze cholesterolu. Skvalén je nevyhnutný pri tvorbe molekúl cholesterolu, a tie sú nevyhnutnou súčasťou života, lebo sú potrebné pre správne fungovanie bunkových membrán. Navyše sa cholesterol používa pri výrobe všetkých steroidných hormónov a ďalších hormónov, potrebných pre telo na boj proti stresu, pohlavných hormónov i mineralokortikoidov. Vieme z pokusov na zvieratách a z pozorovaní v klinických štúdiách, že intramuskulárna (do svalu) injekcia skvalénu v rámci očkovania spôsobuje tvorbu protilátok proti tejto zlúčenine, a tie potom útočia na všetky bunky tela. Silnejú oprávnené obavy, že výskyt týchto protilátok u očkovaných ľudí môže spôsobiť vážne poškodenia celého tela, závažné ochorenia autoimunitného typu a urýchliť smrť mnohých ľudí. Účinky tohto druhu boli pozorované u amerických vojakov, ktorí boli očkovaní vakcínou so skvalénom pred vojnou v Perzskom zálive. U niektorých skvalén spôsobil veľmi vážne imunitné ochorenie, trvalé poškodenie ich tela, a čo je ešte horšie, tieto poškodenia sa prenášajú na ďalšie pokolenie. Deti týchto vojakov sa narodili so závažnými vrodenými vadami a sú postihnuté rovnakým spôsobom ako ich otcovia, z ktorých mnohí sú teraz zmrzačení, odkázaní na invalidný vozík, hoci neboli počas vojny zranení.

       Navyše sa ukazuje, že na hromadné očkovanie proti tejto chorobe, ktorá, ako vieme, je pomerne mierna, dokonca miernejšia než bežné sezónne chrípky, nie sú žiadne klinické či epidemiologické dôvody. Bolo podnietené iba túžbou výrobcov vakcín po gigantických ziskoch a podľa americkej databázy VAERS už spôsobilo v USA niečo medzi 320 a 3.200 úmrtí a niečo medzi 4.000 a 40.000 ťažkých zdravotných postihnutí. Počet obetí týchto očkovacích látok stále rastie. Farmaceutické spoločnosti určite predvídali, že tieto očkovacie látky budú mať tak vážne následky, preto si vopred zabezpečili imunitu voči zodpovednosti za trvalé zmrzačenie alebo usmrtenie tisícok ľudí.

Robí sa výskum využitia nanotechnológií vo vakcínach. Má to urýchliť reakciu imunitného systému na antigén. Ale je to bezpečné?

       Je potrebné začať tým, že vysvetlíme, čo sú nanočastice. Sú to častice akýchsi zlúčenín s veľmi malou veľkosťou – v ráde nanometrov. Nanometer (nm) je 10^-9 metra. Šírka DNA reťazca je napríklad okolo 2,5 nm, bielkovín od 5 do 50 nm. Nanočastice sú tak malé, že môžu preniknúť prakticky všetky bunkové štruktúry – dostať sa do bunkového jadra a genetického materiálu. Vedecké výskumy preukázali, že nanočastice, používané v medicíne, môžu poškodiť DNA a spôsobiť mutácie, ktoré budú mať za následok celý rad ochorení, napr. rakovinu alebo degeneratívne ochorenia. Alebo iné, nám doposiaľ neznáme ochorenie, nevyskytujúce sa prirodzeným spôsobom, pretože nanočastice sú vyrábané umelo. Z publikácie, zverejnenej v minulom roku (zrejme 2009 – pozn. red.), ktorá pochádza z čínskej univerzity, že niektoré zo žien, ktoré pracovali v továrni, kde inhalovali nanočastice – v tomto prípade zlúčeniny polyakrylu – zomreli. Toto je priamy dôkaz, že nanočastice môžu byť škodlivé pre ľudské zdravie. Takže ak by sa niekto pokúsil dať ich do vakcín, používaných v masovom meradle, boli by výsledky tohto experimentu nevyčísliteľné. Na internete sa objavili správy, že nanočastice môžu byť nájdené i vo vakcínach proti prasacej chrípke. Nevieme to naisto, ale je to ďalší dôvod, prečo sa obávať týchto vakcín. Ich dopady nemusia byť viditeľné ihneď. Nežiaduce účinky sa môžu objaviť až po niekoľkých mesiacoch či rokoch.

Kde sa vzal vírus prasacej chrípky?

       Zdá sa, že súčasný kmeň H₁N₁ sa objavil náhle, hoci iné podobné kmene sú endemické v ľudskej populácii. Jestvujú špekulácie, ktoré pochádzajú od vedcov, že vírus mohol byť umelo vytvorený v laboratóriu. A tieto podozrenia by sa nemali ignorovať. WHO a CDC začali hovoriť o pandémii už v marci–apríli, kedy sa choroba prvýkrát objavila a kedy ešte o nej nebolo prakticky nič známe. CDC sa tiež priznalo k tomu, že jeho vedci zrekonštruovali vírus španielskej chrípky (vytvorili/vzkriesili ho v laboratóriu – pozn. red.), ktorý zabil v roku 1918 údajne asi 50 miliónov ľudí. Prečo to urobili, zostáva otáznikom.

Do polovice decembra 2009 boli v Európskej únii zaočkované proti prasacej chrípke len 2% obyvateľstva. Vakcíny zavadzajú vo vládnych skladoch. Kto sa dal očkovať a kto odmietol očkovanie?

       Zdá sa, že sa očkujú predovšetkým ľudia, ktorí majú málo vedomostí, chudobní ľudia. Ale ľudia, ktorí majú poznanie, a rovnako aj lekári a vedci, najvzdelanejší ľudia, odmietajú očkovanie. Je príznačné, že v USA v mnohých štátoch v klinikách lekári a zdravotné sestry neočkujú ani seba, ani svojich pacientov. To isté sa deje vo Francúzsku, Nemecku či Škandinávii. Ako môžete vidieť, veľa záleží na stupni povedomia verejnosti, ale odpor voči nútenému očkovaniu rastie po celom svete. A je to tak správne, pretože po prvé: akékoľvek nútenie je nezlučiteľné s demokraciou, a po druhé: ako očkovacia látka, tak aj samotná „pandémia“ prasacej chrípky sú krajne podozrivé. Sama uznávam zásadu: Nekaz to, čo je dobré! To znamená, že čím je menej lekárskych zásahov v zdravom organizme, tým lepšie preňho. Preto neuvažujem o tom, že by som sa dala očkovať.

Môžu nás nútiť k očkovaniu?

       Ako som už spomenula, podľa novelizovaného zákona o prenosných ochoreniach, našej ústavy a práva EÚ, nikto nám nemôže vnucovať akýkoľvek lekársky zásah, čiže nemožno nikoho nútiť do očkovania, ani potrestať ho za odmietnutie očkovania seba či svojich detí. A pokiaľ viem, nikde v EÚ ani v USA nie je doposiaľ ustanovené povinné očkovanie proti chrípke (to sa medzitým zmenilo a v USA na nejednej klinike sú zdravotníci nútení do očkovania proti chrípke, ak nechcú prísť o prácu, navyše na Slovensku sú dôchodcovia, umiestnení v domovoch sociálnych služieb, povinní dať sa očkovať proti chrípke, čo je európsky unikát – pozn. red.). Myslím si, že politici sú si vedomí toho, akú hrozbu predstavuje takéto donucovanie.

Prečo z rôznych zdrojov vychádzajú protichodné informácie? Niektorí ubezpečujú, že vakcíny sú bezpečné, iní pred nimi varujú.

       Množstvo vedeckých časopisov, obzvlášť lekárskych, ktoré boli donedávna najprestížnejšie, stratilo svoju prestíž. Stali sa vlastníctvom monopolistických vydavateľských gigantov, financovaných farmaceutickými firmami, alebo sú spoluvlastnené výrobcami očkovacích látok, alebo žijú z reklám farmaceutických firiem. V popredných korporátnych lekárskych časopisoch sú vo všeobecnosti najčastejšie publikované tzv. infomercials, čiže reklamné informácie, upravené do podoby vedeckých informácií. Darmo by sme v nich hľadali poctivú vedu o liekoch či očkovacích látkach. Rýdzu biomedicínsku pravdu, neskazenú konfliktami záujmov, nájdeme dnes len v prácach nezávislých akademických výskumníkov, uverejnených v (zatiaľ) nezávislých vedeckých časopisoch, často všeobecne prístupných na internete. Dobrým zdrojom informácií je databáza PubMed, vytvorená Federálnou lekárskou knižnicou v USA (US National Library of Medicine). Táto obrovská databáza obsahuje odkazy na abstrakty, niekedy aj plné texty biomedicínskych publikácií z celého sveta, a to ako tých sponzorovaných farmaceutickými firmami, tak aj tých nezávislých. Po zadaní kľúčových slov do vyhľadávania môžete získať informácie o publikáciách na rôzne témy. Okrem toho môžete na internete prostredníctvom Google nájsť veľa publikácií a tiež informácií nepublikovaných v oficiálnych časopisoch, ale zdokumentovaných.

Vlastne z Internetu je možné sa dozvedieť o žalobe rakúskej investigatívnej novinárky Jane Bürgermeister proti OSN a WHO, ako aj firme Baxter. Ste oboznámená s týmto prípadom?

       Z médií viem, že Jane Bürgermeister pracovala niekoľko rokov pre lekárske časopisy a špecializovala sa na publikácie, týkajúce sa očkovania. Takže sa zdá, že má dôkladné znalosti o ich zložení a o rizikách, spojených s niektorými z ich zložiek. Myslím, že keď pripravila takú žalobu, tak na to mala pádne dôvody a dôkazy. Prípad sa týka aj firmy Baxter, ktorá sa pokúsila vniesť na európsky trh očkovaciu látku s živým smrtiacim vírusom vtáčej chrípky. Vieme tiež, že túto očkovaciu látku testovali českí vedci, ktorí kontrolovali jej bezpečnosť na fretkách. Ukázalo sa, že očkované zvieratá vážne ochoreli a zomreli, alebo museli byť utratené. Nevieme, pre aký veľký počet obyvateľov bola táto očkovacia látka určená, ale pamätajme na to, že v roku 2007 zomrelo v Poľsku niekoľko bezdomovcov, ktorí boli bez ich vedomia očkovaní očkovacou látkou proti vtáčej chrípke. Je možné, že podobný osud by stretol ľudí, očkovaných očkovacou látkou firmy Baxter. Našťastie, českí vedci objavili túto kontamináciu, čím možno zachránili veľkú časť európskej populácie.

Zverejnenie tohto článku (korektúra prekladu + grafická úprava) zabrali šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk približne 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.