(Zrejme vo vysielaní nepoužitý) rozhovor pre TV Markíza o očkovaní proti nákazlivej žltačke typu B z 22.III.2013

1. Vidíme, že od roku 1978 do roku 1998 klesol počet ochorení nákazlivú žltačku (hepatitídu) typu B. Čím si vysvetľujete tento rapídny pokles? Čomu to prisudzujete?

    Ľudia si zrejme začali dávať viac pozor pri kontakte s krvou neprevereného pôvodu, čo pravdepodobne súvisí s objavom HIV/AIDS a možno aj hepatitídy typu C koncom 70. resp. v 80. rokoch minulého storočia. Ide o choroby, ktoré mávajú veľmi ťažké následky (hepatitída typu C je v priemere oveľa závažnejšia než hepatitída typu B), ktoré sa — spolu s hepatitídou typu B — šíria rovnakým spôsobom, t.j. krvou a pohlavným stykom.

vírus hepatitídy typu B pod elektrónkovým mikroskopom; Zdroj: Public Health
Image Library (PHIL) / Centers for
Disease Control and Prevention (USA)

    To zahŕňa ako osvetu v otázke manipulácie s krvou a príslušnej hygieny či dekontaminácie, tak aj väčší dôraz na používanie ochranných pomôcok, ako napr. gumových (latexových) rukavíc u zdravotníkov, ktorí prichádzajú do styku s krvou pacientov.

    Hlavne HIV/AIDS (o hepatitíde typu C totiž médiá píšu len minimálne) sa stal postrachom ľudstva, súc stále ešte nevyliečiteľnou a vo výsledku smrteľnou chorobou. A keďže málokto chce zomrieť mladý, strach z HIV/AIDS zrejme viedol ako k bezpečnejšej manipulácii s krvou, tak aj k vyhýbaniu sa sexuálnym kontaktom s rizikovými osobami, alebo prinajmenšom k zvýšenému používaniu kondómov v takýchto prípadoch, čo viedlo k dramatickému poklesu výskytu hepatitídy typu B.

2. V roku 1998 sa začalo plošne očkovať. Na základe čoho, ked bolo ochorenie na ústupe?

    Na základe komerčnej dostupnosti vakcíny a reklamnej/PR kampane jej výrobcu. Slovensko v tomto nie je ojedinelým prípadom. Presne v tom istom čase v Nemecku výrobca vakcín SmithKline Beecham (dnes sa volá GlaxoSmithKline) vyhlásil súťaž medzi školami o čo najvyššiu zaočkovanosť proti hepatitíde typu B a víťaznej strednej škole zaplatil popový koncert, ako píše nemecký pediater Dr. Martin Hirte na str. 178 svojej knihy „Očkování — pro a proti“.

    Medicínske dôvody na zavedenie plošného očkovania neboli, pretože aj odborný posudok, ktorý si dalo vypracovať české ministerstvo zdravotníctva, zavedenie plošného očkovania dojčiat proti hepatitíde typu B neodporučil, viď:

https://rozalio.cz/images/PDF/hepb_zaverecna_%20zprava_helcl_1995.pdf

3. Prečo sa začali práve deti v treťom mesiaci života, keď nepatria medzi ohrozenú skupinu?

    Odpoviem slovami nemenovanej bratislavskej epidemiologičky (parafrázovane, keďže doslovný citát si už nepamätám):

„Prečo by sme mali s očkovaním naháňať puberťákov, keď môžeme zaočkovať už dojčatá?“

    Ako vidno, nejde tu vôbec o záujem pacienta (dojča je náchylnejšie na nežiaduce účinky očkovania než puberťák), ale o pohodlie epidemiológov, prípadne pediatrov, ako aj o komerčné záujmy výrobcov vakcín, ktorí začali zložku proti hepatitíde typu B pridávať do kombinovaných vakcín proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, určených pre základné očkovanie dojčiat, pričom vakcína so zložkou proti hepatitíde typu B je výrazne drahšia než vakcína bez tejto zložky.